thumb|Rozloženie národností v Rakúsko-Uhorsku v roku 1911 thumb|Pamätník pripomínajúci odvlečenie 1 462 detí z územia Slovenska do Maďarska na cieľavedomé odnárodňovanie. Umiestnený je na budove Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti v Bratislave
Maďarizácia (doslova: pomaďarčovanie) alebo zastarano maďarizmus ako špecifický historický termín je súbor opatrení, postupov a snáh vlády, ale aj ostatných inštitúcií Uhorska na pomaďarčenie nemaďarského obyvateľstva v Uhorsku od konca 18. storočia, so zvýšenou intenzitou po rakúsko-uhorskom vyrovnaní.
Štatistické údaje zo sčítaní 1880-1930 Dané štatistické údaje z uhorských a československých sčítaní ukazujú, že vo viacerých slovenských obciach, ktoré sa nachádzali v čisto slovenskom etnickom prostredí, a kde v roku 1880 Maďari žili len v malom množstve, alebo takmer vôbec, tvorili podľa sčítania v roku 1910 už väčšinu obyvateľstva. Navyše ich počet významne vzrástol aj v mestách, ktoré si ešte v roku 1910 zachovávali nemaďarskú väčšinu. Bolo to spôsobené niekoľkými faktormi - ako preferencia maďarského jazyka kvôli kariére, vysťahovalectvo, časté zastrašovanie a dokonca falšovanie výsledkov sčítania. Ukázalo sa to po roku 1918, keď v mnohých obciach Slovenska náhle poklesov počet Maďarov takmer na nulu.
údaje: Historicko-demografický lexikón obcí Slovenskej republiky, Štatistický úrad Slovenskej republiky +Obce s maďarskou absolútnou väčšinou v roku 1910okresobec188018901900191019211930Maďari%Maďari%Maďari%Maďari%Maďari%Maďari%GalantaGáň236,5387,99018,127053,38414,7558,2KomárnoDulovce12512,724226,131730,61 05088,792270,7563,7LeviceDolný Pial32029,129831,345339,688365,622516,722115,6LevicePlavé Vozokany9113,09812,934844,086692,9747,5242,2LeviceSantovka32747,350667,351768,062477,611414,210110,0NitraNová Ves nad Žitavou699,217118,218218,479168,1474,0171,3NitraTajná8927,113636,310625,437391,4215,481,9Nové ZámkyBranovo12429,37619,924658,326163,3255,440,6Nové ZámkyJasová14915,120120,358254,088176,952239,220213,4Nové ZámkyKolta66045,592562,31 13375,51 07169,378046,542120,2ŠaľaŠaľa1 33131,92 56459,32 62255,14 29987,92 08339,71 59527,2KrupinaDudince6320,39429,310135,916654,2319,78022,7LučenecHalič16713,325419,645639,863750,922118,3503,5RevúcaJelšava1 12741,31 09245,12 16777,72 28980,450117,82557,3RevúcaRákoš61,3132,920929,761668,714217,6718,9Veľký KrtíšMalá Čalomija10237,412039,610036,017859,93311,97927,5Veľký KrtíšMalý Krtíš4620,47932,56831,217958,1146,03212,4Veľký KrtíšObeckov14329,617936,220340,924951,218339,85310,5Vranov n.T.Tovarné61,3366,7499,430354,9163,10,0Košice 1Košice - Staré Mesto10 21537,914 67949,426 32364,333 81375,111 42821,211 57516,3Košice 2Košice - Poľov275,1315,910217,028852,46711,140,6Košice 2Košice - Šaca6111,55410,27514,042774,89716,7253,8Košice 4Košice - Šebastovce7524,57323,64110,922262,7123,4143,6Košice okolieČaňa45443,545446,11 14283,782457,8392,7543,1Košice okolieGyňov227,2227,74714,021160,110,310,3Košice okolieHaniska25126,223924,644440,371165,711812,1807,1Košice okolieHodkovce114,4187,111648,317781,916076,90,0Košice