Serafín znamená aj básnicky anjel. náhľad|Zobrazenie serafína v stredovekom rukopise (ľudská hlava, tri páry krídel, dva z toho pokryté očami) Serafín alebo zriedkavo seraf (hebr. שרף, pl. שרפים serafím) je jedna z mnohých nebeských bytostí, o ktorých sa hovorí v Starom zákone, konkrétne v Knihe proroka Izaiáš. Napriek predstavám neskorého židovstva sa zo serafov stal v kresťanstve jeden z rádov anjelov.
V stredovekej teológii, vychádzajúcej predovšetkým z diela mystika 6. storočia, Pseudo-Dionýza Areopagitu, tvoria serafovia v hierarchii anjelov najvyšší anjelský chór. Chápu sa ako ochrancovia Božieho trónu, ktorí podľa Iz 6,3 neustále spievajú: „Svätý, svätý, svätý Pán, Boh zástupov! Nebo a zem sú plné tvojej slávy.“ Tento spev sa nazýva tiež hebrejsky Kádóš či grécky Trisagion. Podľa kresťanskej teológie sú serafovia bytosti z čistého svetla a priamo komunikujú s Bohom. Ich názov je spojený so slovom, ktoré evokuje horenie či žeravosť -- preto sú i oni spojovaní s ohňom, ktorý symbolicky znázorňuje očistu a lásku. Bývajú znázorňovaní so šiestimi peruťami.
Medzi serafov podľa klasického židovského chápania, ktoré sa výrazne líši od kresťanského, patria: Michael Serafiel Gabriel Metatron Uriel Nathanael Jehoel Chamuel alebo Šemuel, tiež Kamael Satan (pred svojim pádom) Vehuel Abaddon Asmodeus Astarot Leviatan Samael Semyazza Lucifer (pred svojím pádom)
Pozri aj cherubín
Referencie
Iné projekty
Kategória:Kresťanstvo Kategória:Judaizmus Kategória:Hebrejské slová a frázy