Psilocybín (N,N-dimetyl-4-fosforyloxytryptamín) je alkaloid, ktorý sa prirodzene vyskytuje vo viac ako 200 druhoch húb. Najpotentnejšie druhy pochádzajú z rodu holohlavec (lat. Psilocybe spp.) napríklad Psilocybe cubensis, Psilocybe semilanceata alebo Psilocybe cyanescens, avšak psilocybín bol izolovaný aj z iných rodov húb, napr. zvoncovec (lat. Panaeolus), vláknica (lat. Inocybe), ďalej Conocybe spp. a Stropharia spp. V Česku sa dá nájsť vo voľnej prírode lysohlávka kopinatá (Psilocybe semilanceata Fr. Quél.), ktorá sa vyskytuje v tráve, na okrajoch ciest, pastvinách. Ďalšou hubou, ktorá sa vyskytuje v našich podmienkach je lysohlávka česká (Psilocybe bohemica Šebek), ktorá sa vyskytuje pri okrajoch lesov a v údolí riek. náhľad|Holohlavec končistý (huba z rodu Psilocybe), tzv. lysohlávka Psilocybín je prekurzorom psilocínu, ktorý vzniká v tele defosforyláciou psilocybínu. Psilocín sa viaže na serotonínové receptory a účinkuje ako psychoaktívna, halucinogénna droga. Jej účinky sú podobné psychoaktívnym látkam ako je LSD, meskalín a dimetyltryptamín. Medzi účinky týchto látok patrí eufória, zmeny vnímania a myslenia, transcendentálne zážitky, ale môžu zahŕňať aj nežiaduce účinky ako podráždenosť, úzkosť a nauzea. V tele sa degraduje prostredníctvom enzýmu monoamínoxidázy (MAO). Inhibítory tohto enzýmu (mnohé lieky) umocňujú psychoaktívne účinky psilocybínu (psilocínu) až dvojnásobne. Toxicita psilocybínu je nízka.

Po prvýkrát (1958) ju izoloval chemik Albert Hofmann, potom čo mu boli poslané vzorky týchto húb. Huby boli indiánmi po stáročia používané v rámci šamanských ceremónií a dostali názov „teonanacatl“ (mäso bohov), ktorý odkazuje na ich divinačné účinky.

Psilocybín a psilocín nevyvolávajú fyzickú závislosť, ani abstinenčný syndróm. Existuje však vysoké riziko psychickej závislosti. Nikdy nebola popísané smrteľná otrava hubami rodu lysohlávka. Riziko je skôr v zámene lysohlávky za inú, vizuálne podobnú hubu.

Účinky Účinky psilocybínu sú pomerne nepredvídateľné a variabilné a ako pri ostatných halucinogénoch, veľmi závisia od dávky, druhu huby, od momentálneho psychického stavu a individuálnej nastavenia užívateľa, od tzv. settingu.

Intoxikácia Obvykle sa podáva 6 až 12 mg psilocybínu, čo predstavuje 1 až 2 gramy sušenej huby. Holohlavec sa konzumuje buď sušený alebo surový, zo sušených húb sa pripravujú vodné extrakty (omáčky, polievky). Nástup účinku po perorálnom užití halucinogénnych húb je zhruba po 3060 minútach, prvé príznaky účinkov sú pozorovateľné už 20 minút po konzumácii. Účinok sa rýchlo rozvíjajú počas ďalších 20 minút. Rýchlejší nástup účinku (za 5 až 10 minút od požitia) sa dosahuje prípravou vodných extraktov huby, ako sú polievky a omáčky. Typická intoxikácia trvá približne 24 hodiny. Vrchol halucinogénnej aktivity zriedky trvá dlhšie ako jednu hodinu. Po skončení účinku psilocybínu nenasleduje abstinenčný syndróm.

Telesné účinky Medzi telesné účinky patria:

začervenanie tváre, rozšírenie zreníc (mydriáza), potenie, bolesť hlavy, zmena srdcovej frekvencie (bradykardia alebo tachykardia), zmeny hodnôt krvného tlaku (hypertenzia alebo hypotenzia), nauzea, zvracanie, striedanie pocitov tepla a chladu, mierny tras, závraty / ataxia, slabosť, nutkanie na zívanie, porucha koordinácie pohybov.

Psychické účinky Hlavným prejavom intoxikáciou psilocybínom je tzv. zmenený stav vedomia (z angl. altered state of consciousness). Tento stav sa dá charakterizovať ako hlboká alterácia vnímania (tak ako percepcia vonkajších podnetov, tak aj vnímanie vlastného ja), myslenia a emotivity (intenzívnejšie emočné prežívanie).