okolieNižný Čaj8242,55431,03416,413059,6146,9114,3Košice okolieNováčany101,95512,3316,829771,1328,2194,4Košice okoliePaňovce13623,516730,730258,647195,04511,16014,2Košice okolieRákoš12148,412348,217272,013065,35625,23815,1Košice okolieRuskov14123,87411,77711,839754,881,210,1Košice okolieSlančík8242,98432,915755,516168,88336,12910,0Košice okolieŠemša377,5214,736773,135584,723055,6276,8Košice okolieŠtós242,2514,813812,485382,636635,81079,1RožňavaArdovo5317,528294,032299,434995,124978,88527,2RožňavaDlhá Ves7715,049986,852998,0560100,049985,710618,2TrebišovBrezina24541,034756,540164,448769,7375,9101,3TrebišovCejkov15315,011511,685984,290587,9928,5252,1TrebišovČerhov12428,119336,845274,337280,9244,3324,9TrebišovHraň44544,955559,455348,61 13090,636730,133125,5TrebišovHrčeľ13132,618138,128557,041378,2418,3173,1TrebišovKašov3610,6163,941796,322250,9449,900,0TrebišovKožuchov7624,417652,720062,721076,141,300,0TrebišovStanča215,0215,1286,322651,071,410,2TrebišovVeľaty10013,424033,975695,937953,6729,991,2TrebišovVeľká Tŕňa26644,866699,434946,559277,753579,320727,6TrebišovZemplínske Jastrabie11418,912320,840570,139770,69215,3101,6TrebišovZemplínsky Branč14331,415645,315635,128265,9408,8469,4 +Obce s významným nárastom Maďarov v roku 1910okresobec188018901900191019211930Maďari%Maďari%Maďari%Maďari%Maďari%Maďari%Bratislava 1Bratislava - Staré Mesto7 27015,110 43319,920 10230,531 70540,59 02923,418 89015,3GalantaŠintava34021,323313,325513,51 03948,6301,260,2HlohovecLeopoldov28523,9213,614919,691048,41808,7612,3Zlaté MoravceZlaté Moravce76423,087824,01 48036,72 20949,14749,92575,1RevúcaChyžné436,3183,1335,529346,7213,761,1Žiar nad HronomKremnica2683,15275,786118,71 52731,84028,41362,5BardejovBardejov2203,73636,01 01714,02 20028,31772,21321,4HumennéHumenné61113,91 00922,21 53232,01 90636,73006,2771,2LevočaLevoča6279,01 05615,91 67020,52 41130,84666,02803,1PrešovPrešov2 25216,42 98221,15 88232,08 50242,12 0519,69683,7Košice-okolieVyšný Medzev100,7474,424817,659237,629719,516810,0RožňavaDobšiná3586,43357,274614,61 73934,63537,62475,3MichalovceMichalovce87212,71 76323,42 81834,64 58448,41 0069,74693,6MichalovcePalín19021,927927,449145,252046,4918,6868,0Spišská N.V.Krompachy291,5673,71 28027,12 56040,11 08919,51232,9Spišská N.V.Spišská Nová Ves5697,678610,72 22023,93 49433,21 0899,96185,0TrebišovTrebišov2525,74199,01 11622,12 36846,62994,71642,1TrebišovVeľké Ozorovce14018,812218,918325,130143,19113,9435,8
Kvantifikácia zmeny národnostného zloženia obyvateľstva Uhorska Podľa výsledkov sčítaní ľudu možno proces maďarizácie demonštrovať na vývine počtu maďarského obyvateľstva v Uhorsku: Podľa jozefínskeho sčítania ľudu z rokov 1785 - 1787 tvorili Maďari len 37,7 % obyvateľstva . Jedným z výsledkov maďarizácie bolo postupné (ku koncu často len štatistické) zvyšovanie tohto podielu, až napokon v roku 1910 dosiahol podiel Maďarov: 54,5 % vo vlastnom Uhorsku (t.j. bez Chorvátska-Slavónska), čo je stále len polovica obyvateľstva, resp. 48,1 % v Uhorsku vrátane Chorvátska-Slavónska.
