Židia v Spojených štátoch amerických tvoria prvú alebo druhú najväčšiu židovskú komunitu na svete (v závislosti na štatistických metódach a rozdielnych dátach). Židovská komunita v Spojených štátoch sa skladá predovšetkým z aškenázskych Židov, ktorí emigrovali zo strednej a východnej Európy, a ich potomkov narodených v Spojených štátoch. Náleží do nej však aj menšie množstvo starších komunít sefardských Židov, ktorých korene siahajú na Pyrenejský polostrov (Španielsko, Portugalsko) a severnú Afriku, mizražskí Židia (z Blízkeho východu, Kaukazu a strednej Ázie), rovnako ako malé množstvo etiópskych, indických, čínskych Židov a mnoho ďalších.
Židovská komunita v Spojených štátoch je ukážkou rozmanitých kultúrnych tradícii a národov, rovnako ako ukážkou celého spektra denominácií judaizmu, počnúc ultraortodoxnými charedim po celkom sekulárne komunity.
Dejiny Príchod Židov a osídľovanie USA (do r. 1881) náhľad|vľavo|Rozširovanie židovského obyvateľstva v 13 britských severoamerických kolóniách Prví Židia sa na územie dnešných Spojených štátov objavujú s holandskými osadníkmi roku 1654, ktorí tu zakladajú Nový Amsterdam. Išlo o celkom 23 sefardských židovských rodín využívajúcich náboženskú toleranciu v holandských kolóniách. Do roku 1830 mal Charleston v Južnej Karolíne viac Židov než ktorékoľvek iné mesto v severnej Amerike. Potom túto pozíciu prebral New York, ktorý si ju udržal dodnes. Začiatkom 18. storočia začína z Európy migrovať stále viac Aškenázov, a to hlavne z Nemecka a Poľska. Už v prvej polovici storočia (1730) získavajú majoritné postavenie, ale aj naďalej zostáva dominantnou liturgiou tá sefardská.
Integráciou do novo vznikajúcej spoločnosti dochádza k ústupu pôvodných jazykov imigrantov (nemčina, jidiš, španielčina, ladino), ktoré nahradzuje angličtina. V kontraste s touto integráciou dochádza k posiľovaniu židovskej identity. Dochádza k zakladaniu synagóg (prvá založená v New Yorku roku 1729) a židovských škôl (prvá založená v New Yorku roku 1755).
Ku koncu 18. storočia sa v Spojených štátoch nachádzalo 1 600 Židov. Tento počet sa v následujúcom storočí takmer zostonásobil (v rokoch 1820 – 1880 sa zvýšil z 2 700 na 250 000). Väčšina z prisťahovalcov pochádzala z civilizačne vyspelých oblastí (prevažne nemecky hovoriacich krajín). Začalo ponemčovanie kultúry a začala transformácia ortodoxného judaizmu na reformný. Ideológiu reformného hnutia definoval tzv. Pittsburský program (1855).
Rozširovanie územia so židovskou populáciou súvisí s intenzívnou imigráciou, ktorá začína v 40. rokoch 19. storočia. Židovské komunity sa novo objavujú v oblasti Veľkých jazier (Chicago, Cincinnati, Cleveland, Detroit, Milwaukee), Kalifornia (San Francisco). Hlavným jadrom však aj naďalej zostáva severovýchodný pobrežný pás s mestami New York, Philadelphia, Baltimore a Boston. Zhruba od polovice 19. storočia sa začína zvyšovať sociálny status Židov (predtým niekoľko obchodníkov, priemyselníkov, lekárov, ale predovšetkým potulných kupcov), ktorí sa začínajú zameriavať na finančníctvo a podnikanie. náhľad|„Skry ma v tieni tvojich krídel“ Žalm 17:8. Americkí Židia vítajú s otvorenou náručou svojich východoeurópskych bratov. Naivná maľba. Rané 20. storočie
Príliv imigrantov z východnej Európy (1881 – 1914) Po atentáte na ruského cára Alexandra II. (1881) začala séria neľútostných pogromov. Reakciou na ne bola emigrácia, do tej doby nebývalého rozmeru, kedy 85 % emigrantov malo za cieľ práve Spojené štáty. Tento príliv imigrantov z východnej Európy znamenal zmenu podielu židovského obyvateľstva na celkovej populácii z 0,5 % na 3,4 %. V absolútnych číslach znamenala táto migrácia medzi rokmi 1880 až 1914 vzrast počtu židovského obyvateľstva z 25 012 na 3 300 000. Títo Židia však na rozdiel od imigrantov z prvej polovice 19. storočia pochádzali z chudobných pomerov východnej Európy, hovorili jidiš a hlásili sa k ortodoxnému judaizmu, alebo chasidizmu.
