136199 Eris (symbol: ) je trpasličia planéta slnečnej sústavy patriaca do rodiny transneptúnskych telies, najhmotnejšia známa trpasličia planéta. Pochádza z Kuiperovho pásu (skupina SDO), a prvýkrát bola pozorovaná v roku 2003. Ďalšie pozorovanie 8. januára 2005 umožnilo presne stanoviť jej dráhu a bolo zrejmé, že ide o veľmi veľké teleso s priemerom okolo . Neskoršie pozorovania spresnili polomer na 1 163 ± .

Krátko po objave a potvrdení dráhy dostalo teleso predbežné označenie 2003 UB313. V lete 2005 dostala provizórne označenie Xena a 13. septembra 2006 pridelila IAU telesu definitívne katalógové číslo a meno 136199 Eris podľa starogréckej bohyne Eris. Oznámenie vyšlo v cirkulári č. 8747.

Veľkosť Jasnosť objektov slnečnej sústavy závisí od ich veľkosti a od množstva svetla, ktoré odráža (tzv. albedo). Ak poznáme tieto dve vlastnosti, je možné z magnitúdy odvodiť priemer telesa, pričom čím vyššie je albedo, tým nižší je priemer. thumb|left|Umelecká predstava planétky Donedávna nebolo albedo planétky Eris známe, takže skutočná veľkosť sa nedala s istotou určiť. Napriek tomu astronómovia vypočítali, že aj keby teleso odrážalo všetko prijaté svetlo (čo zodpovedá maximálnemu albedu 1,0), stále by bolo väčšie ako Pluto. Ak by bol objekt tvorený veľmi čistým ľadom a veľmi jasný (albedo až 0,50), stále by mal priemer najmenej . Ak by bol veľmi tmavý (albedo len 0,05), jeho priemer by dosahoval hodnotu . Jeho povrch je pokrytý metánovým snehomChristopher R. Glein, William M. Grundy, Jonathan I. Lunine, Ian Wong, Silvia Protopapa, Noemi Pinilla-Alonso, John A. Stansberry, Bryan J. Holler, Jason C. Cook, Ana Carolina Souza-Feliciano. Moderate D/H ratios in methane ice on Eris and Makemake as evidence of hydrothermal or metamorphic processes in their interiors: Geochemical analysis. Icarus, 2024; 412: 115999 DOI: 10.1016/j.icarus.2024.115999 a je teda veľmi podobný povrchu Pluta, preto sa myslelo, že by sa jeho albedo mohlo pohybovať okolo hodnoty 0,3. Potom by najpravdepodobnejšia hodnota jeho priemeru bola asi . Tomu odporoval fakt, že Spitzerovým vesmírnym ďalekohľadom nebol detegovaný, čo dávalo hornú hranicu priemeru a albedo najmenej 0,55.

Pozorovania Hubblovým teleskopom z 9. a 10. decembra 2005 určili priemer telesa na s toleranciou , takže je menšie ako sa pôvodne predpokladalo a je len o trochu väčšie ako planétka Pluto, ktorá sa do roku 2006 považovala za planétu.

Merania 6. novembra 2010 počas hviezdneho zákrytu však ukázali, že dovtedajšie výpočty a merania boli nanajvýš nesprávne. V ten deň totiž v observatóriu na Čile určili polomer Erisu na 1 163 ± .

thumb|300px|Tri snímky s odstupom 90 minút z 21. októbra 2003Na týchto snímkach bola planétka identifikovaná až spätne. thumb|300px|Pozícia planéty 136199 Eris 30. júla 2005

Povrch Planétku pokrýva metánový ľad, ktorý vzniká hydrotermálnymi alebo metamorfnými procesmi. Povrch pokrýva aj dusíkový ľad, približne v tretine objemu metánového.Grundy, W. M.; Wong, I.; Glein, C. R.; Protopapa, S.; Holler, B. J.; Cook, J. C.; et al. (June 2023). JWST NIRSpec Spectrum of Eris: Methane, Deuterated Methane, and Nitrogen (PDF). Asteroids, Comets, Meteors Conference 2023. Lunar and Planetary Institute.

História objavu Astronómovia Michael E. Brown z California Institute of Technology, Chadwick A. Trujillo z Gemini Observatory a David L. Rabinowitz z Yale University planétku prvýkrát identifikovali 21. októbra 2003 na observatóriu na hore Palomar v Kalifornii pri použití ďalekohľadu SOT (Samuel Oschin Telescope), vybaveného CCD kamerou. Vzhľadom na enormnú vzdialenosť objektu od Zeme bol pohyb tejto planétky o magnitúde 18,8m tak pomalý, že sa nedala stanoviť presne jej dráha.

To sa podarilo až po nových pozorovaniach, uskutočnených 8. januára až 10. januára 2005 na observatóriu Cerro Tololo ďalekohľadom SMARTS o priemere , na ktorých sa okrem objaviteľov podielala aj Suzanne W. Tourtellotteová z Yale University. Prehliadka archívov ukázala, že najstaršiu snímku tohto objektu zhotovili už 29. septembra 1989 na observatóriu Siding Springs Schmidtovou komorou o priemere . Ďalšie archívne snímky z Mt. Palomar boli urobené v rokoch 2000, 2001 a 2002.

Objav mimoriadnej veľkosti tejto planétky na základe vtedajších spresnených údajov o jej okamžitej vzdialenosti od Zeme (približne 97 AU) bol ohlásený 29. júla 2005. V rovnaký deň bol ohlásený aj objav ďalších dvoch planétok, čo mohlo viesť k zmätku v správach. Jednou z nich je planétka 136108 Haumea (2003 EL61), o ktorej sa krátko špekulovalo, že by mohla byť väčšia ako Pluto, ale ukázalo sa, že je len trochu väčšia než Sedna. Druhou je 136472 Makemake (2005 FY9), pravdepodobne tiež o niečo väčšia ako Sedna.

Satelity Planétu sprevádza aj malý satelit s priemerom okolo , ktorý dostal predbežné označenie S/2005 (2003 UB313) 1, neskôr pracovné označenie Gabrielle a definitívne bol označený ako Dysnomia.

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy

Astronomers at Palomar Observatory Discover a 10th Planet Beyond Pluto – informácie a aktuality na webe Mike Browna, Caltech University – astronómovia Mike Brown (Caltech), Chad Trujillo (Gemini Observatory), a David Rabinowitz (Yale University) – oznámenie mena očakávané na jeseň 2005 Press Release, Dr. Mike Brown, Caltech University, July 29, 2005 MPEC 2005-O41 : 2003 UB313, Minor Planet Electronic Circular, Harvard University, July 29, 2005 Zehnter Planet des Sonnensystems entdeckt , NZZ.ch, 30.7.2005 Asteroid 2003 UB313 ist grösser als Pluto, ist der zehnte Planet entdeckt? , astronomie.info, 30.7.2005 Cirkulár IAU č. 8747 vo formáte PDF (90 kb)

Kategória:Transneptúnske objekty Kategória:Trpasličie planéty Kategória:Plutoidy Kategória:Planétky s mesiacmi Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 2005