Presnejšie údaje aj so zdrojmi sú uvedené v článku Národnostné zloženie Uhorska
Úradný jazyk v Uhorsku Vývoj úradného jazyka v Uhorskujazykové zákony in: Encyklopédia Slovenskahttp://books.google.sk/books?id=-_cCwsjtzboC&pg=PA244&dq=amtssprache+deutsch+Ungarn+1849&hl=sk&sa=X&ei=AhznUtusA-6p7AbAhoCQCg&ved=0CDcQ6AEwAQ#v=onepage&q=amtssprache%20deutsch%20Ungarn%201849&f=false: od vzniku Uhorska (10. stor.) do roku 1784: latinčina 1784 - 1790 (t.j. za vlády Jozefa II.): nemčina 1790 - 1836/1840/1844: latinčina 1836/1840/1844 - 1849: maďarčina 1849 - 1860: nemčina 1860 - zánik Uhorska (1918): maďarčina
Ako vidno cca. 900 rokov bola úradným jazykom latinčina, maďarčina bola úradným jazykom cca. 65 rokov a nemčina 17 rokov.
Treba dodať, že vzhľadom na to, že od začiatku 16. storočia bolo Uhorsko súčasťou rakúskej monarchie so sídlom panovníka vo Viedni, ktorého materinským a dvorným jazykom bola vždy nemčina, a vzhľadom na to, že vo vtedajšom hlavnom meste Uhorska Bratislave sa komunikovalo prevažne po nemecky, bola nepriamo "druhým" úradným jazykom Uhorska (popri latinčine resp. maďarčine) od 16. storočia vždy aj nemčina.
Prejavy a dôvody maďarizácie Pod pojem maďarizácia patrí napríklad rušenie nemaďarských škôl, zavedenie maďarčiny do škôlok a škôl, rušenie spolkov a združení, zavádzanie vládnych pomaďarčovacích spolkov (napr. na území Slovenska Hornouhorský maďarský vzdelávací spolok, maďarsky: Felvidéki/Felsőmagyarországi Magyar Közművelődési Egyesület - FEMKE založený 20. novembra 1883 Belom Grünwaldom), neuplatňovanie národnostného zákona z roku 1868, zákaz Matice slovenskej, Černovský masaker, Apponyiho školské zákony atď.
Za hlavný dôvod maďarizácie sa považuje fikcia jediného politického národa, na ktorej neochvejne lipli maďarskí politickí vodcovia najmä po rakúsko – maďarskom vyrovnaní. Počnúc rokom 1880 upadala národnostná sieť škôl a zvyšoval sa pomer občanov hlásiacich sa k maďarskej národnosti. Maďarizácia logicky dosahovala najsilnejší účinok v mestách a preto pomaďarčovaniu podliehali najmä Nemci a Židia, teda národnosti, ktoré žili zväčša v mestách. V menšej miere podliehali pomaďarčovaniu Slováci. Omnoho menšie úspechy mala maďarizácia medzi Srbmi a Rumunmi, ktorí sa odlišovali od Maďarov aj nábožensky a ich materské štáty susedili s Uhorskom, čo posilňovalo ich národné povedomie.ROMSICS, I. Trianonská mierová zmluva. vyd. Kalligram, Bratislava. 2006. ISBN 80-7149-828-9
Násilná maďarizácia V rokoch 1874-1892 boli slovenské deti bez rodičov presídlované do "čiste maďarských okresov". Len v rokoch 1887 a 1888 Hornouhorský maďarský vzdelávací spolok - FEMKE presídlil približne 500 slovenských sirôt. Kirschbaum, Stanislav J. A History of Slovakia: The Struggle for Survival. New York: Palgrave Macmillan; St. Martin's Press. March 1995. pp. 136-139.ISBN 978-0-312-10403-0. (anglicky)
Maďarizácia mien Maďarské úrady neustále vyvíjali tlak na všetkých nemaďarov, aby si maďarizovali svoje mená. Ľahkosť, s ktorou sa to dalo urobiť, vyvolala prezývku Korunoví Maďari (cena za zmenu mena bola jedna koruna)R. W. Seton-Watson, A history of the Roumanians, Cambridge, University Press, 1934, p. 408 (anglicky). Okrem zmeny priezviska na typicky maďarské, zmena mena zahŕňala prepis mena podľa maďarskej gramatiky (napr. Tiszó namiesto Tiso). Používanie maďarskej konvencie pre mená (najprv priezvisko a potom krstné meno) bolo samozrejmosťou v školstve a úradnom styku (napr. Tiszó József).
