náhľad|482x482bod|Súčasné a budúce misie vanujúce sa slnečnej fyzike v oblastiach, v ktorých budú približne pracovať. Slnečná sonda alebo solárna sonda je kozmická sonda vypustená mimo sféru gravitačného vplyvu Zeme s cieľom študovať Slnko a jeho vplyv na medziplanetárne prostredie. Za týmto účelom sú tieto sondy vybavované vedeckými prístrojmi, medzi ktoré patria najmä: analyzátory plazmy pre analýzu zložiek slnečného vetra a stanovenie jeho rýchlosti; magnetometre pre meranie slnečného magnetického poľa a poľa, spojeného so slnečným vetrom; fotometre pre meranie intenzity slnečného žiarenia v rôznych spektrálnych pásmach; spektrometre a spektrofotometre pre štúdium chemického zloženia slnečného povrchu; koronografy pre pozorovanie slnečnej koróny; a i.
Z hľadiska dráh využívaných pre slnečné sondy ich môžeme rozdeliť do troch základných skupín: ekliptikálne slnečné sondy, pohybujúce sa v blízkosti roviny ekliptiky po výstredných (excentrických) dráhach vnútri dráhy Zeme s perihéliom čo najbližšie k Slnku; polárne slnečné sondy, pohybujúce sa po dráhach s vysokým sklonom (blížiacim sa 90°) k rovine ekliptiky, určené pre výskum polárnych oblastí Slnka; slnečné sondy umiestnené v libračnom centre L1 sústavy Slnko-Zem, nachádzajúcom sa na spojnici týchto telies vo vzdialenosti približne 1,5 mil. km od Zeme smerom k Slnku.
Do mimoriadnej blízkosti k Slnku sa dostala v minulosti tiež planetárna sonda Mariner 10 určená pre výskum planéty Merkúr a neskôr tiež druhá sonda na prieskum Merkúra, MESSENGER. Tieto sondy však neboli špecificky vybavené pre dôkladnejší prieskum Slnka a preto tu nie sú zahrnuté v tabuľkách.
Sonda ISEE-3 bola po splnení úlohy v libračnom centre 20. júla 1982 vyvedená z tohto bodu a nasmerovaná ku dvom kométam (pozri tabuľka); súčasne s tým bola premenovaná na ICE.
Okrem slnečných sond skúmalo Slnko z obežných dráh okolo Zeme celý rad slnečných družicových observatórií.
Prehľad doteraz vypustených slnečných sond
Poznámky V zozname sú uvedené všetky známe pokusy o vypustenie slnečných sond do roku 2018. V stĺpci "COSPAR" je uvedené medzinárodné označenie umelého kozmického telesa, ak sa dostalo aspoň na obežnú dráhu okolo Zeme. Ak bol cieľom letu aj iný objekt ako Slnko (napr. planéta), sú tieto objekty uvedené v zátvorke. V stĺpci "Výsledok" je kódom vyjadrená dosiahnutá miera realizácie plánovaných cieľov: C – ciele misie boli splnené iba čiastočne; U – všetky, alebo aspoň hlavné ciele misie boli splnené.
Ekliptikálne slnečné sondy COSPAR Názov Dátum štartu Kozmodróm Nosná raketa Cieľ letu Výsledok1974-097AHelios 110. december 1974Cape Canaveral Titan 3E Centaur SlnkoU1976-003AHelios 215. január 1976Cape Canaveral Titan 3E Centaur SlnkoU2006-047ASTEREO A26.10.2006mys CanaveralDelta 79252006-047BSTEREO B26.10.2006mys CanaveralDelta 79252018-065APSP12.8.2018mys CanaveralDelta IV HeavySlnko
Polárne slnečné sondy
COSPAR Názov Dátum štartu Kozmodróm Nosná raketa Cieľ letu Výsledok1990-090BUlysses6. október 1990Cape CanaveralDiscovery STS-41(Jupiter), SlnkoU
Slnečné sondy v libračnom centre L1 Slnko-Zem
COSPAR Názov Dátum štartu Kozmodróm Nosná raketa Cieľ letu Výsledok1978-079AISEE-312. august 1978Cape CanaveralDelta 2Slnko, (21P/Gicobini-Zinner), (1P/Haley)U1994-071AWind1. november 1994Cape CanaveralDelta 2SlnkoU1995-065ASOHO2. december 1995Cape CanaveralAtlas 2ASSlnkoU1997-045AACE25. august 1997Cape CanaveralDelta 7920-8SlnkoU2001-034AGenesis8. august 2001Cape CanaveralDelta 7326SlnkoC
Kategória:Kozmické sondy