Andrej Hryc, známy aj pod menom Andy Hryc (* 30. november 1949, Bratislava – † 31. január 2021, Bratislava) bol slovenský herec, diplomat a podnikateľ. Bol členom VPN a zakladajúcim členom HZDS.
Životopis V roku 1971 absolvoval štúdium herectva na VŠMU v Bratislave. Hereckú kariéru začal v Štátnom divadle v Košiciach (19711978). V rokoch 19781981 bol v slobodnom povolaní a od roku 1981 členom súboru bratislavskej Novej scény.
Po Nežnej revolúcii najprv vstúpil do politiky a potom založil nezávislé Rádio Twist, ktorého riaditeľom bol do konca roku 2004 (licenciu získalo v roku 1991, začalo vysielať vo februári 1993 a vysielalo do apríla 2006). Od roku 2005 bol podpredsedom predstavenstva a. s. Rádio Twist. V roku 2002 krátky čas pôsobil ako riaditeľ Novej scény.
Účinkoval v množstve filmov, televíznych a rozhlasových inscenácií. V českom televíznom seriáli Černí baróni (2004) v réžii Juraja Herza hral hlavnú úlohu legendárneho majora Terazkyho.
Politika Andrej Hryc bol tiež signatárom Anticharty.
Po revolúcii bol súčasťou Verejnosti proti násiliu, ktorému prepožičal svoju populárnu tvár. Svoju účasť pri zrode HZDS Vladimíra Mečiara v roku 1991 neskôr označil za grandiózny omyl a po odchode z politiky založil Rádio Twist, ktoré začalo vysielať vo februári 1993 a ktoré prispelo ku koncu mečiarizmu.
V rokoch 19992002 pôsobil ako poradca ministra kultúry.
Od Petra Pčolinského v novembri 2018 prevzal stranu Náš kraj, aby ohlásil kandidatúru do Európskeho parlamentu. K 31. decembru 2018 evidovala strana jediného člena – Hryca. V májových eurovoľbách 2019 získal 8 460 hlasov (0,85 %).
Diplomacia Pôsobil ako honorárny konzul Seychelskej republiky v Slovenskej republike. Honorárny konzul je podľa Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch osobou, ktorá je vyňatá z jurisdikcie súdnych a správnych orgánov prijímacieho štátu.
Súkromný život Hryc vyrastal v neúplnej rodine z dôvodu väznenia otca. V roku 1976 sa oženil s manželkou Veronikou, rodáčkou z Uble, pôvodom gréckokatolíčkou. Hryc sa hlásil k pravosláviu. Spolu mali dve deti: dcéru Wandu a syna Huga. V rozhovore v roku 2010, po smrti syna Huga, otvorene hovoril o strate viery.
Filmografia 1975: Sebechlebskí hudci (Selim) 1976: Keby som mal dievča (Oliver) 1977: Advokátka (Belko) 1978: Pustý dvor (Gabo) 1980: Děti zítřků (Edoš) 1980: Hodiny 1983: Tisícročná včela (murár) 1984: Sladké starosti (vrchný Fero Balucha) 1985: Zabudnite na Mozarta (Deml) 1986: Cena odvahy (frézár Vanák) 1986: Galoše šťastia (major, zbrojnoš) 1986: Utekajme, už ide! (Hadži Rawall) 1987: Pehavý Max a strašidlá (kováč) 1988: Kamarád do deště (Bureš) 1988: Štek (Kamil Laborec) 1989: Dynamit (hostinský) 1989: Sedím na konári a je mi dobre (prokurátor) 1990: Svědek umírajícího času 1990: V rannej hmle (kpt. Hajčík) 1992: Kamarád do deště II – Příběh z Brooklynu (Bureš) 1994: Císařovy nové šaty (major) 1994: Na krásnom modrom Dunaji (vrchný) 1994: Vášnivý bozk (Mário) 1996: Pasáž (vedúci) 1998: Rivers of Babylon (Rácz) 2002: Útek do Budína (Dubec) 2005: S.O.S. 2010: Habermannův mlýn (Hartl) 2012: Druhý dych (Šakal) 2021: Slovania
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Andrej Hryc na webe Slovenského národného divadla (archív, 2017)
Kategória:Osobnosti z Bratislavy Kategória:Slovenskí divadelní herci Kategória:Slovenskí dabingoví herci Kategória:Slovenskí filmoví herci Kategória:Slovenskí televízni herci Kategória:Slovenskí podnikatelia Kategória:Slovenskí politici Kategória:Politici VPN Kategória:Politici ĽS-HZDS Kategória:Predsedovia slovenských politických strán Kategória:Riaditelia divadiel na Slovensku Kategória:Členovia SFTA Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení Kategória:Úmrtia na leukémiu