thumb|Porovnanie veľkosti vozidiel misie Mars Exploration Rover s ich predchodcom Sojournerom, prvým robotickým vozidlom na Marse
Opportunity (angl. „príležitosť“, oficiálne: MER-B) bola kozmická sonda, ktorej hlavná časť, marsovský rover, je druhým z dvoch vozidiel misie Mars Exploration Rover americkej NASA. Bola to najdlhšie fungujúca sonda na povrchu Marsu a zároveň sonda, ktorá prekonala najväčšiu vzdialenosť na povrchu iného kozmického telesa ako je Zem. Opportunity pristála na Marse 25. januára 2004 v pristávacom module.
Štart sa uskutočnil 7. júla 2003 v čase 03:18:15 UT s nosnou raketou Delta 7925. Po 203-dňovom lete pristávací modul pristál na povrchu Marsu v oblasti Meridiani Planum podobným spôsobom ako jeho predchodca Mars Pathfinder. Pristávací modul po pristátí zaistil otočenie vozidla (roveru) do pracovnej polohy a rover z neho bezpečne zišiel na povrch Marsu. Rover bol vlastne mobilné geologické laboratórium, ktoré sa pohybovalo k vybraným povrchovým útvarom a detailne ich analyzovalo. Jeho pohyb zabezpečoval šesťkolesový podvozok, ktorý bol schopný prekonať aj prekážky väčšie ako priemer kolies.
Opportunity pracovala viac než štrnásť rokov, čím mnohonásobne prevýšila svoju pôvodne plánovanú 90-dňovú životnosť a viac než dvakrát prevýšila dĺžku činnosti svojho dvojčaťa Spirita. Jej funkčnosť ukončila až globálna marťanská prachová búrka v roku 2018.
Opis telesa
thumb|Opportunity vložená vnútri pristávacieho modulu Opportunity bola postavená skôr ako jej identické dvojča Spirit. Po štarte mala sonda priemer a výšku . Počas preletu medziplanetárnym priestorom jej teleso pozostávalo z valcovej služobnej časti a pristávacieho modulu v tvare dvojitého kužeľa. Teleso bolo stabilizované rotáciou rýchlosťou 2 otočky za minútu.
Preletová časť Preletová časť mala prázdnu hmotnosť . Na spodnej strane bola vybavená fotovoltaickými článkami. Tie dodávali blízko Zeme vyše 600 W elektrickej energie. Ich výkon so vzrastajúcou vzdialenosťou sondy od Slnka postupne klesal. Pri Marse dodávali už len približne 300 W. Solárne panely dobíjali 2 lítiumsulfonylové akumulátorové batérie.
Preletová časť obsahovala aj dva bloky so štyrmi manévrovacími motormi na palivo hydrazín, ktoré boli uložené v dvoch guľatých titánových nádržiach (celkom ). Orientáciu jej zabezpečoval detektor Slnka a skener hviezd. Na spodnej strane preletovej časti boli umiestnené taktiež dve antény pre spojenie so Zemou – jedna s nízkym ziskom, jedna so stredným ziskom. Nachádzal sa tu aj radiátor systému tepelnej regulácie.
Pristávacia časť Pristávací modul mal kryt tvorený kužeľovitým tepelným štítom s hmotnosťou a zadným kužeľovým krytom s hmotnosťou . K nemu bol pripojený padák s priemerom . Vnútri bola umiestnená vlastná pristávacia časť v tvare pravidelného štvorstenu vážiaca . Ku každej zo stien štvorstenu bolo pripojených 6 nafukovacích airbagov s pracovným tlakom 6,9 kPa. Tie slúžili na zmiernenie nárazu pri dopade na povrch planéty. Na trojuholníkovej podstave štvorstenu bolo ukotvené vozidlo. Bočné strany štvorstenu boli výklopné, roztvárané servomotormi, ktoré slúžili aj na prípadné uvedenie modulu do horizontálnej polohy.
Vlastné vozidlo s celkovou hmotnosťou má rozmery 1,49×2,29×. Je vybavené šesťkolesovým podvozkom so samostatne riadeným predným a zadným párom kolies. Systém so šiestimi výkyvne zavesenými kolesami s priemerom sa samostatnými elektromotormi umožňuje jazdu maximálnou rýchlosťou /s. Najvyššia rýchlosť v praxi bola /s. Podvozok toleruje sklon až 45° v ktoromkoľvek smere, ale riadiaci počítač povoľuje maximálny sklon 30°.
Na hornej podstave sú umiestnené 3 fotovoltaické panely, z toho dva výklopné. Ich plocha je a maximálny príkon 140 W. Bezprostredne po pristátí bola denná priemerná dodávka elektrickej energie 900 Wh/sol, postupne však klesala v dôsledku toho, ako sa panely pokrývali prachom.
