right|thumb|Fotografia počas belgického predsedníctva v 1987 v Bruseli náhľad|Politické orientácie členov Európskej rady náhľad|Bývalý predseda Európskej rady Donald Tusk (do 30. novembra 2019) right|thumb|Prvý stály predseda Európskej rady (prezident EÚ), bývalý belgický premiér Herman Van Rompuy Európska rada (), neformálne nazývaná aj Samit EÚ je jednou z inštitúcii Európskej únie. Skladá sa z hláv štátov (prezidentov) a predsedov vlád členských štátov Európskej únie, z predsedu Európskej rady a z predsedu Európskej komisie. V krajinách, v ktorých má aktívnu úlohu prezident, sa zúčastňuje na samitoch on. V praxi je to prípad Francúzska, Fínska či Rumunska. Predseda Európskej rady a predseda Európskej komisie nemajú hlasovacie právo v Európskej rade. Členov Európskej rady často sprevádzajú ministri zahraničných vecí.

Európska rada si volí predsedu na dva a pol roka. Predseda Európskej rady nesmie zastávať žiadnu vnútroštátnu funkciu.

Európska rada (, fr. Conseil Européen) nie je totožná s Radou Európy (, fr. Conseil de l´Europe), ani s Radou Európskej únie (, fr. Conseil de l´Union européenne).

Európska rada zasadá najmenej dvakrát v priebehu pol roka, tieto stretnutia sa zvyčajne uskutočňujú v budove Justusa Lipsiusa v Bruseli. Zasadnutia Európskej rady vedie predseda Európskej rady, ktorým je od 1. decembra 2024 António Costa.

Vznik Európskej rady Európska rada vznikla na základe nepravidelných vrcholných stretnutí hláv štátov konaných od roku 1975. Inaugurálne stretnutie Európskej rady sa konalo v Dubline, počas predsedníctva Írska v Rade EÚ. Oficiálne bola táto prax zakotvená v Jednotnom európskom akte z roku 1986.

Práca Európskej rady Európska rada má rozhodovaciu právomoc o smerovaní a politických prioritách EÚ pričom neprijíma právne predpisy. Je miestom, kde sa Európska rada zaoberá ťažkými a citlivými otázkami, ktoré nie je možné diskutovať na nižšej úrovni medzivládnej spolupráce. Jej výsledkami sú spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ, ktorá prihliada na strategické záujmy EÚ a dôsledky ktoré bude mať na obranu. Jej úloha je tiež navrhovať a vymenúvať volených kandidátov do určitých vysokých funkcií na úrovni EÚ.

Rozhodovací proces Rozhodnutia príjma Európska rada zväčša konsenzom. Sú však prípady, kedy sa pri rozhodovaní uplatňuje jednomyseľnosť, napríklad pri hlasovaní o veciach, ktoré členské štáty považujú za citlivé (spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, občianstvo, členstvo v EÚ,...) alebo keď sa rozhodnutia príjimajú kvalifikovanou väčšinou a to pri hlasovaní o návrhu Komisie alebo vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. V prípade hlasovania kvalifikovanej väčšiny musia byť splnené dve podmienky a to že za návrh hlasuje 55% členských štátov to znamená 15 z 27 členských štátov a keď návrh podporujú členské štáty, ktoré zastupujú najmenej 65% celkového počtu obyvateľov EÚ. Tieto postupy sa nazývajú aj pravidlom dvojitej väčšiny. Hlasovacie právo majú predsedovia vlád a hlavy štátov.

Predseda Európskej rady Lisabonská zmluva z roku 2009 určila, že funkcia predsedu Európskej rady je stála funkcia na plný úväzok. V Článku 15 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje aké úlohy predseda má a sú nimi najmä predsedníctvo zasadnutí Európskej rady pričom dáva impulzy jej práci, zabezpečuje prípravu zasadnutí Európskej rady a kontinuitu jej práce v spolupráci s predsedom Komisie a na základe práce Rady pre všeobecné záležitosti, podporuje snahu o súdržnosť a konsenzus v rámci Európskej rady a predkladá správu Európskemu parlamentu po každom zasadnutí Európskej rady.

Predseda Európskej rady tiež zastupuje EÚ na úrovni hláv štátov a predsedov vlád vo vonkajších vzťahoch v súvislosti s otázkami, ktoré sa týkajú spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky spolu s vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Predseda Európskej rady zastupuje EÚ aj na medzinárodných samitoch obvykle v spolupráci s predsedom Európskej komisie.

Predseda Európskej rady je volený kvalifikovanou väčšinou Európskej rady na funkčné obdobie 2,5 roka s možnosťou opätovného zvolenia na jedno funkčné obdobie.

