thumb|Pochod ulicami počas tretieho ročníka podujatia Dúhový PRIDE Bratislava (2012)

Toto je článok o situácii LGBT osôb (teda lesieb, gejov, bisexuálov a transgender osôb) na Slovensku.

Podľa Iniciatívy Inakosť 39,1 % LGBT ľudí na Slovensku zažilo diskrimináciu preto, že sú LGBT. Podľa rovnakého výskumu Agentúry Európskej únie pre základné práva z roku 2013 „až 86 % LGBT ľudí na Slovensku si spomína na negatívne komentáre alebo šikanovanie spolužiakov a spolužiačok za ich sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu.“ Existujú však podporné organizácie a činnosti. Slovensko je podľa správy Agentúry Európskej únie pre základné práva jednou zo 14 krajín Európskej únie, ktorá nemá žiadny právny štatút pre partnerstvá osôb rovnakého pohlavia. Správa pripomenula, že tri členské krajiny Belgicko, Holandsko a Španielsko umožňujú týmto osobám manželstvo. Od času vydania správy sa počet krajín rozšíril na 14: Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Island, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo (okrem Severného Írska).http://europa.eu/youreurope/citizens/family/couple/marriage/faq/index_en.htm Nedostatkom štatútu nemajú osoby rovnakého pohlavia prístup k právam a možnostiam heterosexuálnych párov. Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová na siedmom ročníku Dúhový PRIDE Bratislava v auguste 2017 vo svojom prejave vyjadrila okrem iného, že „Slovenská republika je v situácii, keď nerešpektuje práva párov rovnakého pohlavia.“

V júni 2014 bola schválená novela Ústavy, ktorá definovala manželstvo ako zväzok muža a ženy. V lete 2014 prebehla petícia za vyhlásenie referenda o tejto a iných otázkach. Vo februári 2015 sa uskutočnilo Referendum týkajúce sa LGBT osôb, pre nízku účasť nebolo platné.

Podpora 11. marca 2021 Európsky parlament schválil rezolúciu, ktorá vyhlasuje Európsku úniu za zónu slobody sexuálnych menšín. Reagoval na niektoré obce v Poľsku, ktoré vyhlásili zóny bez LGBT osôb.

Podpora zo strany štátu V auguste 2012 bolo avizované vytvorenie Výboru pre práva lesieb, gayov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych (LGBTI) osôb v Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Predseda Rady a podpredseda vlády Miroslav Lajčák na funkciu predsedu výboru navrhol ministra spravodlivosti, ministerstvo by malo plniť úlohu sekretariátu Výboru. Návrh nadväzuje na uznesenie Rady z 30. júla 2012, ktoré zavedenie Výboru podporilo. Členka Rady Adriana Mesochoritisová pritom uviedla: „Vieme, že tá situácia v ochrane LGBTI ľudí je veľmi nízka, SR nemá žiadne zákony, ktoré by ochraňovali LGBTI ľudí, takisto nemáme žiaden výbor, ktorý by ich záležitosti začal riešiť,“ Členovia Výboru budú nominovaní štátnou správou aj mimovládnymi organizáciami. Organizácie a združenia, ktoré za Výbor lobovali poukázali na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z februára 2012, v ktorom súd zdôraznil, že „diskriminácia na základe sexuálnej orientácie je rovnako závažná ako diskriminácia na základe rasy, pôvodu alebo farby pleti“. Od septembra 2014 štatút rady vlády obsahuje už „práva lesieb, gayov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych (LGBTI) osôb“. Výbor pre práva LGBTI osôb však existuje už od roku 2013, prvýkrát zasadal 14. marca. V Česku existuje Výbor pro sexuální menšiny už od roku 2007.

Začiatkom leta 2014 vyvrcholila príprava celoštátnej stratégie, ktorá má zlepšiť práva znevýhodnených občanov vrátane LGBT menšiny. Jej príprava trvala tri roky a napriek účasti mnohých expertov je mimovládnymi organizáciami považovaná za „fiasko“. Prílohy obsahujúce odporúčania boli len informatívne a pre vládu nezáväzné. Ľudskoprávna rada rozhodla o predĺžení konania do septembra 2014. Vo februári 2015, tesne pre referendom Robert Fico povedal, že povinnosťou vlády je „uľahčiť párom rovnakého pohlavia praktické stránky života“.

