Hmotnosť (zastarano [pozri nižšie]: hmota, masa; hovorovo alebo v niektorých odboroch mimo fyziky: váha) je vlastnosť resp. miera vlastnosti všetkých objektov látkovej povahy aj fyzikálnych polí (gravitačné, elektromagnetické atď. polia) prejavujúca sa jednak v tom, že kladú odpor voči zmenám svojho pohybového stavu (teda v zotrvačnosti) a jednak v tom, že na seba vzájomne pôsobia (teda v gravitácii). Je to aj jedna zo základných fyzikálnych veličín SI.

Fyzikálna veličina Hmotnosť je aj jedna zo základných veličín sústavy SI: značka: m (z angl. mass) základná jednotka: kilogram ďalšie používané jednotky: tona t, gram g, miligram mg, dekagram anglo-americké jednotky: libra, unca, kameň (stone)... staršie jednotky: debet, talent, pud, ... Planckova jednotka hmotnosti:2,177 × 10-8 kg

Prísne vzaté pozostáva – ako vidno z vyššie uvedenej definície - pojem hmotnosti z dvoch rôznych vlastností – tzv. zotrvačnej hmotnosti, ktorá je príčinou zotrvačnosti; a tzv. gravitačnej hmotnosti, ktorá je príčinou gravitácie (napríklad tiaže). Skúsenosť, ale aj precízne merania (Eötvösov pokus), ukazujú, že tieto dve hmotnosti sú striktne proporcionálne, a že teda možno napísať gravitačná hmotnosť = zotrvačná hmotnosť = hmotnosť. Toto zistenie tvorí základ všeobecnej teórie relativity.

Podľa klasickej fyziky platí pre hmotnosť zákon zachovania hmotnosti. Zo špeciálnej teórie relativity však vyplýva tzv. ekvivalencia hmotnosti a energie, ktorá hovorí, že hmotnosť a energia sú ekvivalentné a je experimentálne dokázané, že ich vzájomná premena je možná (formálne: , kde je energia, je hmotnosť a je rýchlosť svetla vo vákuu). Z ekvivalencie hmotnosti a energie vyplýva, že zákon zachovania hmotnosti neplatí a nahrádza ho zákon zachovania energie.

Meradlami hmotnosti sú váhy (rovnoramenné, nerovnoramenné, pružinové, elektronické).

Špeciálna teória relativity Zo špeciálnej teórie relativity vyplýva aj to, že hmotnosť rastie s rastúcou rýchlosťou podľa vzťahu:

,kde

v = rýchlosť pohybu hmotnosti c = rýchlosť svetla=2,998 × 108 m s-1 = počiatočná hmotnosť, resp. hmotnosť telesa pri nulovej rýchlosti. Označíme zlomok po ako faktor (faktor zvýšenia hmoty od rýchlosti):

V 1 kg látky sa v pokojnom stave (pri v<<c) nachádza vždy: kusov kvarkov u,d. je Avogadrova konštanta a udáva počet baryónov v 1 g látky. Jej číselná hodnota je: 6,022 x . Pri maximálne možnej rýchlosti hmoty sa zmenia uvedené u,d kvarky na Planckove častice s hmotnosťou kg. Potom celková hmota premenenej hmoty bude:

kg.

To znamená, že pri maximálne možnej rýchlosti hmoty sa táto zväčšila krát a faktor bude:

.

Maximálna možná rýchlosť hmoty bude rovná:

[ ]. C max = d - m : v = (crx_62§ka,%)

Staršia a zahraničná terminológia Staršia terminológia Hmotnosť sa staršie označovala vo fyzike názvami hmota alebo masa, a hovorovo resp. v istých odboroch mimo fyziky (tak ako ešte aj dnes) váhajednotková sústava. In: Pyramída. S. 1687hmota. In: Technický slovník naučný 3 GJ. Praha : Encyklopedický dům, 2002. ISBN 80-7335-080-7. s. 118."hmota (masa, nově též hmotnost)". In: Technický naučný slovník GL. Praha, Bratislava : SNTL, SVTL, 1962. s. 88.. Nasleduje vysvetlenie podrobností.