Politické orientácie V nasledujúcom zozname je uvedený počet reprezentantov priradených k politickým alianciám a ich percentuálny pomer v hlasovaní.

AlianciePočet kresielČasť obyvateľstva EÚSkupina Európskej ľudovej strany /EPP 11 34,21 %Obnovme Európu /OE 7 25,32 %Strana Európskych socialistov/SES 6 17,71 %Nezávislí politici/NP 2 14,27 %Európski konzervatívci a reformisti/EKR 1 8,49 %Spolu 27 100,00 %

Členstvo v Európskej rade

V nasledujúcom zozname sú uvedení predstavitelia Európskej rady, politická strana a európska politická strana, ktorej sú členmi. Členský štát Úrad FunkciaČlen Domáca politická strana Európska politická strana Začiatok vo funkcii Belgicko Premiér Predseda vlády 94x94px Alexander De Croo Open VLD ALDE1. október 2020 Bulharsko Predseda vlády Predseda vlády 87x87px Dimitar Glavčev bez členstva bez členstva9. apríl 2024 Dánsko Predseda vlády Predseda vlády 81x81px Mette Frederiksenová A PES27. jún 2019 Nemecko Spolkový kancelár Predseda vlády 89x89px Olaf Scholz SPD PES8. december 2021 Estónsko Predseda vlády Predseda vlády 93x93px Kristen Michal Estónska reformná strana ALDE23. júl 2024 Fínsko Predseda vlády Predseda vlády 87x87pxSanna Marinová Sociálnodemokratická strana Fínska PES10. december 2019 Francúzsko Prezident Francúzska Hlava štátu 85x85px Emmanuel Macron REM bez členstva14. máj 2017 Grécko Predseda vlády Predseda vlády 91x91px Kyriakos Mitsotakis ND EPP8. júl 2019 Írsko Taoiseach Predseda vlády 82x82px Leo Varadkar FG EPP17. december 2022 Taliansko Premiér Predseda vlády 89x89px Giorgia Meloniová bez členstva Európski konzervatívci a reformisti22. október 2022 Chorvátsko Predseda vlády Predseda vlády 108x108px Andrej Plenković HDZ EPP19. október 2016 Lotyšsko Predseda vlády Predsedníčka vlády 90x90px Evika Siliņšová Vienotība EPP15. september 2023 Litva Prezident Hlava štátu 88x88pxGitanas Nausėda bez členstva bez členstva12. júl 2019 Luxembursko Predseda vlády Predseda vlády 100x100px Xavier Bettel DP ALDE4. december 2013 Malta Predseda vlády Predseda vlády 93x93px Robert Abela Labouristická strana Malty PES13. január 2020 Holandsko Predseda vlády Predseda vlády 83x83px|alternativtext= Mark Rutte VVD ALDE14. október 2010 Rakúsko Spolkový kancelár Predseda vlády 76x76px Karl Nehammer ÖVP EPP6. december 2021 Poľsko Predseda vlády Predseda vlády 87x87px Mateusz Morawiecki PiS Európski konzervatívci a reformisti11. december 2017 Portugalsko Predseda vlády Predseda vlády 97x97px António Costa PS PES24. november 2015 Rumunsko Prezident Hlava štátu 89x89px Klaus Johannis PNL EPP, Členstvo je počas predsedníctva ústavne pozastavené21. december 2014 Švédsko Predseda vlády Predseda vlády 94x94px Ulf Kristersson M EPP18. október 2022 Slovensko Predseda vlády Predseda vlády 77x77pxRobert Fico SMER-SD PES (členstvo pozastavené) 25. október 2023 Slovinsko Predseda vlády Predseda vlády 87x87pxRobert Golob GS ALDE25. máj 2022 Španielsko Predseda vlády Predseda vlády 98x98px Pedro Sánchez PSOE PES1. jún 2018 Česko Predseda vlády Predseda vlády 100x100px Petr Fiala ODS Európski konzervatívci a reformisti28. november 2021 Maďarsko Predseda vlády Predseda vlády 74x74px Viktor Orbán Fidesz EPP (členstvo pozastavené)29. máj 2010 Cyprus Prezident Hlava štátu a Predseda vlády 87x87px Nikos Anastasiadis DISY EPP28. február 2013 Európska komisiaPredsedníčka Európskej komisie 87x87px Ursula von der Leyenová CDU EPP1. december 2019 Európska komisiaVysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku 98x98px Josep Borrell PSC PES1. december 2019 Predseda Európskej radyPredseda Európskej rady 98x98px Charles Michel MR ALDE1. december 2019

Zoznam vybraných samitov Európskej rady