Pohľadávka je (v oblasti súkromného práva) právo nejakej osoby (alebo osôb), tzv. veriteľa, požadovať od inej osoby (alebo osôb), tzv. dlžníka, nejaké konanie či nekonanie, tzv. plnenie, v rámci záväzkového právneho vzťahu. Trochu odlišná je definícia pohľadávky vo finančnom účtovníctve, kde pohľadávky vznikajú až dňom uskutočnenia účtovného prípadu a často nezahŕňajú najmä prípady spadajúce pod finančný majetok a časť preddavkov. Podrobnejšie o definíciách pozri nižšie.
Súkromné právo (vrátane obchodného) a všeobecná podniková ekonomika Definícia V súkromnom práve je pohľadávka právo jednej osoby alebo viacerých osôb požadovať od inej osoby alebo iných osôb určité konanie (t.j. buď danie alebo konanie v užšom zmysle) alebo nekonanie (t.j. buď zdržanie sa alebo strpenie niečoho) v rámci záväzkového právneho vzťahu („V rámci záväzkového právneho vzťahu“ znamená, že súčasne platí, že dlžník má povinnosť k tomuto konaniu či nekonaniu, a že celý vzťah je právny vzťah). Prvú spomínanú osobu (osoby) pritom nazývame veriteľ či veriteľská strana, druhú spomínanú osobu (osoby) dlžník či dlžnícka strana, spomínané konanie či nekonanie nazývame plnenie a spomínaný záväzkový právny vzťah nazývame aj záväzkový vzťah, záväzok v širšom zmysle, obligácia v širšom zmysle či obligačný (právny) vzťah. Túto definíciu možno alternatívne vyjadriť takto: pohľadávka je právo požadovať plnenie, alebo pohľadávka je právo veriteľa na plnenie od dlžníka, alebo pohľadávka je právo (oprávnenie) jedného účastníka záväzkového právneho vzťahu požadovať určité konanie či nekonanie od druhého účastníka záväzkového právneho vzťahu. Zjednodušene povedané: pohľadávka je to, čo je niekto niekomu povinný vyrovnať. Veriteľ aj dlžník môžu byť fyzické alebo právnické osoby. Plnenie môže byť akékoľvek, teda peňažné alebo vecné, spojené s majetkovým záujmom (majetkovou hodnotou) alebo nemajetkovým záujmom a – ako už bolo spomenuté - môže spočívať aj len v nekonaní, čiže v opomenutí (=zdržaní sa) alebo v trpení niečoho. Opakom pohľadávky je tzv. záväzok v užšom zmysle, nazývaný aj dlh. §488 a 494 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (stav november 2018)DROZD, M. Vzájomné započítanie pohľadávok – daňové a účtovné hľadisko. In: Dane a účtovníctvo X. ročník/01/2013. S. 8 pohladávka. In: JELÍNEK, Jaroslav, ed. Ekonomická encyklopedie P-Ž/2/. 2., přepracované vydání. Praha: Svoboda, 1984. s. 80. pohľadávka; záväzkový právny vzťah; plnenie. In: OVEČKOVÁ, Oľga et al. Slovník obchodného práva. Bratislava: IURA EDITION, 1994. ISBN 80-88715-11-3. závazek. In: HENDRYCH, Dušan et al. Právnický slovník. 2., rozš. vyd. Praha: C.H. Beck, 2003. ISBN 80-7179-740-5.BAŘINOVÁ, Dagmar a Iveta VOZŇÁKOVÁ. 2007. Pohledávky: právně, daňově, účetně. 3., rozš. vyd. Praha: Grada. Finance pro praxi. ISBN 978-80-247-1816-3.
Vo vyššie uvedenej definícii niektorí autori niekedy používajú namiesto pojmu právo na plnenie pojem nárok na plnenie (hoci v slovenskom práve – na rozdiel od napr. nemeckého - nejde o úplné synonymá). Iní zas obmedzujú plnenie na majetkové plnenie (majetkovú hodnotu). pohľadávka. In: BELŠÍNKOVÁ, Otília, ed. et al. Malá slovenská encyklopédia. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 80-85584-12-3. S. 559pohľadávky. In: nárok; plnenie. In: OVEČKOVÁ, Oľga et al. Slovník obchodného práva. Bratislava: IURA EDITION, 1994. ISBN 80-88715-11-3. pohledávka; plnění. In: HENDRYCH, Dušan et al. Právnický slovník. 2., rozš. vyd. Praha: C.H. Beck, 2003. ISBN 80-7179-740-5. Ďalšia ojedinelá možnosť variantu definície je obmedziť plnenie len na peňažné plnenie - pohľadávka je teda „právo žiadať od niekoho peniaze“ .
