Ženeva je francúzskojazyčný kantón, ktorý sa nachádza v juhozápadnom Švajčiarsku. Hlavným mestom kantónu je mesto Ženeva, pričom kantón vlastne tvorí mesto so svojím blízkym okolím.
Geografia Kantón Ženeva tvorí juhozápadný cíp Švajčiarska, pričom je takmer úplne obklopený francúzskym územím. Hranice s Francúzskom – a to s departementami Ain a Haute-Savoie – predstavujú , tie s ostatným švajčiarskym územím (kantónom Vaud) len 4,5 kilometra.
Kantón obklopuje juhozápadnú časť Ženevského jazera pri výtoku Rhôny v jej toku k Stredozemnému moru. Druhou najdôležitejšou riekou je Arve, pritekajúca od Chamonix, ktorá sa v Ženeve vlieva do Rhôny ako jej ľavobrežný prítok.
Obec Céligny tvorí exklávu kantónu v kantóne Vaud na pravom brehu Ženevského jazera.
Obyvateľstvo Kantón Ženeva mal k 30. novembru 2012 469 520 obyvateľov. S 188 461 cudzincami k 30. novembru 2012 patrí kantón k tým s najväčším podielom cudzincov (40,1 %) – priemer vo Švajčiarsku je 22,3 %.Ausländerstatistik per Ende August 2011 (PDF), Bundesamt für Migration (BFM), 5. december 2011
Najväčšie sídla K 30. novembru 2012 malo 12 z celkového počtu 45 obcí viac ako 10 000 obyvateľov:
Sídlo Počet obyvateľov Cudzinci Ženeva 192 736 47,1 % Vernier 34 201 45,3 % Lancy 29 071 36,1 % Meyrin 22 193 45,2 % Carouge 20 639 37,2 % Onex 17 956 36,1 % Thônex 13 705 33,5 % Versoix 13 017 42,5 % Le Grand-Saconnex 11 873 43,9 % Chêne-Bougeries 10 579 33,8 % Veyrier 10 311 26,0 % Plan-les-Ouates 10 281 24,6 %
Dejiny Kantón Ženeva bol vytvorený v roku 1815 z mesta Ženeva, jemu podriadených území a takisto aj na Viedenskom kongrese pričlenených území, predtým francúzskych a savojských (napr. mesto Carouge). Aristokratické režimy sa udržali až do liberálnej revolúcie 7. októbra 1846. V nasledujúcom roku 1847 prijal novú kantonálnu ústavu a v roku 1848 súhlasil s novou švajčiarskou spolkovou ústavou. Odvtedy sa zaraďuje medzi liberálne kantóny Švajčiarska.
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Kantóny vo Švajčiarsku