Nitrianske kniežatstvo alebo Nitriansko (podrobnejšie o názvoch pozri nižšie) bolo kniežatstvo v časti územia dnešného Slovenska (čiastočne aj Česka, Poľska a Maďarska) od 7./8. storočia do začiatku 12. storočia. Sídelným mestom kniežaťa bola Nitra. Ide (odhliadnuc od Samovej ríše) o najstarší historicky dokázaný štátny útvar Slovákov či predkov Slovákov (keďže „v tomto období [t. j. v 9. storočí] už možno hovoriť o prvej fáze existencie a vývoja slovenskej národnosti.“Slováci. In: ).
Kniežatstvo vzniklo asi koncom 8. storočia (možno skôr, najneskôr však okolo roku 800). Za vlády Pribinu začiatkom 9. storočia to bol útvar politicky nezávislý od Franskej ríše. Po pripojení k Moravskému kniežatstvu okolo roku 833 sa stal údelným kniežatstvom Veľkej Moravy (vzniká Veľkomoravská ríša). Niekoľko rokov po bitke pri Bratislave (907) sa Nitriansko dostalo pod nadvládu starých Maďarov, resp. vznikajúceho uhorského štátu, v ktorom bolo údelným kniežatstvom (resp. údelným vojvodstvom), pričom ale v období rokov 10011029 územie kniežatstva prechodne patrilo Poľsku. Od roku 1048 Nitrianske údelné kniežatstvo tvorilo so susedným Biharskom jeden celok – tzv. tretinu kráľovstva. Nitrianske kniežatstvo zaniklo v roku 1108/1110.
Terminológia Jedna možnosť je – tak ako v úvode tohto článku – označovať názvom Nitrianske kniežatstvo (resp. zriedkavo: (kniežatstvo) NitraPUKANEC, M. Tri teórie o pôvode slovenčiny: migračno-integračná, kmeňová a koinéová. In: Jazykovedné štúdie XXVIII, 2010, S. 160 ) všetky kniežatstvá (resp. vojvodstvá) so sídlom v Nitre, ktoré postupne existovali od 7./8. storočia až do roku 1108/1110; takto postupuje v súčasnosti najmä J. Steinhübel.
Mnohí autori však názvom Nitrianske kniežatstvo (iný názov: Slovenské kniežatstvo, [od obdobia vlády Pribinu:] Pribinovo kniežatstvo) označujú len predveľkomoravské a veľkomoravské kniežatstvo (prípadne aj včasné staromaďarské kniežatstvo cca do roku 955/970), kým staromaďarský/uhorský útvar (t. j. zhruba od roku 920 alebo až od roku 955/970) až do jeho zániku (1108/1110) označujú ako Nitrianske údelné vojvodstvo (iné názvy: Nitrianske vojvodstvo, Nitrianske údelné kniežatstvo; lat. Ducatus). Pre obdobie od roku 1048 niektorí autori do pojmu Nitrianske (údelné) vojvodstvo či kniežatstvo zahŕňajú aj Biharsko.
Názov Pohraničné vojvodstvo (iný názov: Nitrianske pohraničné vojvodstvo) sa používa najčastejšie ako synonymum pre tzv. tretinu kráľovstva (lat. tercia pars regni; t. j. útvar, ktorý vznikol v roku 1048 a pozostával z dovtedajšieho Nitrianska a Biharska), ale niektorí autori tento názov používajú len ako synonymum názvu Nitrianske údelné vojvodstvo (pre obdobie najneskôr od zač. 11. storočia, t. j. aj v dobe pred pripojením Biharska).
Názov Nitriansko sa používa ako všeobecné geografické označenie (po roku 1048 spravidla bez Biharska) pre celé obdobie od 7./8. stor. do 1108/1110 (ale pozri nižšie vysvetlenie o Malom Nitriansku).
Zdroje predchádzajúcich 4 odsekov:Nitrianske kniežatstvo. In: ; Pohraničné vojvodstvo. In: ; Slováci. In: LUKAČKA, Ján. Slovensko vo včasnom a vrcholnom stredoveku. In: 231. GODYSŁAW BASZKO. In: KRŠÁK, Pavol. Ottov historický atlas Slovensko. 1. vyd. Bratislava: Ottovo nakladateľstvo, 2009. ISBN 978-80-7360-834-7 (autorom príslušných kapitol je J. STEINHÜBEL)
Rozlišovanie medzi názvami kniežatstvo a vojvodstvo nemusí byť len formalita: Napríklad R. Marsina tvrdí, že knieža je suverénny vládca, kým vojvoda vládne z vôle kráľa, preto treba pre uhorské obdobie hovoriť o Nitrianskom (údelnom) vojvodstve a nie o Nitrianskom kniežatstve.