Niekedy sa pohľadávky v (naj)užšom zmysle stotožňujú len s pohľadávkami z obchodného styku účtová skupina 31 v Rámcovej účtovnej osnove (Opatrenie zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva; v spojení s predpísaným formulárom slovenskej Súvahy).
O definícii v účtovníctve pozri nižšie.
Klasifikácia pohľadávok Pohľadávky môžeme klasifikovať napríklad nasledovne:
Podľa spôsobu vzniku: Zmluvné pohľadávky sú spojené so zmluvným vzťahom (vzťah predávajúceho a kupujúceho). Ostatné pohľadávky sú spojené s inou právnou skutočnosťou súkromného práva alebo dané verejnoprávnym predpisom. Napríklad pohľadávky štátu, pohľadávky na náhradu škody. § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník VAIGERT, Dalibor., 2005. Pohledávky: právní příručka věřitele. Vyd. 1. Brno: Computer Press. ISBN 80-251-0881-3.
Podľa spôsobu plnenia pohľadávky: s finančným plnením, s naturálnym plnením, plnením službami/činnosťou (prípadne zdržaním sa). Obsah pohľadávky Veriteľ je oprávnený od dlžníka požadovať plnenie v podobe dania (napr. kúpa, výpožička), konania (preprava veci, predmet mandátnej zmluvy) alebo nekonania, pričom nekonanie môže byť buď zdržanie sa (=opomenutie) niečoho (napr. zdržanie sa užívania veci zo strany prenajímateľa) alebo trpenie (=znášanie) niečoho. § 494 Občianskeho zákonníka (nov. 2018)záväzkový vzťah. In: OVEČKOVÁ, Oľga et al. Slovník obchodného práva. Bratislava: IURA EDITION, 1994. ISBN 80-88715-11-3. Príslušenstvo pohľadávky Príslušenstvo pohľadávky je definované ako úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky. § 121 Občianskeho zákonníka (nov. 2018) Vznik pohľadávky Podľa Občianskeho zákonníka, môže pohľadávka vzniknúť „z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.“ § 489 Občianskeho zákonníka Pohľadávka môže vzniknúť aj z verejnoprávneho predpisu.
Najčastejšie pohľadávky vznikajú na základe zmluvy.HRUBOŠOVÁ, Marcela. 2009. Optimalizace pohledávek (nejen) pojišťoven. Praha: Linde. Praktické ekonomické příručky. ISBN 978-80-7201-758-4. V ekonomickej praxi sa jedná predovšetkým o zmluvy medzi dvoma podnikateľmi, kde na jednej strane vystupuje kupujúci a na strane druhej predávajúci. Často sa však zmluvy uzatvárajú aj medzi viacerými účastníkmi. Vznik je spojený s prechodom vlastníckych práv, splnením dodávky alebo v súvislosti s prevodom práv a povinností z dodaného tovaru (poskytnutých služieb) odberateľovi.ŠANTRŮČEK, Jaroslav a David ŠTĚDRA., 2012. Pohledávky, jejich cese a hodnota. 3., aktualiz. vyd. Praha: Oeconomica. ISBN 978-80-245-1920-3.
Zánik pohľadávky Medzi najčastejšie spôsoby zániku pohľadávok patrí úhrada pohľadávky, započítanie, odstúpenie od zmluvy a zánik osoby dlžníka alebo veriteľa.
Pohľadávky z obchodného styku Pozitívna a negatívna stránka pohľadávok z obchodného styku Základná pozitívna vlastnosť pohľadávok z obchodného styku je, že ak spoločnosť poskytne dodávateľský úver, tak sa predpokladá, že dôjde k zvýšeniu objemu predaja a tým k získaniu konkurenčnej výhody. Najdôležitejšia negatívna stránka vychádza z rizika nezaplatenia, ktoré súvisí okrem samotnej hodnoty výrobku i s maržou, DPH a dani z príjmu.KISLINGEROVÁ, Eva., 2010. Manažerské finance. 3. vyd. V Praze: C.H. Beck. Beckova edice ekonomie. ISBN 978-80-7400-194-9.
Pri pohľade na negatívnu stránku pohľadávok môžeme rozlišovať 2 základné typy pohľadávok: nedobytné, hradené s oneskorením. Likvidita Výška a rýchlosť splácania pohľadávok má vplyv na likviditu.
