Grécke písmo (iné názvy: grécka abeceda, alfabeta; po novogrécky ελληνικό αλφάβητο - elliniko alfavito) je najstaršie dodnes používané písmo v Európe. Pochádza z Grécka.
Použitie Používa sa takmer výlučne na zápis gréčtiny, grécke písmená sa však používajú aj v iných jazykoch, hlavne v jazykoch, ktoré sa používajú v Grécku, ako arumunčina, arvanitčina a turečtina Karamanlidov. Grécka abeceda sa používa aj na matematické symboly alebo v astronómii na označovanie hviezd.
Dejiny Pôvod gréckeho písma z fenického je úplne nesporný nielen pre jazykovedcov, ale výslovne ho spomína aj viacero antických (aj gréckych) autorov, ktorí aj priamo uvádzajú (bohužiaľ rôzne) mená konkrétnych Feničanov, ktorí písmo vraj doniesli Grékom. Napríklad podľa jednej legendy písmo Grékom priniesol fenický moreplavec Kadmos. Najstarší zachovaný grécky nápis je z 9. stor. pred Kr..
Pri prevzatí fenickej abecedy Gréci fenické znaky pre spoluhlásky, ktoré v gréčtine nie sú, použili ako znaky pre samohlásky. V 5. stor. pred Kr. mala grécka abeceda 24 znakov, z toho 17 pre spoluhlásky a 7 pre samohlásky. Spočiatku sa písmo písalo sprava doľava, neskôr bustrofedonom a zhruba od 7./6./5. storočia sa už písalo zľava doprava. Spolu so zmenou smeru písania Gréci aj otočili fenické písmená po vertikálnej osi asi o 180 stupňov.
Najstaršia forma gréckeho písma sa volá archaické grécke písma (to sú najstaršie nápisy z Théry, Mélu a Kréty). Z nich sa vyvinuli tzv. východogrécke písma a západogrécke písma. Z východogréckych písem sa vyvinulo klasické grécke písmo. Klasické grécke písmo sa začalo všeobecne používať v 4. storočia pred Kr. Jeho základom bol iónsky variant východogréckeho písma, ktorý sa používal v gréckych maloázijských kolóniách, najmä v Miléte. Z klasického gréckeho písma postupne vzniklo byzantské grécke písmo a z byzantského gréckeho písma vzniklo nielen novogrécke písmo, ale aj slovanské písma. Zo západogréckych písem sa vyvinuli italické abecedy a etruské písmo (a z neho latinské písmo).
Počet artefaktov s nápismi v gréckom písme je pochopiteľne obrovský, našli sa na minciach, vázach, kamenných doskách, pergamenoch, na stenách chrámov, v celom stredomorskom regióne i ďalej. Zachovali sa mnohé rukopisy diel Platóna, Homéra, Sofokla, Euklida alebo Archimeda. Gréci písmo tesali do kameňa, písali na papyrus, pergamen štetcom alebo písacou tyčinkou.
Transkripcia Transkripcia gréčtiny používaná na slovenskej Wikipédii sa nachádza v tejto tabuľke.
Prehľad gréckych znakov Písmeno Názov Výslovnosť Zodpovedajúce fenicképísmeno Transkripcia do latinky grécky slovensky humanistická(Erazmova) novogrécka klasická novogrécka ἄλφα alfa 20px|Aleph álefa βῆτα beta [v] 20px|Beth bét b v γάμμα gama pred alebo ; inak 20px|Gimel gimel g g, j δέλτα delta 20px|Daleth daletd (alebo dh) ἒ ψιλόν epsilon 20px|He hee ζῆτα zéta , neskôr 20px|Zayin zajinz ἦτα éta 20px|Heth chet é i θῆτα théta 20px|Teth tetth ἰῶτα jota , 20px|Yodh jódi κάππα kapa pred a ; inak 20px|Kaph káfk λάμβδα lambda 20px|Lamedh lámedl μῦ mí 20px|Mem memm νῦ ní 20px|Nun núnn ξῖ ksí 20px|Samekh sámech x x (alebo ks) ὄ μικρόν omikron 20px|Ayin ajino πῖ pí 20px|Pe pep ῥῶ ró , 20px|Resh reš r (ῥ: rh) r (koncové) σῖγμα sigma 20px|Shin šín s s ταῦ tau 20px|Taw tawt ὒ ψιλόν ypsilon z 20px|Waw waw y (medzi spoluh.) y, v, f φῖ fí pôvod nejasný f f χῖ chí pred a ; inak ch ch ψῖ psí ps ὦ μέγα omega 20px|Ayin 'Ayin ó o
Podrobná tabuľka dávnych znakov PísmenoZodpovedajúce fenicképísmenoNázovTranskripcia do latinkyVýslovnosťslovenskyklasickynovogrécky25px20px|Waw wawdigamaϝαῦδίγαμμαw25pxstigma –στῖγμα st25px20px|Heth chethétaἧταήταh25px20px|Tsade sádesanϻάνσάνs25px20px|Qoph kófkoppaϙόππακόππαk25px20px|Tsade sádesampi –σαμπίss, , 25px20px|Shin šínšó – –š
Unicode V kódovaní elektronického typografického systému Unicode sú znaky gréckej abecedy umiestnené v rozsahu U+0370–U+03FF hexadecimálne. Okrem moderných a klasických znakov, ktoré patria ku gréckej abecede, sa tu nachádza aj sedem koptských grafém, každá v dvoch tvaroch (U+03E2–U+03EF). V rozsahu U+1F00–U+1FFF sa nachádza rozšírenie gréckej sady o znaky s klasickou diakritikou.
Pozri aj Gréčtina
Referencie Unicode digama stigma héta san koppa sampí šó
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Abecedy Kategória:Grécko Kategória:Písmo Kategória:Gréčtina