Výbor pre práva lesieb, gayov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb pri Rade vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť bol schválený 3. októbra 2012.

V októbri 2015 Ministerstvo spravodlivosti zverejnilo Akčný plán pre komunitu lesieb, gayov, bisexuálov, transrodových a intersexuálnych ľudí (LBGTI) na roky 2016–2019. Počas tohto obdobia plánuje do júna 2017 vypracovať analýzu situácie nezosobášených párov vrátane párov rovnakého pohlavia. Samotný plán však nepripravuje zmeny tohto stavu čo sklamalo organizácie venujúce sa LGBTI téme. Nedávny výskum tiež ukázal, že so zavedením životných partnerstiev súhlasilo vyše 50 % respondentov, pre vekovú skupinu 18 až 44 ročných tento pomer vzrástol až nad 60 %. Plán však pripravuje legislatívne zmeny týkajúce sa transrodových občanov: školské zariadenia by mohli po tranzícii vydávať nové doklady o absolvovaní školy. Plán tiež navrhuje rozšíriť trestné činy o trestný čin nenávisti pre rodovú identitu a rodový prejav.

V máji 2019 ministerka kultúry Ľubica Laššáková zamietla grantovú podporu pre LGBTI organizácie a projekty napriek pozitívnym hodnoteniam hodnotiacej komisie. Pre Dúhový pochod a Filmový festival inakosti zdroje tvorili podstatnú časť príjmu. Festival bol podporovaný od roku 2008.

Podpora zo strany mimovládnych organizácií Na Slovensku existuje viacero organizácií zaoberajúcich sa podporou LGBT osôb a zlepšeniu ich situácie. Medzi ne patrí Queer Leaders Forum, Hnutie za rovnoprávnosť homosexuálnych občanov GANYMEDES, Iniciatíva Inakosť, Saplinq o.z. a iné. V Bratislave sa nachádza Q-centrum, ktoré poskytuje právne, sociálne a psychologické poradenstvo. Poradenstvo je možné aj telefonicky a prostredníctvom internetu. V spolupráci s ním poskytuje poradenstvo pre transľudí občianske združenie TransFúzia.

InPoradňa pre LGBTI ľudí v januári 2021 pozastavila činnosť. V posledných dvoch rokoch pomohla 365 ľuďom a v roku 2020 sa počas pandémie sa počet jej klientov strojnásobil. Dôvodom pozastavenia je financovanie z eurofondov a fakt, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny mešká s ich vyúčtovaním už rok. Martin Macko z Iniciatívy Inakosť dúfal, že sa poradni podarí obnoviť činnosť v lete.

Diskriminácia Antidiskriminačný zákon Na Slovensku existuje od roku 2004. Sexuálna orientácia a rodová identita bola do zákona vložená novelou v roku 2008. V zmenách z apríla 2011 obsahuje zákaz diskriminácie „z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia“. Martin Macko však upozorňuje, že sexuálna orientácia ani pohlavná identita nie je v slovenskej legislatíve ani v európskych smerniciach definovaná.

Realita Správa Homofóbia a diskriminácia na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity v členských štátoch EÚ upozornila aj na nedostatočné identifikovanie kriminálnych činov ako činov proti LGBT komunite v celej EÚ. Dôvodom je nevedomosť polície ako pristupovať k prípadom a neochota obetí činov na svoj stav upozorňovať. Podľa správy výskumy (aj na Slovensku) potvrdzujú, že homosexuáli s obavou pred diskrimináciou svoju orientáciu pred svojimi príbuznými často taja. Na druhej strane väčšina z tých, ktorí ju netaja sú rodinou akceptovaní. Podľa ďalšej štúdie robenej na Slovensku citovanej Agentúrou bolo 20 % respondentov z domu vyhodených po prezradení svojej orientácie. Na druhej strane správa poukázala na fakt, že sa údaje o diskriminácii na Slovensku nezbierali.

LGBT osoby sú diskriminované aj v práci. Aj keď mnohí utajujú svoju orientáciu v práci, až 25 % bolo rôznymi spôsobmi prenasledovaných. Podľa ďalších štúdií 50 % nepriznáva svoju orientáciu zdravotníckemu personálu a ďalších 22 % svoju orientáciu priznáva len niekedy.