Riadenie pohľadávok Riadenie pohľadávok (iné názvy: manažment pohľadávok, správa pohľadávok) je činnosť, ktorej zmysel spočíva v ochrane spoločnosti pred zákazníkmi, ktorí platia s oneskorením (neplatia vôbec) a tým zamedziť vzniku pohľadávok po lehote splatnosti. Môžeme uplatňovať „prísnu“ alebo „voľnú“ politiku riadenia. Výsledkom prísnej politiky býva minimálny počet zákazníkov, ktorí platia s oneskorením. Problémom tu býva neschopnosť dosiahnuť vysokých predajov. Pri uplatnení voľnejšej politiky situácia býva presne opačná – zvýši sa objem predaja ale i podiel zákazníkov platiacich s oneskorením.
Riadenie sa skladá z dvoch oblastí, prevencia a vymáhanie.
Prevencia, snaha podniku zamedziť vzniku neskoro hradených a nedobytných pohľadávok. Najjednoduchším spôsobom ako predchádzať vzniku pohľadávok je predajom za hotovosť. . Okrem tohto máme možnosť využiť celú škálu spôsobov, ktorými dokážeme zabezpečiť pohľadávky pred nesplatením. Medzi najčastejšie spôsoby patrí: Záloha, t.j. zaplatenie časti alebo celej hodnoty dodávky. Poistenie, najmä pri pohľadávkach vznikajúcich pri zahraničnom obchode. Ručenie, proces pri ktorom ručiteľ písomne prehlási, že v prípade neuhradenia pohľadávky dlžníkom ju uhradí on.POHL, Tomáš. 2002. Vymáhání pohledávek. Praha: IFEC. Justis. Žlutá řada. ISBN 80-86412-16-4. Zmluvná pokuta, tj. náhradu škody v prípade porušenia podmienok zjednaných v zmluve.
Okrem hore uvedených možností môže ísť ešte o bankovú záruku, dokumentárny akreditív, dokumentárne inkaso, faktoring, forfaiting a iné.
Vymáhanie je proces, ktorý nastáva v situácii kedy sa nepodarilo zabezpečiť úhradu pohľadávky včas.
Účtovníctvo Slovenské právne predpisy V účtovníctve sú pohľadávky vymedzené čiastočne inak než vo všeobecnom súkromnom práve. V slovenskom účtovníctve (a podobne v iných krajinách) sú rozdiely oproti všeobecnej súkromnoprávnej definícii pohľadávky dvojaké- jeden sa týka času vzniku pohľadávky a jeden jej predmetu: Z hľadiska času vzniku vzniká pohľadávka v účtovníctve až ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu, teda v čase splnenia dodávky či poskytnutia preddavku (kým v definícii podľa Obč. zákonníka vzniká pohľadávka už napr. uzavretím zmluvy). §2 ods. 1 Opatrenia zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (stav nov. 2018) Z hľadiska predmetu pohľadávky je pohľadávka chápaná v zásade ako v súkromnom práve, ale platí nasledovné: V členení súvahy pohľadávky nezahŕňajú položky finančného majetku ani poskytnuté preddavky na dlhodobý majetok. Presnejšie: Z rámcovej účtovej osnovy sa v súvahe pod názvami Krátkodobé pohľadávky a Dlhodobé pohľadávky vykazujú len nasledujúce účtové skupiny -celá skupina 31 (t.j. Pohľadávky v užšom zmysle – pozri nižšie), časť skupiny 33 (a to účty 335, 336), časť skupiny 34 (a to účty 341, 342, 343, 345, 346, 347), celá skupina 35, časť skupiny 37 (a to účty 371, 373, 374, 375, 376, 378), účet 398 a účet 481. Zvláštne postavenie má v súvahe účet 353 (Pohľadávky za upísané vlastné imanie), ktorý sa uvádza nie medzi aktívami pod Krátkodobými alebo Dlhodobými pohľadávkami, ale v rámci Základného imania (teda medzi pasívami; v minulosti sa uvádzal ako zvláštna položka medzi aktívami). V rámcovej účtovej osnove (ale nie v súvahe) sú pohľadávky okrem toho uvedené aj ako časť skupín 75 – 79, t. j. v rámci podsúvahových účtov - patria sem napríklad pohľadávky z lízingu, pohľadávky z opcií a odpísané pohľadávky. Čo sa týka spomínaného finančného majetku a preddavkov na dlhodobý majetok: Požadované plnenia patriace pod finančný majetok (t.j. časť skupiny 06 a časť triedy 2) sa v súvahe uvádzajú nie pod pohľadávkami, ale pod názvami Dlhodobý finančný majetok a Krátkodobý finančný majetok (a v istom zmysle aj pod názvom Účty v bankách v rámci Finančných účtov), a poskytnuté preddavky na dlhodobý majetok (t.j. skupina 05) sa v súvahe uvádzajú v rámci Dlhodobého nehmotného a Dlhodobého hmotného majetku.