Montevideo je hlavné a najväčšie mesto Uruguaja. Pôvodný názov mesta je: San Felipe y Santiago de Montevideo. Tento názov sa neskôr skrátil na súčasné Montevideo. Mesto sa nachádza pri pobreží Alantického oceánu pri severovýchodnom okraji zálivu La Plata, spoločného ústia riek Uruguaj a Parana, približne 230 km východne od argentínskej metropoly Buenos Aires. Mesto je súčasťou departmentu Montevideo, pričom je jeho hlavným mestom a prakticky zaberá celé jeho územie. Metropolitná oblasť Montevideo presahuje department, žije v nej až 1 947 604 obyvateľov (kým v departmente 1 319 108 a v celom Uruguaji 3 427 000 obyvateľov). Samotné mesto má 1 305 082 obyvateľov.
Montevideo bolo založené v roku 1724 ako opora Španielskeho kráľovstva pri vtedajších sporoch o región povodia La Plata. V roku 1807 bolo krátko pod britskou nadvládou. Montevideo je sídlom viacerých medzinárodných organizácií, ako napríklad Mercosur, čo je regionálna obchodná organizácia združujúca niektoré štáty Južnej Ameriky, alebo ALADI, čo je ďalšia regionálna obchodná organizácia združujúca viaceré krajiny Latinskej Ameriky.
Montevideo je vysoko hodnotené pre kvalitu života, ktorá je najvyššia v Latinskej Amerike a 79. najvyššia na svete. Mesto je 8. najnavštevovanejšie v Latinskej Amerike a je známe bohatým kultúrnym a spoločenským životom.
Názov thumb|left|Mapa zo 17. storočia ukazuje oblasť Rio de la Plata. Pôvod názvu Montevideo nie je v súčasnosti celkom presne známy. Existuje niekoľko teórií vzniku. Časť názvu "Monte" však má odkazovať na neďaleký kopec Cerro de Montevideo, no pôvod druhej časti slova "video" je sporný. Monte vide eu ("Videl som kopec") je najrozšírenejšie vysvetlenie. V súčasnosti je však odmietnuté väčšinou odborníkov, nakoľko sa títo domnievajú, že sa jedná o mix rôznych dialektov. Meno mohlo pochádzať z portugalského vyjadrenia znamenajúceho "Videl som kopec". Toto vyjadrenie malo byť zle preložené neznámym námorníkom patriacim k expedícií Fernãoa de Magalhãesa pri pohľade na kopec Cerro de Montevideo. Monte Vidi: Táto verzia pochádza z navigačného kalendára (Diario de Navegación), ktorý spísal Francisco de Albo, ktorý bol taktiež členom expedície Fernãoa de Magalhãesa. Tento napísal: "Utorok povedal (január 1520), že sme na úžine Mysu Santa María (v súčasnosti mesto Punta del Este), odkadiaľ ide pobrežie od východu na západ a pôda je piesočná, a napravo od mysu je kopec ako klobúk, ktorému sme dali meno "Montevidi"." Toto je najstarší španielsky dokument, ktorý zmieňuje mys s názvom obdobným jednému zo založených miest, no neuvádzajúci žiadnu zmienku o údajnom vyjadrení "Monte vide eu". Monte-VI-D-E-O (Monte VI De Este a Oeste): Táto teória vychádza z teórie, že Španieli zaznamenali zemepisné miesto na mape, kde kopec bol označený ako VI (teda 6). Jednalo sa o kopec viditeľný z brehu, vďaka ktorému bola možná navigácia cez záliv La Plata z východu na západ. S časom sa tieto slová mali skrátiť na "Montevideo". Túto teóriu však nedokazuje žiadny jasný dôkaz a jedná sa teda iba o akademickú hypotézu, keďže v skutočnosti je ešte päť ďalších kopcov viditeľných skôr než vrch Cerro. Monte Ovidio (Monte Santo Ovidio) je najmenej rozšírená teória, má náboženský pôvod. Táto pramení z interpretácie už spomenutého námorníka Francisca de Albo a jeho navigačného kalendára (Diario de Navegación). Tu taktiež uviedol, že: "nesprávne teraz nazývaný Santo Vidio", keď odkazoval na kopec vyzerajúci ako klobúk, ktorý mali nazvať Monte Vidi (čo je v súčasnosti Cerro de Montevideo). Svätý Ovídius bol biskupom mesta Braga. Na jeho počesť bol na mieste v roku 1505 postavený pomník. Vzhľadom na vzťah Portugalcov, ktorí objavili a založili Montevideo a napriek faktu, že táto teória (ako aj predchádzajúce), nemá žiadnu potvrdzujúcu dokumentáciu, sú takí, ktorí spájajú meno Svätého Ovídia (alebo Vidio) s názvom "Montevideo", ktoré niesol región od začiatku 16. storočia.
