STS-28 bola ôsma misia raketoplánu Columbia. Celkovo išlo o 30. misiu raketoplánu do vesmíru.
Posádka Brewster H. Shaw, Jr. (3) – veliteľ Richard N. Richards (1) – pilot James C. Adamson (1) – prvý letový špecialista David C. Leestma (2) – druhý letový špecialista Mark N. Brown (1) – tretí letový špecialista
V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.
Priebeh misie Predštartové prípravy náhľad|vľavo|Columbia na odpaľovacej rampe 39-B pred štartom misie STS-28, 15. júl 1989 Misia STS-28 bola prvou pre Columbiu po viac ako troch rokoch. Po havárii raketoplánu Challenger v roku 1986 prešla Columbia dôkladnou rekonštrukciou. Technici napríklad vymenili na najstaršom americkom raketopláne dlaždice tepelnej ochrany, nahradili ich celkovo 2390 kusov. Dohromady prešla Columbia 258 zmenami a jej hmotnosť narástla o 860 kg.
Samotné predštartové prípravy začali 23. januára 1989, kedy boli na raketoplán v hale OPF umiestnené hlavné motory SSME. Kvôli netesnosti na vodíkovom čerpadle jedného z motorov sa procedúra opakovala trikrát a trvala vyše dvoch týždňov. Až začiatkom júla bol raketoplán prevezený do VAB, kde k nemu technici pripojili pomocné štartovacie rakety SRB a odhadzovaciu nádrž ET.
Štart Raketoplán odštartoval z odpaľovacej rampy 39-B dňa 8. augusta 1989 o 12:37:00 UTC s oneskorením 40 minút oproti plánu. Na vine bola silná hmla nad Kennedyho vesmírnym strediskom. Misia mala vojenský charakter, detaily preto nie sú známe. Užitočným nákladom raketoplánu však boli špionážne družice USA-40 a USA-41 pre pozorovanie ZSSR.
Úlohy na obežnej dráhe Prvá z prieskumných družíc (USA-40) bola vypustená približne 7,5 hodiny po štarte. Družica USA-41 bola vypustená 9. augusta. Ďalšou časťou misie bol experiment pre sledovanie absorpcie žiarenia radiačných pásov (EDS – Energy Deposition Spectrometer). Išlo o autentickú ľudskú lebku, v ktorej mozgovni bolo umiestnených približne 100 rôznych detektorov kozmického žiarenia, predovšetkým nukleárnych detekčných emulzií. Astronauti tiež preverovali nové navigačné zariadenie, ktoré určovalo okamžitú polohu raketoplánu a jeho orientáciu v priestore s väčšou presnosťou. V neposlednom rade mala posádka na starosti monitoring a štúdium plynov unikajúcich z raketoplánu.
Poruchy Počas letu musela byť kvôli úniku pohonných látok odpojená jedna tryska manévrovacích motorov (RSC). Druhou chybou bol skrat na prívodnom kábli elektriny telefaxového zariadenia (TAGS). Po výpadku ističov sa vznietila izolácia a do kabíny sa dostal dym. Požiar však raketoplán neohrozil, no zariadenie TAGS zostalo až do konca letu mimo prevádzky.
Pristátie Columbia pristála na Edwardsovej leteckej základni 13. augusta o 13:37:08 UTC.
Priebeh letu v obrázkoch
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Program Space Shuttle Kategória:Kozmické lety s ľudskou posádkou Kategória:Kozmonautika v 1989