thumb|Titulná strana v Mainzi vytlačeného vydania Augsburský mier je názov mierovej dohody prijatej cisárom Karlom V. a ríšskymi kniežatami na sneme v Augsburgu dňa 25. septembra 1555, ktorou bolo ukončené prvé obdobie náboženských vojen v Nemecku. V dohode bola uznaná náboženská sloboda vo forme zásady cuius regio, eius religio (čie panstvo, toho náboženstvo). Poddaní mali možnosť z náboženských dôvodov emigrovať. Zároveň bola potvrdená sekularizácia cirkevného majetku (prevod cirkevného majetku do svetských rúk) protestantskými kniežatami do roku 1552.
Tento akt sa považuje za ukončenie epochy nemeckej reformácie a podľa tohto mieru bolo stanovené, že ríšske kniežatá sa budú môcť slobodne rozhodnúť pre svoju vieru a zároveň s nimi túto ich vieru budú prijímať aj ich poddaní podľa latinskej vety „cuius regio eius religio“ – „koho vláda, toho náboženstvo“. Bolo stanovené, že tí, ktorí nechceli prijať vieru svojho pána, sa mohli vysťahovať na panstvo iného pána s prijateľnou vierou.
Ríšski cirkevní predstavitelia sa museli vzdať svojej funkcie, aby sa zabránilo sekularizácii majetkov. Majetok a územia duchovných kniežat, biskupov, arcibiskupov, opátov sa premenili na ich vlastné, ak prešli na protestantizmus.
Do mieru alebo do tejto tolerancie nového náboženstva však nespadali také okrajové skupiny, ako bol kalvinizmus a zwingliniazmus. Tento mier prispel k náboženskej tolerancii v Svätej rímskej ríši na 70 rokov do vypuknutia tridsaťročnej vojny, ale prispel k väčšiemu partikularizmu nemeckých kniežat (zvýšenie ich moci) na územiach – posilnenie moci jednotlivých častí na úkor celku. Najvýznamnejším dôsledkom bolo definitívne zrušenie jednoty latinského kresťanstva. Táto cirkev bola rozdelená na dve skupiny: katolícku a luteránsku cirkev.
Iné projekty
Kategória:Dejiny kresťanstva Kategória:Evanjelická cirkev Kategória:Mierové zmluvy Kategória:Európske náboženské vojny