História Počiatky osídlenia thumb|left|Loď Nuestra Señora de Lencina priviezla prvých osadníkov z Kanárskych ostrovov. Medzi rokmi 1680 a 1683 založili Portugalci mesto, ktoré nazvali Colonia do Sacramento, v regióne zálivu La Plata oproti mesta Buenos Aires. Nové mesto sa nestretlo so žiadnym odporom zo strany Španielov až do roku 1723, kedy títo začali stavať opevnenia na pahorkoch okolo zátoky Montevideo. 22. novembra 1723 portugalský poľný maršal Manuel de Freitas da Fonseca postavil pevnosť Montevieu. Z Buenos Aires bola vyslaná expedícia, ktorú zorganizoval španielsky guvernér Bruno Mauricio de Zabala. 22. januára 1724 prinútili Španieli Portugalcov opustiť danú oblasť a začali osídľovať miesto, kde dnes stojí Montevideo, najprv so šiestimi rodinami, ktoré prišli z Buenos Aires. No už čoskoro potom prišli rodiny z Kanárskych ostrovov, ktorých miestni nazývali "guanches", "guanchos" alebo "canarios". V tej dobe bol na mieste aj prvý taliansky osadník Jorge Burgues.
V roku 1724 bolo vykonané sčítanie obyvateľstva, ktoré žilo v meste. Následne bol spísaný plán, ktorý vymedzil nové mesto a pomenoval ho San Felipe y Santiago de Montevideo, čo bolo neskôr skrátené na Montevideo. Sčítanie napočítalo spolu 50 rodín pôvodom z Galície a Kanárskych ostrovov a viac ako 1 000 pôvodných obyvateľov a množstvo Afričanov ako otrokov. thumb|upright= 2.2|Mesto na konci 18. storočia. Niekoľko rokov po založení sa mesto stalo hlavným sídlom v regióne severne od ústia La Plata a východne od rieky Uruguaj, pričom bolo schopné súťažiť s Buenos Aires o dominanciu nad námorným obchodom. Dôležitosť Montevidea ako hlavného prístavu Vicekráľovstva Río de la Plata ho priviedol do konfrontácie s Buenos Aires pri rôznych príležitostiach, vrátane niekoľkých prípadov, keď bolo použité ako základňa na obranu východných provincií Vicekráľovstva Río de la Plata pred nájazdmi Portugalcov. V roku 1776 ustanovilo Španielsko Montevideo ako svoju hlavnú námornú základňu (Real Apostadero de Marina) pre južnú časť Atlantického oceánu s vládou nad pobrežím súčasnej Argentíny, Falklandskými ostrovmi a ostrovom Bioko v Afrike. Do konca 18. storočia zostalo Montevideo opevnenou oblasťou, ktorá je v súčasnosti známa ako Ciudad Vieja.
19. storočie thumb|left|Generál Elio bol guvernérom Montevidea a posledným vicekráľom Vicekráľovstva Río de la Plata. Vo februári roku 1807 sa uskutočnila Bitka o Montevideo, v ktorej Briti porazili miestne španielske oddiely a obsadili Montevideo. Španieli však už v septembri toho istého roku Britov z mesta vytlačili. Po úspešnej bitke sa guvernér Montevidea Francisco Javier de Elío rozhodol postaviť voči novému vicekráľovi Santiagovi de Liniers a vytvoril novú vojenskú vládu (chuntu) hneď po tom, ako v Španielsku začala vojna o nezávislosť. Po tom, čo bol Santiago de Liniers vymenený novým vicekráľom Baltasarom Hidalgo de Cisneros, rozhodol sa Francisco Javier de Elío zrušiť miestnu vojenskú vládu.
Počas májovej revolúcie v roku 1810 a následnom povstaní obyvateľov provincií La Platy sa španielska koloniálna vláda presunula z Buenos Aires do Montevidea. Ešte v ten istý a nasledujúci rok sa uruguajský revolucionár José Gervasio Artigas spojil s revolucionármi z Buenos Aires proti Španielom. V roku 1811 sa vylodili vojenské oddiely Spojených provincií La Platy spolu s pastiermi z celého regiónu nazývanými Gaučo neďaleko mesta a začalo sa obliehanie Montevidea. Títo však odmietli poslúchnuť príkazy novej vlády, ktorá vzišla po úspešnej Májovej revolúcií a tak sa obliehanie mesta skončilo už nasledujúci rok. K odchodu vojska prispela aj zhoršujúca sa situácia v regióne Horného Peru.
