Veta je základná syntaktická jednotka s uceleným významom, gramaticky usporiadaná a intonačne uzavretá. Presnejšie je to komplexná gramaticko-sémantická systémová jednotka, ktorá má povahu základnej komunikatívnej jednotky.
Veta sa skladá z vetných členov, ktoré v nej vytvárajú sklady.
Delenia Delenie 1 Výrazová stránka vety (ustálené usporiadanie jazykových prostriedkov do slov, slovných tvarov a viet) Sémantická stránka vety: gramatická sémantika (syntaktické vzťahy) vlastná vetná sémantika obsah vety: výpoveď vety o časti mimojazykovej skutočnosti členenie na už známe a ešte neznáme (aktuálne členenie vety) modálna stránka vety expresívna stránka vety sémantická štruktúra (konfigurácia sémantických prvkov vety daných kategoriálnymi komponentmi sémantiky lexikálnej jednotky)
Na Slovensku sa namiesto toho tradične rozlišuje: gramatická stavba vety (výrazová stránka plus obsah a význam), pri ktorej sa rozlišuje: gramatické jadro vety = spojenie podmetu a prísudku vedľajšie vetné členy = ostatné vetné členy sémantická stavba vety
Delenie 2 Podľa zloženia delíme vety na: Jednoduchá veta - má iba jeden prísudok a vyjadruje len jednu myšlienku. Delí sa na: holú vetu: má iba podmet a prísudok; napr. Žiak píše. rozvitú vetu: okrem podmetu a prísudku má aj vedľajšie – rozvíjacie vetné členy, pr. Dobrý žiak píše domácu úlohu. Zložená veta (súvetie) - je spojenie dvoch a viacerých viet.
Delenie 3 Vyjadrením postoja hovoriaceho ku skutočnosti, teda podľa obsahu (modálnosti), delíme vety na: Oznamovacia veta: Obsahuje oznam. Má klesavú melódiu. Na konci píšeme bodku; pr. Pôjdeme spolu do školy. Opytovacia veta: Obsahuje otázku, na niečo sa pýtame, niečo zisťujeme. Má stúpavú alebo klesavú melódiu, klesavú keď sa začína opytovacími zámenami, stúpavú keď niečo zisťujeme. Na konci píšeme otáznik; napr. Pôjdeš so mnou dnes do školy? Rozkazovacia veta: Vyjadruje rozkaz. Má klesavú melódiu. Na konci píšeme výkričník. napr. Choďte dnes spolu do školy! Želacia veta: Vyjadruje želanie. Má stúpavo-klesavú melódiu. Na konci píšeme výkričník. pr. Poďme dnes do školy spolu! Zvolacia veta: Vyjadruje citové pohnutie, emóciu (strach, radosť atď.). Má stúpavú alebo stúpavo-klesavú melódiu. Na konci píšeme výkričník. napr. Tak sa mi to páči!
Delenie 4 Podľa členitosti delíme vety na: Jednočlenná veta– Gramatické jadro vety je nerozčlenené. Nemá zreteľnú podmetovú a prísudkovú časť. Hlavným členom je vetný základ, podľa ktorého delíme jednočlennú vetu na: slovesnú: pr. Prší. Cnie sa mi. neslovesnú: a tú ďalej na mennú; napr. Potraviny. alebo citoslovnú; pr. Hurá! Dvojčlenná veta – Gramatické jadro sa delí na podmetovú a prísudkovú časť. úplná: má vyjadrený aj podmet aj prísudok; napr. Peter príde. neúplná: nemá vyjadrený podmet (má ho zamlčaný); napr. (Ja) Neprídem.
Slovosled Slová vo vete sú usporiadané podľa istých pravidiel slovosledných princípov. Základný slovosledový princíp je aktuálne členenie vety (významová výstavba jej výpovede): Objektívne poradie jednotlivých častí výpovede: 1. východisko (známa časť) → 2. tranzitné členy (sprievodné) → 3. jadro výpovede (nové, relatívne neznáme) Subjektívne poradie sa používa najmä zo štylistických dôvodov: 1. jadro → 2. tranzitné členy → 3. východisko
Kategória:Syntax