V českých a slovenských učebniciach fyziky 19. storočia sa obyčajne rozlišovali nasledujúce pojmy (znak „/“ oddeľuje synonymá): =dnešnou terminológiou: hmotnosť (m) = dnešnou terminológiou: gravitácia, príťažlivosť (najmä ako "opak" zemskej gravitácie, vtedy nazývanej primárne jednoducho tiaž) = dnešnou terminológiou: a) gravitácia (ako vlastnosť byť priťahovaný [v užšom zmysle len o telesách priťahovaných Zemou] alebo ako gravitačná sila) , b) vlastnosť hmoty prejavujúca sa padaním k zemi (a tlakom na podložku či ťahom na záves). = dnešnou terminológiou: tiaž v zmysle tlak na podložku či ťah na záves = vlastnosť byť nepriestupný (hmotný), jedna zo základných vlastností hmoty K tomu poznámky: 1. Ako vidno, slovo hmotnosť malo dva rôzne významy. 2. Slovo hmotnosť vo význame „massa“ sa nepoužívalo veľmi často. 3. Ako jednotka váhy sa štandardne uvádzalo to, čo sa dnes uvádza ako jednotka hmotnosti (napr. kilogram), a nie nejaká jednotka sily (ako by sme dnes očakávali) 4.Mimo fyzikálnych textov sa výraz váha používal (tak ako dnes) aj vo význame „to, koľko niečo či niekto váži“ (teda v dnešnej terminológii viac-menej: hmotnosť).

V roku 1901 bolo na medzinárodnej konferencii (porov. Gewicht. In: Lueger, Otto: Lexikon der gesamten Technik und ihrer Hilfswissenschaften, Bd. 4 Stuttgart, Leipzig 1906., S. 485. ) stanovené, že váha je definovaná ako sila rovná m x g a kilogram je jednotkou m. Následne v prvej polovici 20. storočia zhruba do 60. rokov 20. storočia už texty u nás používajú častejšie nasledujúce rozlišovanie: = dnešnou terminológiou: hmotnosť (m) = dnešnou terminológiou: gravitácia, príťažlivosť = dnešnou terminológiou: a) gravitácia, b) tiaž = dnešnou terminológiou: a) tiaž (ako sila priťahujúca k zemi a/alebo ako tlak na podložku či ťah na záves), b) vlastnosť hmoty prejavujúca sa padaním k zemi, tlakom na podložku či ťahom na záves = vlastnosť byť nepriestupný, jedna zo základných vlastností hmoty Aj tu platia vyššie uvedené poznámky 3. a 4. BATUŠEK, J. Příspěvek k charakteristice české fyzikální terminologie. In: Naše řeč, ročník 53 (1970), číslo 1, s. 16-31 dostupné onlineSMETANA, F. J. Počátkové silozpytu čili fysiky pro nižší gymnasia a reálky, Praha, 1852 dostupné online S. 5, 166 (doklady pre slovo hmotnosť)SEDLÁČEK, J. V. Základowé Přjrodnictwj aneb Fyzyky a Matematyky potažené neboli smjssené. 1825, S. 15 dostupné online S. 11, 15, 16 (okrem iného doklady pre slovo hmotnosť) (doklad pre slovo hmota) (doklad pre slová massa a hmotnosť) ERTL, H. Učebná kniha pre slovenské každodenné a opakujúce ľudové školy. Budapešť, 1893 dostupné online S. 117-119KORDOŠ, G. Fysika čili silozpyt pre slovenské národnie, nedelnie a opakovacie školy dľa induktívnej methody. 2. vydanie. Turč. Sv. Martin, 1874 dostupné online S. 4-5ZOCH, I. B. Physika, čili silozpyt pre slovenské gymnásia, reálky a domáce poučenie… Skalica, 1869, S. 3,5,8,9, 72, 120 (okrem iného doklad pre massa/hmotnosť) BEŽO, J. Silozpyt čili fyzika pre národné školy. 2. vydanie. Senica, 1873 dostupné online S. 5KUČERA, B. Základy mechaniky tuhách těles. Praha: Nakladatelství Jednoty českých matematiků a fysiků. 1921, S. 152 dostupné onlineSchwere, Anziehung, Gravitation. in: Pierer's Universal-Lexikon, Band 15. Altenburg 1862 , , Schwere. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 18. Leipzig 1909, S. 203-204. tíže. In:Ottův slovník naučný: illustrovaná encyklopaedie obecných vědomostí, Díl 25: T–Tzschirner . Praha: J. Otto, 1906hmota, tiaž, váha. In: Slovník slovenského jazyka, 1959-1968. dostupné online (Poznámka: Slovo tiaž je uvedené ako zriedkavé !)ťáž, ťažkosť. In: BERNOLÁK, Anton. Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. dostupné onlineváha, hmota. In:Příruční slovník jazyka českého. Praha: Státní nakladatelství, 1935-1957. dostupné onlinegravitácia, hmota. In: BUJNÁK, Pavel, ed. Slovenský náučný slovník: Príručná encyklopédia vedomostí v troch dieloch II. diel EM. Bratislava, Praha: Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. s. 93, 131váha. In: BUJNÁK, Pavel, ed. Slovenský náučný slovník: Príručná encyklopédia vedomostí v troch dieloch III. diel NŽ. Bratislava, Praha: Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. s. 292hmota, tíže, váha In: Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí. Praha: Československý kompas, 1925-1933hmota, síla tíže, zemská tíže. In: Technický naučný slovník 1-5. Praha, Bratislava : SNTL, SVTL, 1962-1964

