MohamedMohamed. In: Muhammad. In: Pyramída (encyklopedický časopis) (iné mená: Muhammad [v spisovnej arabčine: محمد - Muhammad], Posol Boží, rasúl Alláh/iný prepis: rasúlu-lláh [t. j. doslova: posol Boží]; dlhý tvar mena Muhammad pozri nižšie; * asi 570, Mekka – † 8. jún 632, Medina) je zakladateľ a prvý organizátor islamu. Je autorom myšlienok, ktoré jeho žiaci a nasledovníci zosumarizovali v knihách (knihy hadísov). Mohamed je posledný prorok islamu a moslimovia ho považujú za posledný krok zjavovania monoteistického náboženstva. Predchádzali mu okrem iných proroci Adam, Abrahám, Mojžiš a Ježiš.
Prehľad Predpokladá sa, že Muhammad Ibn Abd Alláh bol obchodníkom, ktorý bol vzhľadom na svoje zamestnanie veľmi scestovaný. Rané moslimské zdroje podávajú správu o tom, že okolo roku 610, keď mal Mohamed približne štyridsať rokov, mal počas meditácie v jaskyni neďaleko Mekky videnie. Sám Mohamed svojim súkmeňovcom opísal svoju skúsenosť ako návštevu Archanjela Gabriela, ktorý mu prikázal zapamätať si a recitovať verše, neskôr usporiadané do Koránu. Gabriel sa mu mal zjaviť, pretože si ho Alah (Boh) vybral ako posledného proroka pre ľudstvo. Neskôr rozvinul svoje poslanie proroka verejným prednášaním o striktnom monoteizme a predvídaním Súdneho dňa pre hriešnikov a neveriacich modloslužobníkov, akými boli napríklad členovia jeho kmeňa a jeho mekkskí susedia. Mohamed bol úspešným náboženským i politickým vodcom. Nezavrhol úplne judaizmus a kresťanstvo – dva ďalšie monoteistické systémy, známe v Arábii už skôr – tvrdil, že bol Bohom poslaný, aby zdokonalil a dokončil ich učenie. Získaval rýchlo stúpencov, napriek tomu, že väčšina jeho učenie spočiatku zamietala, pokladajúc ho za podvodníka a klamára. V roku 622 bol prinútený k úteku z Mekky (takzvaná hidžra) a usadil sa spolu so svojimi stúpencami v meste „Jatrib“ (dnes známom ako Medina), čo mu umožnilo stať sa vodcom prvej otvorenej moslimskej komunity. Nasledovala vojna medzi Mekkou a Medinou, v ktorej nakoniec moslimovia zvíťazili. Vojenská organizácia, ktorá získala skúsenosti z týchto potýčok, sa stala základom pre dobytie ostatných arabských pohanských kmeňov. V čase Mohamedovej smrti už bola Arábia zjednotená novým náboženstvom a prebehlo aj niekoľko výprav na sever, smerom k Sýrii a Palestíne.
Pod vedením Mohamedových bezprostredných nástupcov sa Islamská ríša rozšírila do Palestíny, Sýrie, Mezopotámie, Perzie, Egypta, Severnej Afriky (Maghreb) a Španielska. Neskoršie výboje, obchodné kontakty moslimov s nemoslimami a misijná činnosť rozšírili islam do veľkej časti sveta.
Pramene týkajúce sa Mohameda Nám dostupné zdroje o Mohamedovi sú predovšetkým Korán, biografie zvané síra a zbierky hadít (hadís). Korán síce nie je Mohamedovým životopisom, napriek tomu poskytuje niektoré informácie o jeho živote. Najstaršími zachovanými životopismi sú Život Božieho apoštola od Ibn Isháka (z roku 768), editovaná Ibn Hišámom (833) a Mohamedov životopis od Al-Wákidího z roku 822. Ibn Ishák spísal svoje dielo približne 120 až 130 rokov po Mohamedovej smrti. Posledný zdroj, ktorý predstavujú zbierky hadít, nie sú – rovnako ako Korán – skutočnými životopismi. Sú to príbehy o slovách a činoch Mohameda a jeho spoločníkov.
Niektorí skeptickí bádatelia (Goldhizer, Schacht, Wansbrough, Cook, Crone, Rippin, Berg a ďalší) majú silné pochybnosti o pravdivosti týchto zdrojov, špeciálne zbierok hadít. Ich argumentom je, že v dobe, keď boli zozbierané ústne tradície, boli moslimské komunity roztrieštené na rivalské sekty a rôzne myšlienkové školy. Každá zo siekt a škôl mala svoje vlastné, často protikladné tradície toho, čo Mohamed a jeho spoločníci vykonali a povedali. Počet tradícií narastal a moslimskí učenci vyvinuli značné úsilie, aby ich očistili od príbehov, ktoré považovali za podvrhnuté. Tradicionalisti sa spoliehajú na úspech ich snaženia, skeptici usudzujú, že táto otázka musí byť znovu otvorená s použitím moderných metód.
