Severná Karolína ( s výslovnosťou ) je 12. štát USA na juhovýchode USA na pobreží Atlantického oceánu. K Únii sa pripojila 21. novembra 1789. Hlavným mestom je Raleigh, ale najväčším mestom Charlotte. Na juhu hraničí s Južnou Karolínou a Georgiou, na západe s Tennessee a na severe s Virgíniou. Štát leží vďaka svojej polohe v troch klimatických pásmach. V miernom regióne východného pobrežia, ďalšie chladnejšie klimatické pásmo tvorí plošina Piedmont a tretím pásmom sú horské oblasti Apalačských vrchov. Flóra a fauna je rozmanitá a siaha od močaristého pobrežia s výskytom aligátorov až po borovicové lesy na západe, v ktorých sa vyskytujú medvede a jelene.
Pôvod štátu siaha do čias anglickej korunnej kolónie, ktorá bola založená v roku 1663 a pomenovaná na počesť anglického kráľa Karla I. V roku 1776 bola Severná Karolína jednou z 13 kolónií, ktoré vystúpili v americkej deklarácii nezávislosti na britskej korune, a stala sa jedným zo zakladajúcich štátov USA. Od roku 1792 je hlavným mestom štátu Raleigh, ktoré získalo svoje meno na počesť objaviteľa pobrežia Severnej Karolíny, sira Waltera Raleigha. Počas americkej občianskej vojny v rokoch 1861 – 1865 bola Severná Karolína členom Konfederácie. Za povojnovej obnovy vstúpila v roku 1868 znovu do Únie a zmenila sa z prevažne poľnohospodárskej krajiny, ktorou bola až do prvej polovice 20. storočia, na priemyselný štát. Po Novom údele v tridsiatych rokoch 20. storočia sa Severná Karolína stala centrom amerického finančníctva. Majú tu sídlo spoločnosti zaoberajúce sa špičkovým vývojom a výskumom v rôznych oboroch priemyslu.
Severná Karolína je desiatym najľudnatejším štátom USA, počet jej obyvateľov má vzrastajúcu tendenciu. V júli 2009 mala 9 380 884 obyvateľov. Odhaduje sa, že asi pätina obyvateľov štátu je afroamerického pôvodu, ďalej tu žije osem kmeňov pôvodných obyvateľov Ameriky. Severná Karolína je súčasťou biblického pásu (), obyvateľstvo je prevažne protestantského vyznania. Obyvatelia Severnej Karolíny boli do 1. polovice 20. storočia prevažne voličmi demokratov, v druhej polovici 20. storočia sa politická orientácia posunula v prospech konzervatívnych republikánov. V prezidentských voľbách v roku 2008 znovu zvíťazil demokratický kandidát.
Severná Karolína je súčasťou južanského kultúrneho okruhu, a to ako v regionálnej hudbe, tradičnej južanskej kuchyni a v tradičných prírodných divadlách s charakteristickými južanskými znakmi, zatiaľ čo v architektúre sa tu premiesilo mnoho rôznych vplyvov. Je tu množstvo múzeí, prírodných a národných parkov a jednotlivých stavieb nadregionálneho významu. Magnetom pre návštevníkov Severnej Karolíny je Great Smoky Mountains National Park, najnavštevovanejší národný park v USA. Ďalšou atrakciou sú každoročné automobilové preteky NASCAR a športové súťaže usporadúvané univerzitami.
Dejiny Pôvodní obyvatelia a osídlenie Angličanmi thumb|Prvá strana kráľovskej listiny z roku 1663 Osídlenie indiánskou populáciou v Severnej Karolíne siaha až do paleoindiánskeho obdobia v 10. tisícročí pred naším letopočtom. Lovci a zberači žili najprv v Piedmonte. Z archaickej doby, asi 7500 až 1000 pred naším letopočtom sa zachovali hroty šípov, ktoré sú pomenované podľa náleziska v Uwharrie Mountains, Hardaway. Ide o najdôležitejšie nálezisko na východnom pobreží Ameriky, pretože bolo osídlené nepretržite po tisíce rokov a archeologické nálezisko sa zachovalo neporušené. Tundru z doby ľadovej nahradili husté lesy, ľudia zmenili spôsob života v tom zmysle, že už nenasledovali stáda jeleňov karibu, ale zdržovali sa na primerane veľkom území. Orechy, zelenina a ryby predstavovali dôležitú časť stravy, počet obyvateľov narastal. Kamenné nádoby a drevené nástroje sa stali predmetom obchodu, obrovské množstvo ryolitu bolo ťažené v Morrow Mountains a obchodované na území , a nakoniec sa vytvoril akýsi druh záhradníctva, v ktorom hrali ústrednú rolu dyne, ďalej žalude a orechy z orechovcov. Medzi rokmi 6000 až 3000 pred naším letopočtom bolo veľmi teplé obdobie, ktoré umožnilo veľký populačný rast, územie jednotlivých kmeňov sa začalo dramaticky zmenšovať, stále viac a viac dedín bolo založených pozdĺž riek, ktoré stále viac prevádzkovali približne v roku 3000 pred naším letopočtom záhradníctvo. Lov sa prevádzkoval iba sezónne, obchod na veľké vzdialenosti priniesol mušle od Mexického zálivu, meď od Veľkých kanadských jazier v tejto oblasti a vznikla rozsiahla sieť ciest.