Pokiaľ ide o právne predpisy, v príslušných zákonoch sa na označenie toho, čoho je jednotkou kilogram, používala takáto terminológia: 1874 - 1891: "váha" (maď. suly [v dnešnej maď.: súly]) zák. čl. VIII. z roku 1874 , 1891 - 1907: "váha, resp. masa [hmota]" (maď. a suly illetőleg a tömeg) zák. čl. VI z roku 1891 , 1907 - 1962: „masa [hmota]“ (maď. tömeg) zák. čl. V z roku 1907 .

Od začiatku 60. rokov bol v oblasti fyziky v normách, predpisoch, na školách atď. termín hmota (masa) postupne povinne nahradený termínom hmotnosť (ktorý sa občas používal v tomto zmysle už v 19. storočí – pozri vyššie) a termín váha bol postupne povinne nahradený termínom tiaž. GALATA, J. Najnovšie archaizmy. In: Kultúra slova 17, 1977, č. 3 dostupné online S. 77. Napríklad pokiaľ ide o termín hmota/hmotnosť: Technický naučný slovník z roku 1962 spomína termín hmotnosť ako nový termín (v hesle hmota) hmota. In: Technický naučný slovník GL. Praha, Bratislava : SNTL, SVTL, 1962. s. 88.; norma ČSN 01 1300 z roku 1963 uvádza ako primárny tvar hmotnosť (ale pripúšťa aj tvar hmota) a ako definíciu termínu uvádza „miera zotrvačných a tiažových vlastností hmotných objektov“ JELÍNKOVÁ, R.: (Recenzia:) K. KOŠŤÁL: SBÍRKA FYZIKÁLNÍCH VZORCŮ A POUČEK, 4. vydání. Práce - SNTL Praha 1970, 407 stran, cena 29,— Kčs. In: Pokroky matematiky, fyziky a astronomie , roč. 17 (1972), č. 3, 174--[176a] dostupné online; príslušný zákon uvádzal síce v rokoch 1962 – 1975 ešte termín "hmota" zákon č. 35/1962 Zb. o mierovej službe v znení do roku 1975 , ale od roku 1975 už termín "hmotnosť" zákon č. 57/1975 Zb.Důvodová zpráva k zákonu č. (57)/1975 Sb. ; a prvé vydanie Matematicko-fyzikálno-chemických tabuliek pre stredné školy z roku 1967 uvádza už len termín „hmotnosť“ MIKULČÁK, J. et al. Matematické fyzikálne chemické tabuľky pre stredné všeobecnovzdelávacie školy. 1. vydanie. Bratislava: SPN, 1967. S. 170-172.

Treba dodať, že slovo váha sa na označenie hmotnosti (skôr hovorovo alebo v istých odboroch) používa dodnes váha. In: Technický slovník naučný 8 TŽ. Praha : Encyklopedický dům, 2005. ISBN 80-7335-080-7. s. 270.váha. In: Krátky slovník slovenského jazyka, 2003 dostupné online

Súčasná zahraničná terminológia V zahraničí sa dvojica termínov hmota/masa - váha používa stále tak, ako sa u nás používala v minulosti: napr. v angličtine mass (m) - weight (G, prípadne m), v nemčine Masse (m) - Gewicht (G, prípadne m), v maďarčine tömeg (m) - súly (G, prípadne m), v ruštine massa (m) - ves (G, prípadne m) atď.

Poznámky

Referencie

Iné projekty

Kategória:Mechanika