Moslimskí a rovnako aj nemoslimskí bádatelia súhlasia, že v zbierkach hadít je veľa neautentických tradícií zameraných na Mohamedov život (pravdaže, väčšina týchto tradícií je moslimskými klerikálnymi autoritami považovaná za „slabé“, iba pár zbierok hadít sa berie ako vierohodné – „sahíh“). Veľmi malá menšina, zvaná koránisti, považuje všetky zbierky hadít za nevierohodné.
Životopisné údaje uvedené v chronológii nie sú napriek tomu všeobecne napádané. Tradicionalisti, moslimovia, ale aj nemoslimovia vytvárajú oveľa detailnejší obrázok Mohamedovho života, ako je opísané nižšie.
Mohamedov život Mohamedov rodokmeň Podľa tradície Mohamedov pôvod siaha späť až k Adnanovi, ktorého severní Arabi považovali za svojho spoločného predka. Adnan by mal byť zas potomkom Ismáíla (Išmaela), syna Ibráhíma (Abraháma). Mohamedov rodokmeň môže byť vyjadrený aj jeho vlastným, rozšíreným menom, v ktorom arabské slovo ibn znamená syn (v zátvorkách sú uvedené alternatívne mená ľudí s dvomi menami):
Muhammad ibn Abd Alláh ibn Abd al-Muttalib (Šajba) ibn Hášim (Amr) ibn Abd Manáf (al-Mugira) ibn Kusajj (Zajd) ibn Kiláb ibn Murra ibn Ka'b ibn Lu'ajj ibn Gálib ibn Fihr (Kurajš) ibn Málik ibn an-Nadr (Kajs) ibn Kinána ibn Chuzajma ibn Mudrika (Ámir) ibn Iljás ibn Mudar ibn Nizár ibn Ma'add ibn Adnán atď. http://archive.org/stream/TheLifeOfMohammedGuillaume/The_Life_Of_Mohammed_Guillaume#page/n24/mode/1up
Mohamedovo priezvisko bolo Abú al-Kásim - „otec Kásima“, po narodení jeho len krátko žijúceho prvého syna.
Detstvo Mohamed sa narodil do zámožnej rodiny (pochádzajúcej z rodu Hášimovcov, málo významnej vetvy kmeňa Kurajšovcov), usadenej v severoarabskom meste Mekka. Niekto určuje jeho narodenie na 20. apríl 570, šiiti veria, že to bol 26. apríl a niekto posúva rok narodenia až na 571; tradícia ho umiestňuje do Roku slona. Mohamedov otec Abdulláh (Abd Alláh) zomrel ešte pred jeho narodením, takže malý chlapec bol vychovávaný svojím dedom z otcovej strany, Abd al-Muttalibom. Tradícia vraví, že bol ako dieťa odovzdaný beduínskej dojke menom Halíma, pretože sa verilo, že púštny život je pre deti bezpečnejší a zdravší. V šiestich rokoch Mohamed stratil matku menom Ámina a v ôsmich aj svojho deda. Z toho dôvodu Mohamed prešiel do starostlivosti svojho strýka Abú Táliba, nového vodcu Hášimovcov.
Mekka bola prosperujúcim komerčným centrom, z veľkej časti vďaka kamennej svätyni zvanej Kába, ktorá slúžila mnohým rôznym modlám a bôžikom. Obchodníci z najrôznejších kmeňov mohli počas pútnickej sezóny navštevovať Mekku a v bezpečí obchodovať, pretože v tom období boli všetky medzikmeňové konflikty zakázané.
Už ako mladík začal Mohamed sprevádzať svojho strýka na obchodných cestách do Sýrie. Stal sa tak na pomery svojej doby veľmi scestovaným a znalým cudzích pomerov.
Stredné roky Jednou z Mohamedových zamestnávateliek bola Chadídža, zámožná, vtedy štyridsaťročná vdova. Mladý, dvadsaťpäťročný Mohamed na ňu natoľko zapôsobil, že mu roku 595 ponúkla manželstvo. Až touto svadbou sa z neho stal zámožný muž. Podľa arabských zvykov totiž dedili iba prvorodení, preto Mohamed nezískal žiadne dedičstvo ani po svojom otcovi, ani po starom otcovi (dedovi).
Ibn Ishák zaznamenáva, že Chadídža Mohamedovi porodila päť detí – jedného syna a štyri dcéry. Všetky ich deti sa narodili ešte predtým, než Mohamed začal kázať islam. Syn Kásim zomrel ako dvojročný. Mohamedove dcéry sa pravdepodobne volali Zajnab, Rukajja, Umm Kultúm a Fátima. Šiiti tvrdia, že Mohamedova je iba dcéra Fátima, a že ostatné dievčatá sú buď Chadídžine deti z predchádzajúceho manželstva, alebo deti jej dcéry.
