Dolnomoravský úval je riečna nížina (geomorfologický celok), nachádzajúca sa na južnej Morave na juhovýchode Česka a na západnom Slovensku. Ide o veľmi úrodnú oblasť černozemných pôd, ktorá patrí medzi najteplejšie regióny v Česku.
Polohopis Kopíruje dolný tok rieky Morava a jeho nadmorská výška sa pohybuje od 150 do 200 metrov. Ide o tektonickú zníženinu, ktorá spadá do Juhomoravskej panvy a ktorá tvorí severný výbežok Viedenskej panvy. Kvartérnymi tektonickými poklesmi je tento úval na severozápade prepojený s Hornomoravským úvalom skrz Napajedelskú bránu a na juhozápade cez Věstonickú bránu s Dyjskosvrateckým úvalom. Hlavnú os úvalu tvorí v severojužnom smere rieka Morava a vedľajšiu os potom jej pravostranný prítok, rieka Dyje.
Krajina je tu charakteristická, okrem iného, riečnymi meandrami, neogénnymi nánosmi na riečnych terasách s porastmi lužných lesov a nivných lúk.
Medzi juhomoravským mestami Bzenec a Hodonín sa nachádza oblasť viatych pieskov, ktorá je charakteristická piesočnými presypmi a dunami s porastom borovicových lesov. Na slovenskom území na túto nížinu nadväzuje podobná Borská nížina na Záhorí.
Delenie Dolnomoravský úval sa delí na 3 podcelky: Dyjsko-moravská niva (Slovensko) Valtická pahorkatina (Česko) Dyjsko-moravská pahorkatina (Česko)
Najvyššie vrcholy Žerotín () Horní hory () Domanínský kopec () Náklo () Staré hory () Doubrava ()
Referencie
Zdroj
Panoráma
Kategória:Viedenská kotlina Kategória:Moravské úvaly Kategória:Geomorfologické celky na Slovensku Kategória:Geografia Juhomoravského kraja Kategória:Geografia Trnavského kraja