Táto kultúra sa vymenila približne okolo roku 1000 pred naším letopočtom kultúrou Woodland a Mississippi, ktoré mali kontinuitu približne až do roku 1000 nášho letopočtu. Zvlášť dôležitý bol nástup používania keramiky, tzv. Swannanoa ware, a nie je jasné či išlo o prisťahované skupiny či pôvodné skupiny prijali technológiu výroby keramiky. Tieto skupiny sú už predkami historických kmeňov, s ktorými sa stretli prvýkrát Európania. Perióda od roku 300 pred naším letopočtom do roku 200 nášho letopočtu sa nazýva Pigeon, po nej nasleduje Connestee.
Kultúra Mississippi mala značný vplyv. Rozsiahle oblasti boli pomenované ako Hopewell Interaction Sphere po kultúre Hopewell. Severná Karolína bola rozdelená do dvoch kultúrnych oblastí. Zatiaľ čo v pobrežnej oblasti a v severnom Piedmonte asi od roku 1000 dominovala kultúra s názvom Late Woodland, ktorá nadväzovala na predchádzajúce kultúry, a mala pravdepodobne rovnostársku politickú a sociálnu štruktúru, v horských oblastiach a v južnom Piedmonte bola spoločnosť výraznejšie rozvrstvená. Dedične vládnuca trieda používala diaľkové trasy na nákup luxusného tovaru, napríklad mušle a vzácne kamene, neskôr aj sľudu, ktorá sa stala novou komoditou. Mounds Nununyi a Town Creek ukazujú na vplyvy, ktoré zmenili vzťah ľudí k smrti. Pohrebisko Town Creek Indian Mound je najnavštevovanejším archeologických náleziskom v Severnej Karolíne. Skrýva Mound, posvätné a vrchnostenské budovy. Sú pozostatkom kultúry, ktorá rozkvitala v rokoch 950 do 1400, a je známa ako Pee Dee, je pomenovaná po miestnej rieke. Zmizla pred rokom 1600. Už okolo roku 900 začalo intenzívne pestovanie kukurice, po roku 1200 boli z malých sídiel väčšie dediny so 150 obyvateľmi a 15 až 20 domami postavenými okolo centrálneho priestoru, a ich počet a veľkosť okolo roku 1400 výrazne vzrástla.
Smerom od pobreží pozdĺž rieky Neuse River je kultúrna hranica medzi Severom a Juhom. Južne od rieky prevládajú už od roku 2000 pred naším letopočtom, pravdepodobne z Georgie prevzaté hlinené nádoby spevnené rastlinnými vláknami (Stallings ware), na severe sa presadila skutočná keramika. Väčšina Mounds sa nachádza na juh od Neuse River. Obyvatelia Severnej Karolíny z veľkej časti viedli usadlý spôsob života, žili vidieckym spôsobom života (Eastern Agricultural Complex), bez dlhodobej zmeny. Začalo prevládať pestovanie fazule, kukurice a dýň, zatiaľ čo význam orechov klesal. Tretím kultúrnym regiónom bola oblasť hôr na západe, ktorá bola neskôr obývaná kmeňom Čerokíov (Pisgah, v rokoch 1000 až 1450, potom Qualla). Aj tam väčšie dediny postavili Mounds. Zo severu sa prisťahovalo približne 800 skupín Irokézov (Cashie, do roku 1750).
Keď v roku 1524 priplával prvý Európan Giovanni da Verrazano počas hľadania cesty do Tichého oceánu pri brehoch Severnej Karolíny, tá bola osídlená kmeňmi Čerokíov, Tuscarora, Muskogee, Cheraw, Tutelo, Catawba a ďalšími menšími, s Irokézmi a Algonquian príbuznými kmeňmi. thumb|left|Územný vývoj Karolín medzi rokmi 1663 až 1776 V roku prepožičala 1584 kráľovná Alžbeta I. sirovi Raleighovi listinu k založeniu britskej kolónie. Prvý pokus o osídlenie zlyhal. Druhý pokus začal na jar v roku 1587. Skupina 110 osôb osídlila ostrov Roanoke. Na ňom sa narodila 18. augusta 1587 Virginia Dare, prvé dieťa anglicky hovoriacich osadníkov v Novom svete. Keď sa vodca osadníkov v roku 1590 znovu vrátil na ostrov, našiel tu len pozostatky z osídlenia. Nikdy nebolo vysvetlené, čo sa v osade odohralo. Táto druhá osada vstúpila do histórie ako „stratená kolónia“ (Lost kolonie). Zmiznutie jej obyvateľov je stále dôvodom k špekuláciám.
