Senát alebo (po grécky) synklétos bol politická inštitúcia v Byzancii. Vznikol z nariadenia Konštantína I., ktorý si pre nové hlavné mesto Konštantínopol prial podobné inštitúcie ako mal Rím. Na začiatku mal skôr poradnú a ceremoniálnu funkciu, než účasť na výkonnej moci.
Existoval po celú dobu trvania ríše, až do jej konca v roku 1453. So senátom v Ríme ho zrovnoprávnil Constantius II. v rokoch 357 – 361. Zasadnutia senátu zvolával cisár, ktorý ich aj viedol. Cisári zvolávali senát, aby ich nariadenia dostali prostredníctvom schválenia senátom vyššiu autoritu (najmä ako išlo o nepopulárne či kontroverzné opatrenia).
Okrem prevažne ceremoniálnych úloh, niekoľkokrát v (prevažne ranej) histórii Byzancie aktívne zasiahol do diania. Napríklad pri dosadení Anastasia za cisára v roku 491, časť senátorov podporila povstanie Niká v roku 532 a pri poslaní Martiny (manželka Hérakleia) spolu so synom Heraklonom do vyhnanstva a pri odsúdení pápeža Martina I. v roku 653. Rovnako mohol mať výraznú úlohu, ak po smrti panovníka bol za cisára vyhlásený jeho neplnoletý syn a bolo treba určiť regenta.
Už aj tak neveľké právomoci senátu ešte oklieštil Lev VI.
Senátori Hodnosť senátora udeľoval cisár a záviselo to iba na jeho rozhodnutí; vďaka tomu senátori pochádzali z rozličných vrstiev.
Napriek okrajovej úlohe senátu, jeho členovia stále patrili k vyššej vrstve byzantskej spoločnosti.
Senátori boli rozdelení do troch podskupín: illiustrios (gr. ιλλούστριος). Najvyšší titul spomedzi senátorov. Pôvodne epiteton, od druhej polovice 4. storočia titul. Používal sa do 7. storočia, v neskoršej dobe existovali iné tituly, ktoré mu boli rovnocenné. Titul illiustrios nebol dedičný. peribleptos (gr. περίβλεπτος). Prvý raz sa objavuje v roku 365. Posledná zmienka je z roku 710, keď označoval nižšiu v miestnej úradníckej hierarchii. lamprotatos (gr. λαμπρότατος). Latinská podoba titulu bola clari (kvôli odlíšeniu od clarissimi v Ríme). Lamprotatos bol pôvodne označenie pre všetkých senátorov, po uvedení titulov illiustrios a peribleptos v druhej polovici 4. storočia šlo o titul najnižšiej vrstvy senátorov. Názory na jeho dedičnosť sa rôznia.
Titul senátora postupne stratil svoju hodnotu, iba najvyšší titul (illiustrios) zabezpečoval výsady. V 7.-9. storočí boli senátori skôr málo významní úradnící, než aristokrati či veľkí vlastníci pôdy. Od 11. storočia sa senátori ako zložka byzantskej spoločnosti opäť objavujú. V tejto dobe šlo o najvyšších úradníkov a vysokých cirkevných hodnostárov. Medzi ich povinnosti patrilo žiť v Konštantínopole, zúčastňovali sa tiež dvorného ceremoniálu.
Budova senátu Budova, kde zasadal senát, bola obklopená sochami mytologických postáv (napríklad Zeus) a cisárov, nachádzala sa v severnej časti Konštantínovho fóra. Okrem toho Konštantín nechal vybudovať ešte jednu budovu pre senát, tá sa nachádzala pri námestí Augustaion. V neskorších časoch (10. storočie) bola používaná už len pri špeciálnych príležitostiach.
Referencie
Pozri aj senát (staroveký Rím)
Iné projekty
Kategória:Byzantská ríša