Pre texty J. Steinhübela platia (okrem mnohých ďalších) tieto odlišnosti od iných autorov: Postuluje vznik Nitrianska už v čase slovanského protiavarského povstania, teda po roku 623. Popri výraze Nitriansko používa pre obdobie do cca roku 907 (mechanickou analógiou k názvu Morava) aj názov Nitrava (Názvom Nitrava sa vtedy označovala aj rieka pretekajúca mestom Nitra a hrad/sídlo Nitra). Pre obdobie druhej polovice 10. storočia a potom až do cca roku 1029 (teda do návratu dnešného Slovenska spod poľskej pod uhorskú nadvládu) postuluje, že Nitriansko (Nitrianske kniežatstvo) sa delilo na 4 menšie kniežatstvá: Nitriansko v užšom zmysle (tzv. Malé Nitriansko; nachádzalo sa medzi Moravou, Dunajom a Hronom, okrem severného Slovenska), kniežatstvo Váh (dnešné severozápadné Slovensko), kniežatstvo Hont (medzi Vacovom a Nízkymi Tatrami) a kniežatstvo Boršod (ostatné územie na východe).
Historický vývoj Nasleduje výklad dejín Nitrianskeho kniežatstva prevažne tak, ako ho podáva Ján Steinhübel. Nie všetci historici zdieľajú jeho výklad (porov. aj napr. tabuľku v článku Zoznam vládcov Nitrianskeho kniežatstva a kritický citát, uvedený v článku Ján Steinhübel).
Predveľkomoravská doba Nie je úplne jasné, kedy presne Nitrianske kniežatstvo vzniklo, predpokladá sa však, že sa akýsi štátny útvar mohol vytvoriť už v priebehu protiavarského povstania Slovanov (622623), keď podobné kniežatstvá vznikali aj v Korutánsku a Panónii (Korutánsko, Kranjsko, Sávia,..). Následne sa územie západného Slovenska a Moravy dostalo do nadkmeňového zväzu Samovej ríše, ktorá sa však po Samovej smrti v roku 658 rozpadla. Avarský kaganát preto koncom 7. storočia znovu prenikol aj za Dunaj a do dnešných rakúskych zemí. Ako odpoveď na jeho expanziu zrejme moravskí Slovania vystavali v pohraničí kaganátu viacero pevností (Mikulčice, Pohansko) a rozvoju sa tešilo aj Nitriansko, kde však boli objavené čiastočne mladšie opevnenia. Samotná Nitra (a ani Morava) nebola Avarmi ovládaná priamo, veľké avarské sídla totiž existovali v Komárne a na Devíne. Pretože boli Avari hlavne kočovníci, ich moc takisto nesiahala do pohorí.
Po rozpade avarskej moci v 9. storočí sa vytvoril aj predpoklad pre vznik ucelenejších a samostatných slovanských štátov. Známe pramene o podunajských Slovanoch spravidla hovoria len ako o Slovanoch. V roku 822 sa spomínajú Moravania, ktorí sa zúčastnili ríšskeho snemu. Nitriansko, ktoré sa nachádzalo ďalej od Franskej ríše, nemalo so západom silné kontakty a preto o Nitranoch ako samostatne nazvanom kmeni z dobových listín správy nemáme a po roku 833 rozlišovanie medzi Moravanmi a Nitranmi nemalo zmysel (podobný vývoj mali aj Kranjci a Korutánci). Bavorský geograf z 9. storočia spomína akési dva rozdielne „moravské“ kmene Marharii a Merehanos a ich hrady, teórie o ich význame sa však líšia (pozri stránku Bavorský geograf). alt=|vľavo|náhľad|Knieža Pribina na slovenskej 20 korunovej bankovke Prvé zmienky o Nitrianskom panstve a kniežati Pribinovi sú spojené s christianizačnou činnosťou. V roku 828 sa pravdepodobne v dôsledku bulharskej expanzie do Panónie vytvorili prvé oficiálne kontakty medzi Nitrou a Frankami. Nitru totiž navštívil salzburský arcibiskup Adalram a vysvätil tu prvý kresťanský chrám v inak prevažne pohanskej krajine. (Je pravdepodobné, že v Nitre bola malá komunita kresťanov, keďže kresťanstvo sa šírilo po Európe aj individuálnymi cestami.) Tento kostol mal slúžiť zrejme aj Pribinovej kresťanskej manželke, ktorá pochádzala z bavorského rodu Wilhelmovcov a jej sprievodu. Zasvätený bol pravdepodobne bavorskému svätcovi Emerámovi, ktorý bol blízky rodu Pribinovej manželky a neskôr aj Pribinovmu synovi Koceľovi.
