Pes domáci alebo pes (latinské názvy pozri nižšie) je taxón z rodu Canis. Je to domestikovaná podoba vlka dravého (Canis lupus). Presné zaradenie tohto taxónu v rámci rodu Canis je sporné – pozri nižšie.
Systematika Dingo V najnovších textoch zvykne taxón pes domáci zahŕňať aj taxón dingo (=pes dingo, dingo austrálsky). O psovi dingo pozri samostatný článok dingo austrálsky.
Zaradenie v systéme Presné zaradenie psa domáceho v rámci rodu Canis je sporné a sporný je teda aj latinský názov tohto taxónu. V literatúre sa vyskytujú tieto názvy a zaradenia: Canis familiaris (t.j. samostatný druh z rodu Canis) – v závislosti od autora buď zahŕňa dingapsovité. In: Malá encyklopédia biológie 1975, S. 407 alebo ho nezahŕňaSvet živočíšnej ríše. 1984, S. 380-387STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. 1965, S. 488DeBLASE, A. F.. Mammalia. In S.P. Parker, Synopsis and Classification of Living Organisms, vol. 2. McGraw-Hill, New York. 1982. S. 1015-1061 Canis 'familiaris' (t. j. atypický samostatný druh z rodu Canis)Corbet & Clutton-Brock 1984 citovaní in GROVES, C. P. On the nomenclature of domestic animals. 1995 Canis familiaris familiaris (t. j. a) staršie (do r. 2003) ako úplné synonymum dnešného názvu Canis lupus familiaris u autorov, ktorí sa nazdávali, že názov Canis familiaris má prednosť pred názvom Canis lupus, b) novšie ako poddruh druhu Canis familiaris nezahŕňajúci dingaWoodall, P.F., Pavlov, P. & Tolley, L.K. 1993. Comparative dimensions of testes, epididymides and spermatozoa of Australian dingoes (Canis familiaris dingo) and domestic dogs (Canis familiaris familiaris): some effects of domestication. Australian Journal of Zoology 41: 133-140) Canis domesticus (t. j. samostatný druh z rodu Canis) – tento tvar je oveľa zriedkavejší než tvar „Canis familiaris“ a staršie označoval len jednu z podskupín psa domáceho (ktorú pôvodne Linnaeus nazýval Canis familiaris domestic(us))Canis. In: Linnaeus, C. 1758. Tomus I. Syst. nat., ed. 10. Holmiae, Laurentii Salvii Canis canis (t.j. samostatný druh z rodu Canis) – tento tvar je oveľa zriedkavejší než tvar „Canis familiaris“ Canis lupus familiaris (t.j. poddruh druhu vlk dravý – Canis lupus) – v závislosti od autora buď zahŕňa dingaWolf; Dingo. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1. alebo ho nezahŕňa Canis lupus familiaris in: NCBI Taxonomy Canis lupus f. familiaris (t. j. forma druhu vlk dravý – Canis lupus) – nazahŕňa dinga Canis lupus var. familiaris (t. j. varieta druhu vlk dravý – Canis lupus) Lorenzo, N.; Wan, T.; Harper, R.J.; Hsu, Y.-L.; Chow, M.; Rose, S.; Furton, K.G. Laboratory and field experiments used to identify Canis lupus var. familiaris active odor signature chemicals from drugs, explosives, and humans. Anal. Bioanal. Chem. 2003, 376, 1212–1224 Canis lupus 'familiaris' (t. j. atypický poddruh druhu vlk dravý – Canis lupus) – nezahŕňa dinga Ďalšie synonymá, ktoré sú ale prípadne platné len pre psy juhovýchodnej Ázie: Canis lupus pallipes f. familiaris (t. j. forma poddruhu vlk indický – Canis lupus pallipes) Canis lupus pallipes 'familiaris' (t. j. atypická podoba poddruhu vlk indický – Canis lupus pallipes) – nazahŕňa dingaDennler de La Tour 1968 citovaný in GROVES, C. P. On the nomenclature of domestic animals. 1995
Pôvod a domestikácia psa