Židia v tomto období takmer ovládli odevný priemysel, kedy sa pôvodne zo šičov a šičiek stali majiteľmi a už roku 1888 patrilo Židom 234 z celkových 241 odevných dielní v New Yorku. Keď sa v roku 1913 stal odevný priemysel hlavným priemyselným odvetvím New Yorku, nachádzalo sa tu 16 552 továrni a dielní, zamestnávajúcich na 312 tisíc pracovníkov, a všetky patrili židovským majiteľom. Ich vlastnosti a predovšetkým dôraz na vzdelanie viedol k tomu, že sa už takmer po pätnástich rokoch sťahovali do lepších štvrtí a následujúce generácie sa už radili medzi strednú triedu pracujúcu v terciárnom sektore priemyslu. Zmena sociálneho postavenia sa odrážala aj v zmenách, ktoré nastali v rámci židovskej komunity, kedy ortodoxné synagógy svojim počtom prekonali reformné. náhľad|vľavo|Hustota zaľudnenia židovskej populácie, 1930 V tomto období tiež zosilneli antisemitské tendencie, začínajúce v 90. rokoch 19. storočia, (napr. zákazom vstupu do vybraných hotelov a klubov, vylúčenie z viac druhov zamestnaní atp.) vyvrcholili rôznymi diskriminačnými opatreniami v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Svojim rozsahom však nedosiahla rozsahu ako inde vo svete.
Medzivojnové obdobie Situácia po 1. svetovej vojne sa v USA mení. Spojené štáty sa stávajú izolacionistickou krajinou a snahou je zaistiť prevahu „bieleho“ protestantského obyvateľstva. V 20. rokoch sú prijaté tri prisťahovalecké zákony, stanovujúce ročné kvóty pre príjem prisťahovalcov. Prijatie týchto zákonov znamenalo tragédiu pre Židov z východnej Európy, ktorí tak stratili možnosť útočišťa. Tieto kroky mali za dôsledok vzrast významu britského mandátu Palestína, ako nového cieľa imigrácie európskych Židov. V polovici 20. rokov imigrácia do Palestíny prevýšila imigráciu do USA.
Vývoj po 2. svetovej vojne Po druhej svetovej vojne sa stáva židovská obec v USA najdôležitejším centrom židovského národa a snaží sa pomáhať tým, ktorí prežili holokaust. V povojnovom období je tiež príznačný rast obľuby sionizmu a hlavne potom vo forme finančnej pomoci novému štátu. Podpora Izraelu zo strany USA je do dnešnej doby značná a to najmä vďaka silnej lobby, ktorá vznikla už zrodením nového židovského štátu, ktorý bol americkými Židmi vítaný.
Povojnové obdobie je pre amerických Židov obdobím neobyčajného kultúrneho, ekonomického a politického rozkvetu. Od 60. rokov prestáva byť zrejmý antisemitizmus a úloha Židov prakticky vo všetkých odvetviach rastie. V populačnom vývoji dochádza ku stagnácii. Výraznejšie prisťahovalecké vlny sú v roku 1950 (Kongres povolil imigráciu 400 tisíc Európanov) a na prelome 70. a 80. rokov (imigranti z krajín ZSSR). Rada menších potom prichádza po rozpade Sovietskeho zväzu začiatkom 90. rokov. V absolútnych číslach má v súčasnej dobe židovská komunita v Spojených štátoch 5 280 000, čo je v pomere na celkovú populáciu 1,8 %. Rozmiestnenie židovskej populácie nemá nerovnomerný charakter ako v počiatkoch osídľovania. Zostáva však prvok urbanizácie. V New Yorku žije 30 % amerických Židov (oproti 60 % z roku 1937). Veľké množstvo Židov je tiež v Kalifornii (16 %) či na Floride (11 %). Väčšie obce potom nájdeme ešte v štátoch New Jersey, Pensylvánia, Massachusetts, Illinois,Maryland. Rodinné príjmy sú naďalej nad celoštátnym priemerom. S poklesom významu náboženstva súvisí aj vývoj v pomere jednotlivých denominácií judaizmu. Reformný judaizmus sa pomaly vyrovnáva konzervatívnemu a podiel ortodoxného klesol pod 10 %.
Populácia 350px|náhľad|Židovská populácia v USA, 2000 Údaje o populácii sa líšia v závislosti na tom, či počítame Židov podľa halachistických pravidiel či nie. V prvom prípade sa v roku 2001 v USA nachádzali 4 milióny vyznávačov judaizmu (t. j.1,4 % celkovej populácie USA).ARIS Key Findings at http://www.gc.cuny.edu/faculty/research_briefs/aris/key_findings.htm V druhom prípade sa tu nachádza približne 7 miliónov Židov (t. j. 2,5 % populácie). Podľa údajov Jewish Agency pre rok 2007 je v Izraeli 5,4 miliónov Židov (40,9 % svetového židovstva), zatiaľ čo v USA 5,3 miliónov (40,2 %).Haaretz Daily Newspaper Israel – Jewish Agency: 13.2 million Jews worldwide on eve of Rosh Hashanah, 5768 Údaje Jewish Agency pre Izrael však zahrňujú aj tých, ktorí podľa halachy Židmi niesu, zatiaľ čo odhady pre USA takéto osoby nezahŕňajú.