„Jemu (Pribinovi) vysvätil kedysi arcibiskup Adalram za Dunajom kostol na jeho majetku na mieste zvanom Nitrava.“ (Conversio)
Odhaduje sa, že Nitriansko až do roku 833 bolo prevažne pohanské, s nie veľkým počtom kresťanov. Knieža Pribina síce nebol voči krstu odmietavý a neskôr ho aj prijal, zároveň si však uvedomoval, že prechod na novú vieru môže byť problematický. Ešte pred dobytím Nitry v roku 833 sa mu narodil syn Koceľ, ktorého aj nechal pokrstiť. V roku 831 prijali krst susední Moravania. Starší historici predpokladali už predchádzajúce prepojenie oboch kniežatstiev a nitrianske podriadené postavenie voči Morave, čo však nebolo dokázané a viaceré indície tomu odporujú (napr. odlišná príslušnosť k bavorským biskupstvám – Morava k Pasovu, Nitra k Salzburgu). Iné doplnenie ku kresťanstvu náhľad|Jedna plaketa z hradiska Bojná - Nitrianske kniežatstvo V minulosti sa predpokladalo, že kresťanská komunita v Nitrianskom kniežatstve mohla byť iba ak malá. Archeologické nálezy ale naznačujú opak. Vyzerá to, že komunita kresťanov bola už pomerne výrazná. V hradisku Bojná sa našlo šesť unikátnych plakiet s kresťanskými motívmi (a obruba zo siedmej plakety), ktoré boli datované do rokov 780 až 820. Tiež zlaté kovanie pravdepodobne zo sakrálnej knihy, jeden celý zvon a časti väčšieho zvona, ako aj množstvo kresťanských symbolov na rozličných predmetoch, vrátane postrojov koní i zbraní.
O moravsko-nitrianskej vojne nevieme mnoho. Isté však je, že Moravania využili situáciu vo Franskej ríši, v ktorej práve horela občianska vojna medzi Ľudovítom Pobožným a jeho synmi. Frankovia sa preto nemohli zaujímať o zahraničné dianie na východe. Morava, ktorá veľmi pravdepodobne vznikla skôr, bola takisto lepšie organizovaná a stabilizovanejšia, čo dokazuje i fakt, že dokázala prijať krst skôr ako Nitra. V roku 833 preto lepšie organizovaní Moravania v krátkej útočnej vojne Nitriansko rýchlo obsadili a Pribinu vyhnali.„V rozmedzí toho času akýsi Pribina, vyhnaný Mojmírom, kniežaťom Moravanov cez Dunaj prišiel k Ratbodovi...“ (Conversio)
náhľad|Nitriansko v rámci Veľkej Moravy (zobrazený je najväčší mocenský rozmach) (in: Ottov historický atlas Slovensko)|vľavo náhľad|Poklad z veľkomoravského hrobu v Blatnici (t. j. na území Nitranska) alt=|vľavo|náhľad|Opevnené sídla na území Slovenska, 8.10. storočie (P. Šalkovský: K problematike opevnených sídiel vo včasnom stredoveku na Slovensku. Acta Historica Neosoliensia, 15. Banská Bystrica 2012, s. 4760.)
Veľkomoravské obdobie
Od roku 833 sa na Nitriansku začala misijná činnosť bavorských kňazov z Pasova. Na území západného Slovenska začali vznikať nové chrámy, medzi najstaršie pravdepodobne patril Kostol najsvätejšieho Spasiteľa (niektoré zdroje mylne hovoria o Sv. Salvatórovi)KRŠÁK, Pavol. Ottov historický atlas Slovensko. 1. vyd. Bratislava: Ottovo nakladateľstvo, 2009. ISBN 978-80-7360-834-7 (autorom kapitoly je J. STEINHÜBEL) na území dnešnej Bratislavy. Spolu s misijnou činnosťou sa Veľká Morava dostala aj do mocenského područia Frankov, resp. Bavorov. Tomu sa Mojmír I. ku koncu vlády snažil zabrániť, no Ľudovít Nemec knieža zosadil a na jeho miesto dosadil Rastislava. Tým bol zároveň spečatený osud Nitrianska, ktoré Ľudovít nenavrátil Pribinovi, ale ponechal ako súčasť Moravy. Nové knieža Rastislav viedol spočiatku s Frankami mierovú politiku, postupne sa ale situácia vyhrotila do viacerých stretov.
V Nitre počas Rastislavovej vlády panoval Svätopluk I. Jeho postavenie bolo pomerne silné, v dobových listinách sa často spomína ako vládca zarovno s Rastislavom, resp. krátko po ňom, čo znamená, že nešlo len o malé bezvýznamné kniežatstvo, či panstvo veľkomoravského vazala, ale o významné mocenské centrum na Veľkej Morave. Za Svätoplukovej vlády sa rozvinulo aj nitrianske hradisko, ktoré získalo nové čiastočne kamenné opevnenie. Ďalšie sídla boli v Bratislave (Preslave), Devíne, v Mužli, na Molpíri, Vyšehrade, v Pobedime, Ducovom, Bojnej, Tekove, Čingove, či na Ostrej skale na Orave a mnohé ďalšie. Veľkomoravské hradiská boli významnými centrami života a obchodu v krajine. Sídlili na nich hradskí špáni (župani) a archypresbyteri (kňazi), ktorí tvorili výkonnú moc. Ich predĺženou rukou bola hradská družina – vojaci, ktorý sa viazali na jednotlivé hradiská.