Na hornej podstave je umiestnený aj sťažeň PMA (Pancam Mast Assembly), na ktorého vrchole je pár navigačných kamier NavCam (Navigation Camera) so zorným uhlom 45°. Ďalšie dve dvojice kamier HazCam (Hazard Avoidance Camera) so zorným poľom 120° umiestnené na spodnej strane vozidla, na jeho prednej a zadnej časti, slúžia na detekciu prekážok na ceste do vzdialenosti . Okrem toho sa dá na navigáciu využiť aj experimentálna panoramatická kamera. Elektronika a dve lítiumsulfonylové akumulátorové batérie sú umiestnené v aerogélom tepelne izolovanej časti na trupe vozidla. Jej obal je vyrobený z kompozitného materiálu. Teplota vnútri je udržovaná kombináciou odpadového tepla z elektroniky, elektrického kúrenia a ôsmich rádioizotopových vykurovacích elementov LWRHU (Lightweight Radioisotope Heater Unit).
Vedecké vybavenie vozidla na otočnom sťažni panoramatická kamera (PanCam) pre stereoskopické snímkovanie terénu, obidve časti sú vybavené kotúčmi filtrov pre odhad mineralogického zloženia okolia miniatúrny spektrometer tepelných emisií (Miniature Thermal Emission Spectrometer, Mini-TES) skúma minerály pomocou ich tepelného vyžarovania na výklopnom ramene v prednej časti Mössbauerov spektrometer (Mössbauer Spectrometer) pre hľadanie zlúčenín železa vo vzorke spektrometer röntgenového a alfa žiarenia (Alpha Particle X-ray Spectrometer, APXS) mikroskopický zobrazovač (Microscopic Imager, MI) pre detailné snímky hornín brúska (Rock Abrasion Tool, RAT) pre očistenie a obrúsenie skúmaných kameňov
left|thumb|Umelecká predstava o prelete pristávacieho modulu chráneného tepelným štítom atmosférou
NASA podľa svojho tvrdenia sondy Spirit a Opportunity pred štartom dôkladne sterilizovala. Vyhlásila, že povrch týchto vozidiel po sterilizácii neobsahuje viac než 300 000 mikrorganizmov.
Pomenovanie vozidiel Spirit a Opportunity Vozidlá Spirit a Opportunity boli pomenované na základe študentskej súťaže, ktorú vyhrala deväťročná Sofi Collisová z Arizony.
I used to live in an Orphanage. It was dark and cold and lonely. At night, I looked up at the sparkly sky and felt better. I dreamed I could fly there. In America, I can make all my dreams come true..... Thank-you for the „Spirit“ and the „Opportunity“
—Sofi Collis, vek 9
Pozri NASA: Mená pre marťanské vozidlá Spirit a Opportunity
Priebeh letu Štart Opportunity, ktorý sa mal podľa pôvodného plánu uskutočniť 25. júna 2003, bol niekoľkokrát odložený. Na vine bolo najprv zlé počasie, potom bezpečnostné dôvody (blízko miesta štartu sa objavila loď) a napokon pre problém s korkovou tepelnou izoláciou rakety. Posledný odklad prebehol v deň štartu, kvôli neotvorenému ventilu. Uskutočniť štart sa podarilo až 7. júla 2003 v čase 03:18:15,170 UT. Sondu, skladajúcu sa z preletového modulu, pristávacieho modulu (anglicky lander) a vlastného vozidla, vyniesla do vesmíru nosná raketa Delta 7925. Zhruba 1 hodinu a 23 minút po štarte (v čase 04:41 UT) sa sonda oddelila od tretieho, posledného stupňa rakety a pokračovala v samostatnom lete. Pri štarte bola sústava sondy a urýchľovacieho stupňa zámerne navedená na takú dráhu, aby minula Mars vo vzdialenosti asi . Toto opatrenie zabezpečilo, aby oddelený tretí stupeň nedopadol na planétu. Kvôli získaniu správneho kurzu urobila Opportunity samotná niekoľko dráhových korekcií, prvú hneď na druhý deň po štarte.
Počas niekoľkomesačnej cesty k Marsu prebiehali kontroly všetkých prístrojov. Počas nich sa zistilo, že jeden z prístrojov, Mössbauerov spektrometer, nepracuje úplne správne, ale ostatné systémy sú v poriadku. Začiatkom novembra sa sonda dostala do problémov kvôli silnej slnečnej aktivite, no o niekoľko dní sa podarilo obnoviť normálny stav.
Pri pristávaní sondy riadiace stredisko využilo skúsenosti získané z pristávania jej dvojčaťa Spiritu. 26. januára 2004 v čase 04:34:49 UT sa sonda zorientovala pre vstup do atmosféry. V čase 04:44:46 UT sa pristávací modul oddelil od preletovej sekcie a vstúpil do atmosféry v čase 04:59:46 UT. Pristávací aparát dosadol na povrch Marsu v čase 05:05 UT.