Charakter psychického prežitku intoxikácie závisí od:

predchádzajúcich skúseností s halucinogénmi (strach u začínajúcich užívateľov, možný vývoj bad tripu, strach z rozvoja bad tripu), dávkou drogy (množstvo požitej látky, druh požitej huby, obsah účinnej látky v hube), úpravou huby (surová alebo suchá, varená vo forme polievky, úprava huby na omáčku), náladou pacienta, osobnosti pacienta.

Až u 40 % intoxikovaných sa vyvíjajú halucinácie (zrakové, sluchové, hmatové).

Medzi zmeny a poruchy psychických funkcií patria:

synestézia zvýšená vnímavosť (napr. zosilnenie farieb) ilúzie (zrakové, sluchové, deformácia priestoru a i.) pseudohalucinácie / halucinácie (najčastejšie zrakové) zmena vnímania času zmeny emotivity (afektívna labilita, euforická / extatická / úzkostná nálada) introspekcia duchovné a mystické zážitky poruchy idiognózie (depersonalizácia alebo derealizácia) extatické pocity zmeny myslenia (napr. pocity spojenia s celým ľudstvom či s celým vesmírom)

Zriedkavejšie sa môžu dostaviť aj veľmi nepríjemné až desivé zážitky slangovo označované ako „zlý trip“ (z angl. bad trip). Medzi negatívne psychické účinky patrí nervozita, depresia, úzkosť, niekedy až panické ataky, vzácne paranoja.

Využitie

Rekreačné Psilocybín sa užíva aj rekreačne s cieľom dosiahnuť príjemné účinky, sebapoznanie, osobnostný rast a väčšiu kreativitu. U pravidelných užívateľov sa vyvíjajú osobnostné zmeny, ako je zvýraznenie introvertnej orientácie, rozvíjajú sa sklony k mysticizmu a chorobnej religiozite.

Duchovné a rituálne Psilocybín môže katalyzovať duchovné zážitky a preto sa považuje za enteogén. Rituálne užívanie halucinogénnych húb je dodnes bežnou praxou domorodých kultúr Latinskej Ameriky. Hlavným cieľom užívania húb je poznanie (duchovný rozvoj) a liečba chorôb. Pri liečebných rituáloch nie sú posvätné huby užívané priamo ako terapeutický agens, ale slúžia ako prostriedky pre vyvolanie vízií a stavov tranzu, ktoré vedú k transformácii myslenia a nájdenia nového náhľadu na problematiku choroby.

Terapeutické Stále viac štúdií naznačuje, že psilocybín so psychologickou podporou môže byť využitý pri terapii viacerých psychických porúch, napr. úzkosť a depresia na konci života, závislosť od tabaku a alkoholu, obsedantno-kompulzívna porucha farmakorezistentná depresia. V roku 2020 bola uverejnená randomizovaná klinická štúdia, v ktorej sa skúmal účinok psilocybín-asistovanej terapie u pacientov s depresívnou poruchou. V tejto štúdii sa popísal rapídny antidepresívny efekt psilocybínu trvajúci dlhšie ako štyri týždne.

V roku 2025 schválila česká snemovňa použitie psilocybínu na asistovanú psychoterapiu pacientov s ťažkými depresiami, drogovými závislosťami, existenciálnou tiesňou a posttraumatickou stresovou poruchou. V tomto čase sa psilocybín používa aj v Austrálii, Kanade, či v USA v štátoch Oregon a Colorado.

Riziká Medzi vedľajšie účinky a riziká patrí najmä: neuvážené až nebezpečné konanie pod vplyvom ilúzie alebo halucinácie bad trip môže sa vyskytnúť paranoja, depresie, stavy úzkosti až panickej hrôzy poškodenie pečene možné "prebudenie" trvalého psychotického ochorenia

Závislosť

Existuje minimálne riziko závislosti, Fyzická závislosť nie je popisovaná. Rýchlo sa však vyvíja tolerancia organizmu, čo vedie na zvyšovaniw dávok.

Farmakologické vlastnosti

Farmakodynamika náhľad|Psilocín, aktívny metabolit psilocybínu Psilocybín je v tele rapídne defosforylovaný na psilocín, ktorý je aktívny metabolit psilocybínu, je to agonista viacerých sérotonínových receptorov, ktoré sú známe aj ako 5-hydroxytryptamínové (5-HT) receptory. Psilocín sa viaže s veľkou afinitou na 5-HT2A receptory, prepokladá sa, že tie sú najviac zodpovedné za halucinogénny účinok. S nízkou afinitou sa viaže na 5-HT1 receptory, vrátane 5-HT1A a 5-HT1D; účinky sú sprostredkované aj cez 5-HT2C receptory. Výsledný účinok je psychotomimetický (psychózu napodobujúci). Psilocybín a jeho aktívny metabolit psilocín, na rozdiel od LSD, nemajú afinitu k dopamínovým D2 receptorom. Stimulácia sérotonínových receptorov 5-HT2A a 5-HT1A pôsobí modulačne na uvoľňovanie dopamínu a vedie k zvýšeniu jeho uvoľňovania v nc. caudatus a v putamen a k zvýšeniu vo ventrálnom striáte - k podobným zmenám, aké sa zisťujú pri schizofrénii. Aj preto poznanie mechanizmu účinku psilocínu a psilocybínu prispieva k lepšiemu pochopeniu etiopatogenézy psychózy.

