Dolná zem (termín historicky vznikol prekladom maď. výrazu Alföld a v prvých troch významoch mu stále vecne zodpovedá) môže byť: Veľká dunajská kotlina resp. historickogeografický región na jej území v staršej geografii: Veľká dunajská kotlina a Malá dunajská kotlina opak severnej prevažne hornatej časti Uhorska (resp. Slovenska), t. j. južná, (prevažne alebo čisto) nížinatá časť Uhorska územie Uhorska južne od dnešnej južnej hranice Slovenska všetky (historicky vzniknuté) Slovákmi osídlené územia ležiace južne od slovensko-maďarskej etnickej hranice (vrátane Zadunajska, Novohradu, Bukoviny a Bulharska), pozri pod dolnozemskí Slováci južné územie Uhorska (povodie Dunaja a Tisy [? t. j. len vo Veľkej dunajskej kotline] na území dnešného Maďarska, Rumunska, Chorvátska a Srbska), ktoré sa po vytlačení Turkov stalo centrom veľkej vnútornej migrácie obyvateľstva, plus Bulharsko, pozri pod dolnozemskí Slováci časti Uhorska, ktoré boli v 18. stor. a 19. stor. kolonizované Slovákmi (t.j. časti dnešného Maďarska, bývalej Juhoslávie a Rumunska obývané Slovákmi), pozri pod dolnozemskí Slováci územie so slovenským osídlením (len) na strete maďarských, rumunských a srbských hraníc citované v: , pozri pod dolnozemskí Slováci u Slovákov v Maďarsku aj len: kraj okolo Békešskej Čaby na Kysuciach a strednom Slovensku: južné (nížinné) oblasti Slovenska aj ostatného Uhorska
Referencie