<small>Dôležité dáta a miesta v Mohamedovom životeasi 570 Možné narodenie (20. apríl): Mekka 570 Koniec starej vyspelej kultúry Južnej Arábie570 Neúspešný abesínsky (etiópsky) útok na Mekku576 Smrť matky578 Smrť dedaasi 583 Vydal sa na obchodnú cestu do Sýrieasi 595 Stretol a žení sa s Chadídžou610 Prvé správy o koránskom zjavení: Mekkaasi 610 Objavil sa ako prorok Islamu: Mekkaasi 613 Začal verejne kázať: Mekkaasi 614 Začal zhromažďovať svojich stúpencov: Mekkaasi 615 Emigrácia moslimov do Abesínie616 Začal bojkot klanu Banú Hášimasi 618 Medinská občianska vojna: Medina619 Končí bojkot klanu Banú Hášimasi 620 Isrá a Mi‘rádžasi 620 Konverzia kmeňov na islam: Medina622 Emigrácia do Mediny (hidžra)622 Prevzatie vedenia v Medine (t.j. v Jatribe)asi 622 Kázanie proti kábskemu panteónu: Mekka622 Mekkčania napadli Mohamedaasi 622 Konfederácia moslimov a ďalších klanovasi 623 Zriadenie Mediny624 Bitka pri Badre, moslimovia porazili Mekkčanov625 Bitka pri Uhude asi 625 Vyhnanie židovského kmeňa Banú an-Nadír626 Napádanie Dúma al-Džandal: Sýriaasi 627 Neúspešné nepriateľské obliehanie: Medina627 Priekopová vojna627 Zničenie židovského kmeňa Banú Kurajz'aasi 627 Podrobenie Banú Kalb: Dúma al-Džandalasi 627 Spojenie islamu: Medina628 Zmluva z Hudajbíjeasi 628 Získaný prístup k mekkskej svätyni Kaaba628 Dobytie židovských oáz: Bitka pri Chajbare629 Prvá púť do Mekky629 Neúspešný útok na Byzantskú ríšu: Bitka pri Mú'te630 Útok a dobytie Mekky bez krvipreliatiaasi 630 Bitka pri Hunajneasi 630 Obliehanie At-Táifu630 Ustanovená teokracia: Mekkaasi 631 Podmanenie kmeňov na Arabskom polostroveasi 632 Útok na Ghassánovcov: Tabúk632 „Rozlúčková“ púť do Mekky632 Zomiera (8. júna): Medinaasi 632 Kmeňová rebélia naprieč Arábiou asi 632 Abú Bakr obnovil teokraciu
Prvé zjavenie Mohamed zvykol veľa premýšľať. Bežne trávil noci meditovaním v jaskyni Hirá blízko Mekky. Okolo roku 610 mal počas meditácie videnie Archanjela Gabriela a počul hlas, ktorý mu, podľa Koránu, oznámil toto: „Prednášaj v mene Pána svojho, ktorý stvoril človeka z kvapky priľnavej! Prednášaj, veď Pán Tvoj je nadmieru štedrý, ten, ktorý naučil perom, naučil človeka, čo ešte nepoznal.“ (Korán 96:1-5).
Toto prvé zjavenie Mohameda silne rozrušilo, ale jeho žena Chadídža ho uistila, že išlo o pravdivú víziu a stala sa jeho prvým stúpencom. Čoskoro ju nasledoval Mohamedov desaťročný bratranec Alí ibn Abú Tálib a Abú Bakr, ktorého sunniti vyhlasujú za najbližšieho Mohamedovho priateľa.
Až do svojej smrti Mohamed prijímal časté ďalšie zjavenia, jednako len je tu pomerne veľká medzera medzi prvým zjavením a ďalšími. Toto ticho ho znepokojovalo, dokonca sa obával o svoje duševné zdravie, a to až do zjavenia súry 93 (Denný jas), ktorého slová mu priniesli povzbudenie a uistenie.
Okolo roku 613 Mohamed začal šíriť svoje slovo medzi ľuďmi. Väčšina ľudí, ktorí ho počuli, ho jednoducho ignorovala, časť sa mu vysmiala. Napriek tomu mu niektorí uverili a pripojili sa k jeho nepočetnej skupine.
Odmietnutie Ako sa počet Mohamedových prívržencov zvyšoval, začínal byť nebezpečným pre miestne kmene a vládcov mesta. Koniec koncov ich bohatstvo spočívalo v Kábe, svätostánku mnohých rôznych bohov, ústrednom mieste duchovného života Mekky. Ak by zavrhli svoje modly, ako kázal Mohamed, znamenalo by to koniec pútnikom, obchodu a nakoniec aj ich bohatstvu. Jeho kritika mnohobožstva bola zvlášť útočná voči jeho vlastnému kmeňu Kurajšovcov, pretože práve oni boli strážcami Káby. Mohamed bol spolu so svojimi stúpencami prenasledovaný. Niektorí z nich ušli do Abesínie (dnešnej Etiópie) a založili tam malú kolóniu.