Alanín (skratka Ala alebo A) je jedna z 20 základných proteínogénnych aminokyselín. Prvýkrát bol izolovaný v roku 1879 z hodvábneho proteínu fibroínu, v ktorom tvorí hlavnú zložku.
Vlastnosti Vďaka metylovej skupine je molekula alanínu hydrofóbna. Je druhou najmenšou aminokyselinou po glycíne.
Izomér L-alanín otáča rovinu polarizovaného svetla doprava, možno ho teda označiť ako L-(+)-alanín.
Izoméry Jeho izomér kyselina 3-aminopropánová (β-alanín) sa vo voľnej forme nachádza v ľudskom mozgu a je zložkou niektorých biologicky významných dipeptidov.
Funkcia Podieľa sa na metabolizme sacharidov v pečeni a vo svaloch pri fyzickej záťaži. Tvorí spojku medzi laktátom a glukózou, čo je dôležité pri tvorbe glykogénu a v glukózo-alanínovom cykle. Zúčastňuje sa metabolizmu organických kyselín. Je dôležitý pri premene energetických látok v Krebsovom cykle, syntetizuje sa transamináciou z pyruvátu. Spolu s glycínom má pomerne veľké zastúpenie v ľudskej plazme. Stimuluje produkciu imonoglobulínov. Stabilizuje činnosť prostaty.
Syntéza a rozklad
Laboratórna výroba Získava sa hydrolýzou fibroínu, synteticky z acetaldehydu a kyanovodíka (alternatívne z acetanhydridu, acetonitrilu a zo syntézneho plynu) alebo izoláciou z biomasy vznikajúcej bakteriálnym kvasením ropných produktov.
Biosyntéza a rozklad Alanín sa v tele premieňa na pyruvát pomocou transaminačnej reakcie. Rovnakým procesom dochádza k jeho rozkladu, a to premenou naspäť na pyruvát.
Okrem toho vzniká alanín i pri rozklade fenylalanínu pôsobením enzýmu kynureninázy.
Použitie Používa sa v poľnohospodárstve ako súčasť kŕmnych zmesí.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Proteínogénne aminokyseliny