Miesto pristátia: Challenger Memorial Station Opportunity pristála na pláni Meridiani (354,4742° v. d.; 1,9483° j. š.) asi od stredu pristávacej elipsy. Aj keď je Meridiani plochá planina bez kameňov, Opportunity sa počas pristátia obalená ochrannými vakmi dokotúľala do malého a plytkého impaktného krátera, neskôr pomenovaného Eagle (angl. „orol“) podľa amerického lunárneho modulu, ktorý ako prvý s ľudskou posádkou pristál na Mesiaci. Kráter Eagle má priemer 20 – 22 metrov. Vďaka blízkosti marťanského rovníka sa táto lokalita dokáže výnimočne zohriať až na +20 °C, no teploty v nej môžu klesnúť až na −73 °C. Ešte v deň pristátia sa odklopili tri trojuholníkové panely pristávacieho aparátu, ktoré obaľovali rover počas letu. Vozidlo rozložilo svoje solárne panely a vysunulo kamerový stožiar. Na mieste pristátia vozidlo zostalo dva týždne, kým nevysunulo kameru hore, aby malo lepší rozhľad. right|thumb|Útvar Stone Mountain v oblasti Meridiani, jeden z prvých cieľov výskumu rovera Terén v mieste pristátia je veľmi tmavý, sčasti pokrytý piesočnými alebo prachovými nánosmi. Z nich vystupujú horniny podložia. Na podrobnejších záberoch vedci rozoznali v horninách podložia výraznú vrstvovitosť. Na farebných snímkach sú v prachovom nánose zreteľné svetlejšie škvrny, ktoré vznikli, keď sa tadiaľ kotúľal pristávací aparát. Toto miesto nebolo pred pristátím Opportunity podrobne preskúmané sondou Mars Global Surveyor, aj keď táto sonda dodatočne zhotovila snímky miesta pristátia Opportunity s rozlíšením /pixel a o päť dní neskôr dokonca /pixel. Na snímkach sa dá nájsť aj miesto prvého dotyku pristávacieho puzdra povrchu Marsu a prach odfúknutý brzdiacimi raketami.
Geológovia privítali skutočnosť, že sonda pristála vnútri kráteru, pretože mali možnosť skúmať hlbšie časti terénu. Vo vzdialenosti necelého kilometra sa nachádzal väčší, asi 150 metrový kráter neskôr pomenovaný Endurance (angl. „trpezlivosť“). Názov krátera odrážal náročnosť jeho dosiahnutia.
28. januára 2004 NASA oznámila, že miesto pristátia bolo pomenované na pamiatku siedmich astronautov poslednej misie raketoplánu Challenger, ktorí prišli o život v roku 1986, keď raketoplán krátko po štarte explodoval. Miesto pristátia Spiritu bolo zase pomenované na pamiatku obetí havárie raketoplánu Columbia.
Mená všetkých ostatných pozorovaných a skúmaných útvarov v mieste pristátia sú však neoficiálne a zaviedli ich vedci Jet Propulsion Laboratory (JPL) pre vlastné potreby.
Primárna misia Výjazd do terénu Počas druhého dňa na Marse (solu), Opportunity vyskúšala svoje vedecké prístroje a neskôr tiež rádiový prenos pomocou vysokoziskovej antény. Všetky testy dopadli úspešne. 28. januára robot rozložil predné kolesá a uzamkol ich nosný systém v definitívnej polohe. Nasledujúci deň (sol 5) sa predná výjazdová rampa naklonila, až sa dotkla povrchu, aby z nej rover mohol bez problémov zísť. Prebehla aj ďalšia etapa vyklápania podvozku, pri ktorom sa pripravil na cestu zadný pár kolies. 30. januára sa pripravil posledný pár – stredný – a na Zemi zatiaľ padlo konečné rozhodnutie, že rover opustí svoj pristávací modul do 24 hodín.
31. januára vyslalo riadiace stredisko roveru povel na opustenie plošiny. Opportunity presekla posledný kábel spájajúci ju s pristávacím modulom a dala sa do pohybu v čase 09:50:07 UT. Zastala na marťanskej pôde po prejdení asi trojmetrovej dráhy. Potom odoslala na Zem snímku prázdnej pristávacej plošiny a odtlačkov svojich kolies v marťanskom prachu. Na rozdiel od jej dvojčaťa Spiritu Opportunity nestretli pri výjazde nijaké komplikácie a mohla do terénu zamieriť priamou cestou. Spektrometer TES predbežne potvrdil prítomnosť minerálu hematitu v mieste pristátia sondy. Hematit je minerál, ktorý vzniká za prítomnosti vody, takže môže poukazovať na prítomnosť vody v tejto oblasti v minulosti.