náhľad|vľavo|Vlk dravý náhľad|vpravo|Šakal zlatý Na základe početných archeologických nálezov z rôznych kútov sveta sa pes považuje nielen za prvé domestikované zviera, ale aj za prvé zviera, ktoré človek cielene choval. K udomácneniu vlka došlo viackrát v rôznych častiach sveta a v rôznom čase nezávisle od seba (avšak najneskôr pred 10 000 rokmi). Tradične sa predpokladá, že k udomácneniu psov došlo na Blízkom alebo Strednom východeVonholdt BM, Pollinger JP, Lohmueller KE, et al. Genome-wide SNP and haplotype analyses reveal a rich history underlying dog domestication. Nature. 2010;464(7290):898-902, nedávna štúdia naznačila, že psy môžu mať európsky pôvodO. Thalmann, B. Shapiro, P. Cui, V. J. Schuenemann, S. K. Sawyer, D. L. Greenfield, M. B. Germonpré, M. V. Sablin, F. López-Giráldez, X. Domingo-Roura, H. Napierala, H-P. Uerpmann, D. M. Loponte, A. A. Acosta, L. Giemsch, R. W. Schmitz, B. Worthington, J. E. Buikstra, A. Druzhkova, A. S. Graphodatsky, N. D. Ovodov, N. Wahlberg, A. H. Freedman, R. M. Schweizer, K.-P. Koepfli, J. A. Leonard, M. Meyer, J. Krause, S. Pääbo, R. E. Green, R. K. Wayne. Complete Mitochondrial Genomes of Ancient Canids Suggest a European Origin of Domestic Dogs. Science, 2013 DOI: 10.1126/science.1243650. Z kostrových nálezov niekoľkých druhov psov sa odvodzovali a dodnes odvodzujú dnešné plemená. Za najstaršie praplemeno bol označený takzvaný pes močiarny či rašelinný (lat. Canis familiaris palustris Rütimeyer), od ktorého sa dodnes odvodzujú početné plemená špicov, pinčov a teriérov. Skupina severských, vlkom podobných psov a pastierske psy sú odvodzované od psa, ktorého kostra bola objavená vo vykopávkach pri Ladožskom jazere, a ktorý dostal meno Canis familiaris Inostranzewi. Skupina dogovitých psov sa odvodzuje ešte aj dnes od predka nazvaného Canis familiaris decumanus. Z doby 4000 až 5000 rokov pred Kr. pochádza pes bronzový (lat. Canis familiaris matris optimae), z ktorého majú pochádzať ovčiarske psy. Najmladším psom má byť Canis familiaris intermedius, z ktorého sa zvyknú odvodzovať dnešné duriče a pudle.
Podľa teórie Gregoryho Aclanda, veterinára z Cornellskej univerzity v Itake v USA nie človek domestikoval psa, ale naopak, pes sám urobil prvý krok a začal spolužitie s človekom, pretože sa kŕmil jeho odpadkami. Na oplátku strážil „svojich“ ľudí pred nepriateľmi a pomáhal pri love. V dôsledku dlhodobej koevolúcie s ľuďmi sa u vlkov vytvorila celá rada behaviorálnych (napr. znížená agresivita), ale aj genetických adaptácií. Nedávne štúdie odhalili, že genómy vlkov a psov sa líšia až v 36 regiónoch (122 génov). 19 regiónov je zodpovedných za činnosť mozgu a 8 regiónov sa uplatňuje pri vývoji nervového systému (tieto regióny by mohli stáť za behaviorálnymi zmenami u vlkov). Navyše bolo identifikovaných 10 génov hrajúcich kľúčovú úlohu pri trávení škrobu a metabolizme tukov. Práve tieto nové adaptácie zrejme umožnili vlkom efektívnejšie sa priživovať na ľudskej strave. Nasvedčuje tomu aj fakt, že dnešné plemená psov sú oveľa lepšie prispôsobené k pojedaniu škrobovín ako typicky vlčej potrave, mäsuAxelsson, E., Ratnakumar, A., Arendt, M.-J., Maqbool, K. Webster, M. T., Perloski, M., Liberg, O., Arnemo, J. M., Hedhammar, Å & Lindblad-Toh, K. 2013: The genomic signature of dog domestication reveals adaptation to a starch-rich diet. Nature, doi:10.1038/nature11837..
Pes v dejinách
náhľad|Pes v dejinách Pes patrí s mačkami domácimi nielen k najstarším, ale aj k najvšestrannejším domácim zvieratám. Zo všetkých domácich zvierat existuje v najväčšej plemennej variabilite. Odhaduje sa, že človek vyšľachtil dodnes viac ako 400 rôznych plemien. Túto variabilitu možno pripísať skutočnosti, že človek využíva psa pri rôznych úlohách: pes chráni stádo, prenasleduje a durí zver, prináša korisť, ťahá ťažké bremená, hľadá a zachraňuje ľudí, či stráži ich majetok. Podľa prostredia v ktorom žije a pracuje dané plemeno, musí pes vykazovať určité žiaduce fyziologické i povahové vlastnosti. Lovec v ázijskej stepi potrebuje psa rýchleho a loviaceho zrakom, zatiaľ čo lovec v hustých lesoch strednej Európy využije skôr psa vytrvalého, s vynikajúcim čuchom a schopným vyduriť zver. Vďaka selekcii teda človek vyšľachtil plemená, ktoré vyhovovali určitému účelu.