V roku 1881 bola v Budapešti založená "Centrálna spoločnosť pre maďarizáciu mien" (Központi Névmagyarositó Társaság). Cieľom tejto súkromnej spoločnosti bolo poskytnúť rady a usmernenia pre tých, ktorí si chcú pomaďarčiť meno. Simon Telkes, ktorý vyhlásil, že „človek môže dosiahnuť prijatie ako pravý syn národa prijatím národného (maďarského) mena“, sa stal predsedom spoločnosti. Spoločnosť začala svoju činnosť reklamnou kampaňou v novinách a rozosielaním listov. Navrhovali aj zníženie poplatkov za zmenu mena. Návrh Parlament prijal a poplatok sa znížil z 5 forintov na 50 grajciarov. Následne sa zmena mien rozbehla (v rokoch 1881 s 1261 a v roku 1882 so 1065 zmenami mien) a pokračovala v nasledujúcich rokoch v priemere s 750 až 850 zmenami mien ročne."A Pallas nagy lexikona", www.elib.hu (maďarsky) V priebehu Bánffyho administratívy došlo k ďalšiemu nárastu, ktorý v roku 1897 dosiahol maximum 6 700 žiadostí a to najmä v dôsledku tlaku orgánov a zamestnávateľov v štátnom sektore. Štatistické údaje ukazujú, že len medzi rokmi 1881 a 1905 bolo pomaďarčených 42 437 mien. Súčasne počas celého obdobia 20. storočia prebiehala aj dobrovoľná maďarizácia nemeckých alebo slovanských mien. Podľa maďarskej štatistiky a vzhľadom na obrovský počet asimilovaných osôb medzi 1700 a 1944 (~ 3 milióny) bolo medzi rokmi 1815 až 1944 celkovo pomaďarčených 340 000 až 350 000 mien hlavne v majoritne maďarsky hovoriacich oblastiach.
Maďarizácia miestnych pomenovaní Spolu s maďarizáciou osobných mien a priezvisk bolo tiež bežné používanie maďarských foriem miestnych pomenovaní namiesto viacjazyčného používania. Pre miesta, ktoré neboli v minulosti známe pod maďarskými názvami, boli vymyslené nové maďarské mená a používané v administratíve namiesto pôvodných nemaďarských mien. Príklady miest, ktorých pôvodné nemaďarské mená boli takto nahradené maďarskými názvami, sú napríklad: Svidník - Felsővízköz, Sztarcsova - Tárcsó (srbsky Starčevo), Lyutta - Havasköz (rusínsky Lyuta, Ukrajina), Bruck - Királyhida (Bruck an der Leitha, Rakúsko) (hoci Bruck a Királyhida boli dve samostatné mestá oddelené riekou Leitha). Lelkes György: Magyar helységnév-azonosító szótár, Talma Könyvkiadó, Baja, 1998 (maďarsky)
Chronologický vývoj uhorského školstva s ohľadom na maďarizáciu