Friedrich Wöhler (* 31. júl 1800, Eschersheim, Nemecko – † 23. september 1882, Göttingen) bol významný nemecký chemik, známy hlavne svojou syntézou močoviny.
Životopis V roku 1823 dokončil pod vedením profesora Leopolda Gmelina štúdium medicíny na Univerzite v Heidelbergu. Neskôr pôsobil pod Jönsom Jakobom Berzeliom v Štokholme. V rokoch 18231831 pracoval a vyučoval chémiu na polytechnike v Berlíne. Následne bol až do roku 1836 preradený na Vyššiu polytechnickú školu v Cassele. Stal profesorom chémie na Univerzite v Göttingene (Georgia Augusta University of Göttingen), kde pracoval až do svojej smrti.
Syntéza močoviny Najväčší význam má Wöhlerova práca v oblasti organickej chémie. V roku 1828 sa mu podarilo reakciou známou dnes ako Wöhlerova syntéza zahrievaním kyanatanu amónneho pripraviť močovinu, látku pomocou ktorej cicavce vylučujú zo svojho tela nepotrebný dusík. NH4OCN = (NH2)2CO Dnes táto syntéza považuje za míľnik konca vitalistických predstáv o tom, že na vznik organických látok je potrebná akási životná sila (vis vitalis) a preto sa nedajú pripraviť v laboratóriu.
Izoméria
Zistením, že kyanatan amónny sa môže vnútornou zmenou štruktúry atómov bez zmeny hmotnosti premeniť na močovinu, Wöhler preukázal jeden z prvých a najlepších príkladov izomérie. V roku 1830, dva roky po syntéze močoviny, Wöhler publikoval spoločne s Justem von Liebigem výsledky výskumu kyseliny kyanúrovej, kyanatej a močoviny. Berzelius ju vo svojej správe pre Kráľovskú švédsku akadémiu vied označil za najvýznamnejší výskum toho roku. Výsledky boli na vtedajšiu dobu trochu nečakané a práca naznačovala ďalšie dôkazy v prospech izomérie.
Ďalšie veľké objavy Wöhler bol tiež spoluobjaviteľom berýlia, kremíka, karbidu vápnika a mnohých ďalších prvkov. Za zmienku stojí jeho objav hliníka. Wöhler ho získal z oxidu hlinitého, pred ním sa o to isté pokúšali Humphry Davy, Hans Christian Ørsted a Jöns Jakob Berzelius. Ďalej sa mu podarilo izolovať ytrium. Zistil, že kremík dokáže izolovať vo forme kryštálov. V ďalších rokoch prispel svojimi pokusmi k objaveniu titánu, vanádu, nióbu, tantalu a uránu. Ďalej uspel pri pokuse získať čistý nikel. S dvomi svojimi priateľmi založil v Cassele továreň na jeho výrobu. Študoval tiež chinóny, alkaloidy a acetylén.
Wöhler sa ešte zaoberal výskumom meteoritov. Uskutočnil analýzu mnohých meteoritov a zistil, že niektoré z nich obsahujú organické látky. Vlastnil veľmi rozsiahlu súkromnú zbierku a mnoho rokov písal pre odborný časopis Jahresbericht der Chemie.
Spolu s Liebigom skúmal tiež benzolové zlúčeniny. Ich práca objasnila teóriu radikálov a substitúciu v chemických zlúčeninách.
Práce Medzi jeho najvýznamnejšie odborné diela patria: Lehrbuch der Chemie, Dresden, 1825, 4 diely Grundriss der Anorganischen Chemie, Berlin, 1830 Grundriss der Organischen Chemie, Berlin, 1840 Praktischen Uebringen der Chemischen Analyse, Berlin, 1854.
Pozri aj Vitalizmus (biológia)
Iné projekty
Kategória:Nemeckí chemici Kategória:Držitelia Copleyovej medaily Kategória:Držitelia Radu Pour le Mérite Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach Kategória:Osobnosti z Frankfurtu nad Mohanom Kategória:Objavitelia chemických prvkov Kategória:Absolventi Ruprecht-Karls-Universität Heidelberg Kategória:Členovia Kráľovskej švédskej akadémie vied Kategória:Členovia American Academy of Arts and Sciences Kategória:Členovia United States National Academy of Sciences Kategória:Zahraniční členovia Kráľovskej spoločnosti