Aktuálnejší veľký demografický prieskum, uverejnený v American Jewish Yearbook 2006, uvádza 6,4 miliónov amerických Židov (t. j. 2,1 % celkovej populácie). Toto číslo je omnoho väčšie, než vyšlo v predchádzajúcom veľkom populačnom prieskume, zorganizovanom v rokoch 2000 – 2001, ktorý uvádzal 5,2 miliónov Židov. Štúdie Steinhardt Social Reseach Institute na Brandei University predkladá dôkaz, ktorý dokazuje, že obe čísla podhodnocujú aktuálny stav amerického židovstva, ktoré sa pohybuje v rozmedzí 7 – 7,4 miliónov.
Medzi desať miest s najväčšou židovskou populáciou patrí:
PoradieMestoŠtátPočet ŽidovWorld Jewish Congress: World Jewish Communities - North America and the Caribbean - United States1New YorkNew York1 900 0002Los AngelesKalifornia585 0003MiamiFlorida535 0004PhiladelphiaPensylvánia315 0005ChicagoIllinois250 0005BostonMassachusetts228 0007San FranciscoKalifornia210 0008Washington, D.C. Columbia165 0009BaltimoreMaryland100 00010DetroitMichigan95 000
Židia sa v Spojených štátoch usídľovali hlavne vo veľkých mestách a v ich okolí. Aškenázi, ktorí sú v súčasnosti majoritnou skupinou amerického židovstva sa po prvýkrát usadili na severovýchode a stredozápade, ale v uplynulých desaťročiach je zaznamenané usadzovanie na juhu a západe. Tieto metropolitné oblasti sú v zostupnom poradí oblasti s najväčšou židovskou populáciou: náhľad|Synagóga Wilshire Boulevard, Los Angeles New York (Newyorská metropolitná oblasť) – 1 750 000 Miami (južná Florida) – 535 000 Los Angeles (Veľká oblasť Los Angeles) – 490 000 Philadelphia (Delaware Valley) – 285 000 Chicago (oblasť Chicaga) – 265 000 San Francisco (oblasť zálivu pri San Franciscu) – 210 000 Boston (Veľký Boston) – 208 000 Baltimore-Washington (metropolitná oblasť Baltimore-Washington) – 165 000
Hoci je New York v absolútnych číslach druhé najväčšie židovské centrum na svete, po metropolitnej oblasti Guš Dan v IzraeliThe Jewish Agency for Israel - Population tables – Metropolitné oblasti s najväčšou židovskou populáciou, 2002, v relatívnych číslach ho predstihlo Miami, ktoré má v pomere k celkovej populácii 9,9 % židovského obyvateľstva oproti 9,3 %, ktoré má New York. Niekoľko ďalších miest prekračuje 5 % pomer na celkovom obyvateľstve. Patrí medzi nich: Cleveland, Baltimore a St. Louis. Hlavnými centrami sú už po dlhú dobu Miami a Los Angeles. Medzi menšie, ale rastúce mestá sa radí: Houston, Dallas, Phoenix, Charlotte a hlavne potom Atlanta a Las Vegas. V mnohých metropolitných oblastiach žije väčšina židovských rodín v prímestských oblastiach. Napríklad v Detroite, je väčšina židovskej populácie koncentrovaná v predmestskej Oakland County.
náhľad|vľavo|Synagóga Emanu, San Francisco Židovskí Texasania sú súčasťou histórie Texasu od čias, kedy prví európski osadníci prišli začiatkom 16. storočia. K roku 1990 bolo v Texase 108 000 vyznavačov judaizmu.Texas Almanac - Jewish Texans
Izraelská komunita je v USA menej rozptýlená. Štyri hlavné izraelské komunity sa nachádzajú v Los Angeles (približne 150 000), New York (162 000), Miami (105 000) a Chicago (50 000).
Imigranti zo Sovietskeho zväzu začali prichádzať po prijatí Jackson-Vanikovho zákona zo 70. rokov a sú hojne koncentrovaní v mestách New York, Houston, Dallas, San Francisco, Baltimore, Los Angeles a v mnohých ďalších, hoci ruských Židov možno nájsť po celých Spojených štátoch aj v malých židovských komunitách.
Iránskí Židia začali do Spojených štátov vo veľkom prichádzať koncom 70. rokov pred Islamskou revolúciou a väčšina z nich sa usadila v Los Angeles a v Great Neck na Long Islande. Väčšina Buchárskych Židov prišla po rozpade ZSSR do New Yorku, Atlanty, Arizony, atď.