Stavba tela psa Telo psa sa skladá z niekoľkých sústav orgánov, z ktorých každá vykonáva určité funkcie. Osou kostry psa je chrbtica, na ktorej stranách sa nachádzajú rebrá a končatiny a ku ktorej je pripojená lebka. K lebke je pripojená sánka, ktorá v závislosti od určitého psieho plemena umožňuje silný záhryz. Na sánke a v čeľusti sú uložené zuby. Na kostre sú upevnené jednotlivé svaly psa. Tie umožňujú jeho pohyb, dýchanie. Svalovú sústavu pokrýva koža. Tá sa skladá z dvoch vrstiev – endodermy (vnútorná vrstva) a epidermy (vonkajšia vrstva). Epiderma nie je u psa taká hrubá ako u človeka, pretože neplní ochrannú funkciu v takom rozsahu, ako je to u ľudí. Ochrannú funkciu preberá srsť. V závislosti od plemena psa, majú niektoré psy srsť zloženú z dvoch druhov: podsady a krycej srsti. Korienky chlpov krycej srsti sú spojené s malým svalom, ktorý podľa potreby chlp vzprieči – pes sa tak vizuálne zväčší a srsť psa vďaka tomu plní okrem ochrannej funkcie aj funkciu komunikačnú. Pes má po celom tele umiestnené apokrinné potné žľazy, ktoré produkujú výlučky podobné ľudskému potu. Tento pot však nemá ako u ľudí termoregulačnú funkciu, ale zabezpečujú psovi jedinečný pach, vďaka ktorému sa odlišuje od svojich spolu-druhov. Termoregulácia u psa prebieha pomocou potných žliaz umiestnených na chodidlách psa a tiež pomocou srsti, ktorá má termoizolačné vlastnosti a zabraňuje prehriatiu organizmu. Najpozoruhodnejším psím zmyslom je zrejme čuch. Vďaka nemu sa pes orientuje v priestore, loví zver a zisťuje o okolitom svete dôležité informácie. Strata čuchu znamená pre psa asi toľko, čo strata zraku pre človeka. Pes, ktorý nemá možnosť vnímať čuchové podnety v dostatočnej miere, žije chudobným duševným životom. Najdôležitejším čuchovým orgánom psa je mozog. V ňom pes identifikuje pachy prijaté nosom. Ďalším dobre vyvinutým zmyslom u psov je sluch. Psí sluch je citlivejší ako sluch človeka. Okrem toho je ucho psa ovládané sedemnástimi svalmi, ktoré mu umožňujú hýbať ušami do rôznych smerov, vďaka čomu je pes schopný lepšie lokalizovať smer zvuku.
Pohlavný život psa
náhľad|Šteňa labradora Pohlavný život psa vedie k zachovaniu jeho druhu tým, že mu umožňuje plodenie potomstva. Malé a stredné plemená dosahujú sexuálnu, nie však fyzickú dospelosť vo veku 7 až 8 mesiacov, u veľkých plemien o niečo neskôr. V tomto období sa väčšinou ukazujú prvé sexuálne prejavy psa a u samice dochádza k prvému "háraniu" (háranie = obdobie ruje vyznačujúce sa u samice krvácaním).
Fyziologické ukazovatele Fyziologické ukazovateleNázovHodnotyTelesná teplota 39 stupňovPulz malé plemená: 90 – 130 úderov/min., veľké plemená: 60 – 100 úderov/min.Dychová frekvencia malé plemená: 18 – 30 nádychov/min., veľké plemená: 10 – 26 nádychov/min.Telesná hmotnosť 1 – v závislosti na plemene a pohlavíPohlavný cyklus diestrický Dĺžka ruje 3 – 4 týždneDospievanie vo 8 – 12 mesiacov životaDĺžka brezivosti 58 – 67 dníPočetnosť vrhu 1 – 8 šteniatPočet zubov mliečny chrup 28, trvalý chrup 42
Vnútorná telesná teplota psa je 39 – 39,5 stupňov Celzia a meria sa v konečníku lekárskym alebo veterinárnym teplomerom.
Dychová frekvencia zdravého neunaveného psa v pokoji pri bežnej izbovej teplote sa pohybuje od 18 – 30 nádychov za minútu u malých a stredných plemien, u veľkých plemien je to 10 – 26 nádychov za minútu.
Počet srdcových tepov je za rovnakých podmienok ako pri dychu je u malých a stredných plemien 90 – 130 úderov za minútu, u veľkých plemien 60 – 100 úderov za minútu.
Vek psa Prepočtová tabuľka psích rokov na roky ľudskéPesČlovekPesČlovek1 rok 14 rokov8 rokov 51 rokov 2 roky 21 rokov 9 rokov 55 rokov 3 roky 27 rokov 10 rokov 59 rokov 4 roky 32 rokov 11 rokov 65 rokov 5 rokov 37 rokov 12 rokov 69 rokov 6 rokov 42 rokov 13 rokov 75 rokov 7 rokov 47 rokov 14 rokov 83 rokov