Za halucinogénny účinok psilocybínu je zodpovedný najmä 5-HT2A receptor a predpokladá sa, že tento mechanizmus účinku je spoločný všetkým klasickým (tryptamínovým) halucinogénom.

Medzi hlavné mechanizmy účinku patria:

Inhibícia dorzálneho rapheálneho jadra väzbou na presynaptické 5-HT1A receptory a nepriamo stimuláciou 5-HT2A receptorov. Oba tieto mechanizmy vedú k zníženiu sérotonínergného tonu, čo umožňuje väčšie obsadenie kortikálnych 5-HT2A receptorov halucinogénmi. Aktivácia 5-HT2A receptorov na GABAergných interneurónoch retikulárneho jadra talamu inhibuje ostatné jadra talamu. Keďže talamus funguje ako filter pre vstupné informácie, jeho znížená funkcia vedie k informačnému zahlteniu mozgovej kôry. Glutamátergné pyramídové bunky V. vrstvy majú na svojom povrchu 5-HT2A receptory a ich aktivácia je kľúčová pre halucinogénny efekt. Tieto neuróny sú za normálnych okolností aktivované z mediodorzálneho jadra talamu v reakcii na príchodzí podnet. Ich excitabilita je účinkom halucinogénov zvýšená vďaka inhibícii talamického filtru a neurotransmiterovým zmenám. Farmakokinetika Približne 50% dávky sa absorbuje po perorálnom užití. Psilocybín sa metabolizuje hlavne v pečeni, kde konvertuje na psilocín, ktorý je ďalej metabolizovaný enzýmom monoamínoxidáza, pričom vznikajú metabolity, ktoré môžu cirkulovať v plazme. Aktívny metabolit psilocybínu - psilocín sa vylučuje močom v konjugovanej forme a jeho koncentrácia v moči po užití bežnej dávky psilocybínu je nízka.

História náhľad|Kamenné sošky s klobúkom v tvare huby (1000 pred Kr.) Ľudia užívajú psychedeliká už niekoľko tisíc rokov. Najstarší dôkaz rituálneho používania posvätných húb je objav jaskynnej maľby v saharskej púšti z obdobia neolitu (9000-7000 pred Kr.). Znázorňuje antropomorfnú postavu s telom pokrytým hubami a so včelou hlavou, špekuluje sa, že odkazuje na uchovávanie húb v mede. Rozsiahlejšie dochované nálezy, takzvané hubové kamene pochádzajú od domorodých kmeňov Strednej Ameriky z obdobia okolo 1000 pred Kr. Písomné dôkazy o požívaní posvätných húb - lokálne nazývaných „teonanacatl“ (mäso bohov) pochádzajú z mexických rukopisov španielskych mníchov (napr. františkánom Bernardinom de Sahagún).

O „znovuobjavenie“ psychedelík sa v 50. rokoch zaslúžila mazatécka šamanka María Sabina, ktorá ich podala bankárovi a vášnivému etnomykológovi R.G. Wassonovi. Netrvalo dlho a ich účinky zakúsil aj kontroverzný harvardský profesor psychológie Timothy Leary, ktorý sa neskôr stal významnou postavou kontrakultúrneho hippies hnutia.

Na zoznam drog dal psilocybín americký prezident Richard Nixon v roku 1971. Potreboval, aby ľudia jazdili do Vietnamu bojovať - ​​hippies hlásali "make love, not war", a tak všetky drogy bez rozdielu zakázal. Pritom celé šesťdesiate roky bola celá psychiatria o psychedelikách.

Variant drogy a spôsob aplikácie drogy Lysohlávky je možné užívať surové, častejšie sa však sušia (najmä klobúky plodníc). Ďalej sa často spracovávajú luhovaním v odvaroch do formy polievky alebo omáčky. Lsohlávky sa tiež nakladajú do nálevov na neskoršie použitie.

Syntetický psilocybín je biely až nažltlý jemne kryštalický prášok bez zápachu, ale s horkou chuťou. Je možné ho rozpustiť vo vode a vypiť. Zvyčajne sa neaplikuje injekčne, ale je to vďaka rozpustnosti psilocybínu vo vode možné. Na injekčné podanie treba použiť sterilnú vodu aqua pro injectione, ktorá sa dá zakúpiť v lekárňach. Opratnosť treba pri pokusoch rozpustiť psilocín vo vode, ktorý nedisponuje fosfátovou skupinou, ktorá zodpovredá za rozpustnosť psilocybínu vo vode.

Porovnanie s inými halucinogénmi