Po reštaurácii Stuartovcov v roku 1663 kráľ Karol II. udelil ôsmim verným listinu k založeniu novej kolónie, mali ju riadiť ako ich vlastníctvo. Na počesť svojho otca Karla I. (latinsky Carolus), ju pomenoval Carolina. V okolí Albemarle Sound dnešnej Severnej Karolíny sa už usadili v roku 1650 osadníci z Virgínie, ale ďalšie kolonizácie boli pomalé. Do roku 1700 bieli osadníci kolonizovali pobrežie na juh až k Pamlico River, v roku 1722 až k Bogue Sound, blízko dnešného Jacksonville. V druhom dôležitom mieste osídlenia v okolí prístavného mesta Charleston zostali osadníci dlho izolovaní, takže sa v Severnej a Južnej Karolíne od počiatku osídlení vytvorili dva úplne rozdielne vládne a správne systémy, ktoré boli v rokoch 1664 až 1691 riadené dvoma guvernérmi. Zákonodarcovia sa po prvýkrát zišli v roku 1664 v Albemarle. Až v roku 1701 majitelia uznali (Lord Proprietors) rozdelenie Severnej a Južnej Karolíny a od roku 1712 mal človek zodpovedný za severné osady pridelený titul guvernér Severnej Karolíny. V roku 1729 sa stali obe Karolíny korunnými kolóniami a ich rozdelenie bolo dokončené.
Spoločensky a politicky sa Severná Karolína v koloniálnych dobách podobala viac severnému susedovi, Virgínii, než Južnej Karolíne. Zatiaľ čo Južná Karolína bola v 18. storočí vybudovaná predovšetkým otrokmi, nad nimi stála politicky a ekonomicky vládnuca vrstva plantážnikov ryže, väčšina populácie na severe žila na malých farmách, kde sa pestoval tabak, obilie a choval dobytok. Černosi predstavovali na juhu v roku 1710 asi 38 percent populácie, na severe iba 6 percent. V protiklade s juhom sa na severe v súvislosti so založením okresov vytvorila miestna správna štruktúra. Na rozdiel od juhu sa na severe zriadením okresov a v niektorých mestách vytvorila miestna riadiaca štruktúra. V roku 1705 bolo ako prvé mesto Severnej Karolíny založené Bath.Simmons, str. 124 až 130.
Severná Karolína za americkej vojny za nezávislosť V neskorších šesťdesiatych rokoch 18. storočia vzniklo napätie medzi poľnohospodármi pochádzajúcimi z nižšej spoločenskej triedy z Piedmontu a plantážnikmi z pobrežnej oblasti. Zjavné plytvanie verejnými prostriedkami guvernérom Williamom Tryonom pri budovaní nového sídla vlády, Tryon Palace v New Berne, priniesol výbuch nespokojnosti poľnohospodárov a prerástol v otvorené povstanie. Tryon vyhral 17. mája 1771 bitku pri Alamance, a tým ukončil sedem rokov trvajúci konflikt. Niektorí historici vidia v tomto povstaní predisponujúce faktory pre vypuknutie – alebo už prvý vojenský akt Americkej vojny za nezávislosť.
V Charlotte obyvatelia okresu Mecklenburg County dňa 20. mája 1775 údajne vydali prvé prehlásenie o nezávislosti počas americkej revolúcie, ale nedochoval sa žiadny dôkaz o tejto udalosti. Dátum Mecklenburg Declaration of Independence je ale na pečati a vlajke štátu Severná Karolína. Dňa 12. apríla 1776 v kongrese provincie Severná Karolína, uznesené vyhlásiť nezávislosť na britskej korune. Tím sa stala Severná Karolína prvou kolóniou, ktorá svojich zástupcov v druhom kontinentálnom kongrese zmocnila takzvaným Halifax Resolves odtrhnúť sa od Anglicka. Táto udalosť je tiež dátumom spomínaná na pečati a vlajke Severnej Karolíny.
Severná Karolína zostala v prvých rokoch vojny do značnej miery ušetrená od vojnových udalostí, ale neskôr v rokoch 1780 až 1781 sa stala hlavným dejiskom vojny. Veľkého víťazstva dosiahli Američania 7. októbra 1780 v bitke pri Kings Mountain. Po víťazstve nad Britmi 17. januára 1781 v bitke pri Cowpens nalákal Nathanael Greene britských vojakov do vnútrozemia. Tím ich odrezal od skladov v Charlestone. Tento manéver vošiel v známosť ako „The Race to the Dan“.