Semitské jazyky sú vetva semitsko-hamitskej jazykovej rodiny v Prednej Ázii a severnej Afrike.
Mnohé zo semitských jazykov už vyhynuli a patria k jazykom, ktoré v kultúrnej histórii Európy a Ázie zohrali nezastupiteľnú úlohu. Semitské jazyky študuje semitológia.
Delenie I) Východosemitské jazyky = severovýchodné semitské jazyky = severné periférne semitské jazyky: akkadčina s nárečiami babylončina a asýrčina ebliančina (eblajčina, eblaitčina) – považovaná aj za západosemitský jazyk alebo nárečie akadčiny
II) Západosemitské jazyky: A) severozápadné semitské jazyky = severné centrálne semitské jazyky: amorejčina (amoritčina) aramejčina resp. aramejské jazyky *: západoaramejské jazyky (resp. nárečia) nabatejská aramejčina (nabatejčina) západné stredoaramejské jazyky (nárečia) židovská stredopalestínska aramejčina samaritánska aramejčina kresťanská palestínska aramejčina (kresťanská palestínčina) západná novoraramejčina východoaramejské jazyky (resp. nárečia) biblická aramejčina aramejčina z Hatry sýrčina (nie je zhodná so sýrskym dialektom arabčiny!) židovská stredobabylonská aramejčina chaldejská novoaramejčina (nie je zhodná so staroaramejským dialektom Chaldejskej dynastie v Babylone!) asýrčina (asýrska novoaramejčina) (nie je zhodná s rovnomenným dialektom akadčiny!) senaya *** koy sanjaq surat *** hértevin *** turoyo *** mlahsö *** mandejčina židovská aramejčina kanaanske jazyky (pís. aj kanaánske jazyky): amonitčina edomčina feničtina a púnčina (prípadne fenicko-púnsky jazyk) hebrejčina čiže hebrejské jazyky, čo je súhrnný pojem pre jazyky: starohebrejčina (klasická hebrejčina, biblická hebrejčina) mišnacká hebrejčina stredoveká hebrejčina novohrebrejčina (čiže ivrit) špeciálne varianty v dôsledku veľkého geografického rozšírenia: jemenská hebrejčina, mizrahijská hebrejčina (sporné), sefardská hebrejčina, aškenázska hebrejčina, samaritánska hebrejčina, tiberiaská hebrejčina moábčina starokanaančina ugaritčina (niekedy nezaraďovaná medzi kanaanske jazyky) B) juhozápadné semitské jazyky: B1) južné centrálne semitské jazyky = severoarabské jazyky: arabčina klasická arabčina a (moderná) spisovná arabčina moderné arabské nárečia maltčina – považovaná aj za len jedno z moderných arabských nárečí B2) južné periférne semitské jazyky = juhoarabské jazyky = juhosemitské jazyky: B2a) západné: staré juhoarabské jazyky, čiže jazyk južnej Arábie s nárečiami/jazykmi: sabejčina minejčina katabánčina hadramautčina etiópske jazyky (považované aj za samostatnú skupinu semitských jazykov na rovnakej úrovni s južnými periférnymi a podobne): severné: etiópčina (ge'ez) tigriňa tigrejčina dahlik južné (**): centrálne etiópske jazyky: amharčina-argobbčina: amharčina argobbčina gafatčina harari (aderi) jazyk (resp.nárečia jazyka) gurage (guragua): východné gurage: silte (selti, silti) [vrátane enneqor (inneqor), ulbarag (urbareg) a wolane]*** zway (zay, lak'i, laqi)*** západné gurage: inor [vrátane ennemor, endegen]*** mesmes*** mesqan (masqan)*** sebat bet gurage [vrátane chaha, ezha, gumer, gura, gyeto a muher]*** B2b) východné: mahrí šahrí (džibali) harsúsí hobjot (hobyót, hewbyót, hobi, kalam rifi) batharí sokotrí
Poznámky k deleniu Iné delenie semitských jazykov je: Centrálne semitské jazyky = severozápadné semitské jazyky (severné centrálne arabské jazyky) + južné centrálne semitské jazyky Periférne semitské jazyky = východosemitské jazyky (severné periférne semitské jazyky) + južné periférne semitské jazyky
(*) Alternatívne delenie je chronologické na: staroaramejčina (1100 pred Kr. – 200 po Kr.) stredoaramejčina (200-1200) novoaramejčina (od 1200)
(**) Delenie týchto jazykov je dosť sporné. Iné delenie je: Transversálne etiópske jazyky = centrálne etiópske jazyky + východné gurage (niekedy bez gafatčiny) Vonkajšie etiópske jazyky =: skupina n: soddo (kistane) [vrátane goggot]*** gafatčina (sporné) skupina tt: západné gurage (ktorého jednotlivé nárečia sa rôzne považujú za samostatné jazyky skupiny tt)
(***)Pre nedostupnosť slovenských zdrojov písané anglickým pravopisom.
Iné projekty
Externé odkazy Filit