Španielsky guvernér opustil Montevideo v roku 1814. V roku 1816 napadli oslobodené územie Portugalci. V roku 1821 bolo toto územie obsadené vojenskými oddielmi z Brazílie nazývanými Banda Oriental. Nezávislosť regiónu obnovil Juan Antonio Lavalleja v roku 1825 spolu so svojimi vojenskými oddielmi nazvanými Treinta y Tres Orientales, teda Tridsaťtri Orientálcov. V roku 1828 bol vytvorený nový nezávislý štát s názvom Uruguaj, pričom Montevideo sa stalo jeho hlavným mestom. V roku 1829 začala demolácia mestských opevnení a boli vytvorené plány na rozšírenie mesta za pôvodne opevnené mesto Ciudad Vieja. Nová časť sa mala nazývať "Ciudad Nueva", teda nové mesto. Rozširovanie mesta však prebiehalo veľmi pomaly z dôvodu udalostí, ktoré mali nastať v ďalšom období. thumb|upright= 2.2|Mesto z pohľadu kotviska lodí pred miestnym prístavom (1820). 30. roky 19. storočia boli v Uruguaji v znamení konfrontácie medzi dvoma revolucionármi Manuelom Oribem a Fructuosom Riverom. Títo pred tým bojovali proti Brazílskemu cisárstvu a po bojoch sa stali tzv. caudillo, teda de facto vládcami svojich frakcií. Politika krajiny bola rozdelená medzi Blancos (Bieli) vedených Oribem, ktorých reprezentovala politická strana Partido Nacional a Colorados (Červení), ktorých zas reprezentovala strana Partido Colorado. V roku 1838 bol Oribe donútený rezignovať z postu prezidenta, následne vytvoril povstaleckú armádu, čím sa začala dlhá občianska vojna, ktorá skončila až v roku 1851.
Montevideo bolo v tomto období sužované dlhým obliehaním, ktoré trvalo od roku 1843 až do roku 1851, teda do samotného konca občianskej vojny. Mesto bolo počas tejto doby zásobované iba po mori Britmi a Francúzmi. Oribeho podporoval konzervatívny guvernér Buenos Aires Juan Manuel de Rosas. Vďaka tomu sa Oribemu podarilo obkľúčiť stúpencov strany Colorado v Montevideu, kde boli na druhej strane títo podporovaní légiami z Francúzska, Talianska, Baskicka a jednotkami z Brazílie. Až v roku 1851, keď obkľúčeným oddielom pomohli opozičné jednotky z Argentíny, ktoré bojovali proti de Rosasovi, sa obliehanie mesta skončilo a Oribe bol porazený. Avšak boje pokračovali v roku 1855, keď Blancos znova získali silu. V krajine sa tak bojovalo až do roku 1865. Potom už strana Colorado získala znova moc, ktorú si udržala až do polovice 20. storočia.
Po ukončení bojov nastalo obdobie rastu a konečne začalo dlho plánované rozšírenie mesta. Už v roku 1853 bola zriadená pravidelná dostavníková linka, ktorá spájala Montevideo s vtedajším mestom Unión (toto je v súčasnosti už štvrťou samotného Montevidea), zároveň bolo vytvorené prvé pouličné osvetlenie v meste. Medzi rokmi 1854 a 1861 bola vybudovaná prvá verejná kanalizácia. V roku 1856 bolo postavené divadlo Teatro Solís. V roku 1861 boli k mestu pripojené osady Aguada a Cordón. V roku 1866 bola zriadená telegrafná linka spájajúca Montevideo s Buenos Aires. V roku 1867 bola postavená tzv. socha mieru La Paz na námestí Plaza Cagancha a most Paso Molino.
V roku 1868 bola otvorená konská dráha (predchodca električky ťahaná koňmi), ktorá spájala Montevideo s mestom Unión, plážovým rezortom Capurro a priemyselnou osadou Villa del Cerro, vtedy nazývanou Cosmopolis. V tom istom roku bol otvorený aj prístavný trh Mercado del Puerto. V roku 1869 bola spustená železničná trať spájajúca štvrť Bella Vista s mestom Las Piedras. Súčasne boli v tom istom roku vytvorené nové štvrte Colón Sudeste, Nuevo París a La Comercial. Verejná vodáreň bola postavená v roku 1871, v roku 1878 bol otvorený bulvár Circunvalación, ktorý išiel skoro cez celé mesto. V roku 1885 dostal svoje súčasné meno bulvár Artigas. V roku 1881 bola pripojená ďalšia oblasť, Los Pocitos.
Prvé telefónne linky boli zapojené v roku 1882 a elektrikou napájané verejné osvetlenie vystriedalo plynové v roku 1886. O dva roky neskôr bola otvorená aj dostihová dráha Hipódromo de Maroñas. O ďalší rok neskôr boli vytvorené ďalšie tri nové štvrte mesta. V roku 1891 bola vytvorená štvrť Peñarol. V nasledujúcom roku boli vytvorené štyri nové štvrte. V roku 1894 bol otvorený nový väčší prístav a v roku 1897 bola otvorená nová hlavná železničná stanica Estación Central General Artigas.
20. storočie thumb|Palacio Salvo, jeden zo symbolov rastu mesta zo začiatku 20. storočia.