Antidiskriminačné opatrenia Na Slovensku nie je vyjadrenie nenávisti voči LGBT osobám trestné. Martin Poliačik (vtedajší poslanec SaS) si myslí, že nenávistné prejavy voči homosexuálom by mali byť trestané. Poslanec argumentuje, že "ak slovenská legislatíva pozná tresty za podnecovanie nenávisti na základe rasy, národnosti, farby pleti, pôvodu alebo náboženského vyznania, rovnako treba trestať nenávistné prejavy na základe sexuálnej orientácie." Tento krok podľa neho odporúča aj Rada Európy. Vlastný zákon sa však do parlamentu zatiaľ predložiť nechystá, registrované partnerstvá majú preňho prioritu. Poliačikova strana, SaS, vo veci vydala vyhlásenie, ktoré odporúča na útoky používať rovnaký meter. Radoslav Procházka (vtedy KDH) k problematike trestania uviedol "Som prívržencom čo najširšej slobody prejavu. Myslím, že by sme mali ísť skôr cestou osvety než trestného práva."

Podľa správy citovanej vyššie môže transgenderová diskriminácia byť pokrytá zákonmi o diskriminácii pohlaví, podľa zákonu §6(3)a 365/2004.

Právne zväzky LGBT ľudí Na Slovensku nie sú uznávané žiadne právne zväzky pre ľudí rovnakého pohlavia. Počas platnosti opatrení kvôli pandémii koronavíru na Slovensku LGBT páry nemali právo zlúčiť rodinu, nemali výnimku pre zosobášených. Štát neuznáva ani sobáše v zahraničí. LGBT párom nie je poskytované ani plné ošetrovné, uplatniť by si mohol len jeden z partnerov/jedna z partneriek.

Keďže zväzky nie sú nijak právne upravené LGBTI osoby nie sú považované za blízku osobu svojho partnera/partnerky a nemôžu tak žiadať informácie o ich zdravotnom stave. Ad hoc im však niekedy býva vyhovené. Dedenie majetku nie je automatické, je nutný závet zosnulého. Riešenie iných problémov je možné, ale „rôzne vyhlásenia a dohody sa však dajú využiť iba striedmo“. Podľa analýzy právničky Lucie Plavákovej: „Nedávno som robila analýzu, kde som sumarizovala všetky práva, ktoré sú nám upierané. Je to siahodlhý zoznam, z ktorého sa dá nejakým splnomocnením či nejakou zmluvou upraviť možno päť percent, aj to už preháňam. Ako si chcete ošetriť sociálne práva, daňové úľavy, vdovský dôchodok, právo na pobyt partnera či partnerky zo zahraničia na Slovensku a mnohé ďalšie veci?“.

Registrované partnerstvá

Slovensko v súčasnosti nemá zákon umožňujúci registrované partnerstvo pre osoby rovnakého pohlavia čím patrí medzi posledných šesť štátov Európskej únie.

V novembri 2012 sa v Národnej rade hlasovalo o návrhu zákona o registrovaných partnerstvách. Predložili ho poslanci Lucia Nicholsonová, Juraj Droba a Martin Poliačik, členovia klubu SaS. Kvôli slabej podpore poslancov sa však zákon nedostal ani do prerokovania v druhom čítaní. Podporilo ho len 14 z prítomných 129 poslancov. Proti hlasovalo 94 a zdržalo sa 20 zákonodarcov. Poslanec Ľuboš Blaha (SMER-SD) poznamenal, že k registrovaným partnerstvám príde až keď sa na Slovensku vyriešia „ekonomické a sociálne problémy“. Minister spravodlivosti Tomáš Borec (SMER-SD) sa však vyjadril, že "„Ministerstvo je pripravené na diskusiu o hľadaní riešení, ako zjednodušiť život ľuďom, ktorí spolu žijú aj v inom ako manželskom zväzku, a to bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu.“" 29. mája 2019 Pellegriniho vláda schválila „väčšinu z takmer 200 odporúčaní Organizácie spojených národov na zlepšenie ochrany ľudských práv"“, medzi inými sa do piatich rokov zaviazala schváliť registrované partnerstvá. Nebolo však jasné, ktoré ministerstvo zmenu navrhlo a či sa premietne do konkrétnych opatrení. LGBT práv sa týkalo 10 zo 195 odporúčaní.

Alternatívne návrhy po teroristickom útoku v Bratislave