Členenie Karpát, rozsiahleho horského systému v Európe s celkovou rozlohou asi a dĺžkou okolo ,Prociková, A. a kolektív, 1992. Školský lexikón. SPN, Bratislava, 376 s. plošne najrozsiahlejšieho pohoria v Európe, je možné realizovať podľa veľkého množstva kritérií.
Delenie na vonkajšie a vnútorné Vzhľadom na svoj oblúkovitý tvar vypuklý smerom na severovýchod v dôsledku vrásnenia existuje horizontálne delenie na: Vonkajšie Karpaty (pásmo flyšových Karpát) Vnútorné Karpaty v širšom zmysle Stredné Karpaty (Centrálne Karpaty) Vnútorné Karpaty v užšom zmysle (pásmo sopečných Karpát)
Hranicu medzi nimi tvorí v ich západnej časti Pieninské bradlové pásmo.
Podľa svetových strán Podľa Encyklopédie Slovenska heslá „Karpaty“ a „Východné Karpaty“ in: Encyklopédia Slovenska Karpaty: Západné Karpaty (provincia) Vonkajšie Západné Karpaty (subprovincia) Vnútorné Západné Karpaty (suprovincia) Východné Karpaty (provincia) - začínajú na východnom okraji Ľubovnianskej vrchoviny, východnom okraji Čergova a severnom okraji Slanských vrchov Stredné Karpaty (Poloninské Karpaty)(subprovincia) Rumunské Východné Karpaty (subprovincia) - začínajú sa podľa priloženého schematického nákresu niekde uprostred Podkarpatskej Rusi (asi na rieke Rika) Rumunské Južné Karpaty (subprovincia) - t.j. to, čo sa inde volá "Južné Karpaty" (v užšom zmysle) Banátske Karpaty (subprovincia) - t.j. Banátske vrchy v Rumunsku a Karpaty v Srbsku Západorumunské Karpaty (Apuseni)(subprovincia) - bez Banátskych vrchov; vrátane Munții Poiana Ruscă Transilvánska zníženina (subprovincia)
Poznámky: "Podkarpatské zníženiny" (vrátane Predkarpát/Subkarpát) nie sú zahrnuté do Karpát V článku Východné Karpaty sú Východné Karpaty rozdelené odlišne, a to na 2 subprovincie Vonkajšie Východné Karpaty a Vnútorné Východné Karpaty.
Podľa Pyramídy Karpaty in: Pyramída, str. 1851 Karpaty: Západné Karpaty Východné Karpaty - začínajú sa v Tyličskom sedle a doline Ondavy a Bodrogu Ukrajinské Karpaty (Poloniny) Apusenské vrchy iné Južné Karpaty (Transilvánske Alpy) - od Bukových vrchov (Muntii Bucegi) po Banátske vrchy (Munţii Banatului), t.j. len po Železné vráta (Východosrbské vrchy potom patria do pohoria Stará planina), alebo v širšom zmysle až po srbsko-bulharské hranice (t.j. Východosrbské vrchy potom patria do Karpát)
Poznámky: Vonkajšie karpatské zníženiny nie sú zahrnuté do Karpát Transylvánska kotlina nie je zahrnutá do Karpát Na schematickom nákrese priloženom k textu (nákres má názov "Orografické rozdelenie karpatskej oblasti podľa akad. D. Andrusova") platí v rozpore s textom článku: hranica Západných a Východných Karpát je zakreslená inde (zhruba niekde uprostred Podkarpatskej oblasti) pohoria Bakonský les (Maďarsko), Mecsek (Maďarsko) a Apusenské vrchy (Rumunsko) sú zakreslené ako zvláštne jednotky popri Západných, Východných a Južných Karpatoch
Podľa V. Krála (2001) Král, V.: Fyzická geografie Evropy, 2001 Z textu nie je jasné, či autor považuje za súčasť Karpát v (nejakom) širšom zmysle aj Vonkajšie karpatské zníženiny (vrátane rumunských tzv. Predkarpát/Subkarpát) a/alebo Panónsku panvu (spolu s menšími pohoriami na nej) a/alebo Transylvánsku plošinu a/alebo Dolnodunajskú nížinu (napr. o Transylvánskej plošine/panve píše je samostatnou veľkou územnou jednotkou..., ktorú treba na vyššie úrovni považovať za najrozsiahlejšiu vnútornokarpatskú panvu).
Podľa českého, slovenského a poľského členenia Západné Karpaty Východné Karpaty - začínajú buď v Lupkovskom priesmyku (pramenná oblasť Sanu a Laborca), alebo až v Kurovskom (Tyliczkom) sedle; ich ruská časť sa nazýva Ukrajinské Karpaty alebo Lesné Karpaty (Ukrajinski Karpaty, Lisysti Karpaty) Južné Karpaty
Podľa rumunského členenia Severné Karpaty - t.j. Západné Karpaty v česko-slovensko-poľskom chápaní Východné Karpaty Južné Karpaty - hranica s Východnými Karpatmi je buď v priesmyku Predeal (medzi Brašovskou kotlinou a údolím rieky Prahova) alebo v priesmyku Bran (medzi Brašovskou kotlinou a údolím rieky Dîmbovița) Západné Karpaty [teda Západorumunské Karpaty v širšom zmysle] - t.j. pohoria medzi riekou Samoš (Someşul) a Dunajom a Transylvánskou plošinou; hranica voči Južným Karpatom vedie tektonickou brázdou riek Temeš (Timiş) a Cerna, údolím rieky Bistra cez priesmyk Poarta-de-Fier a kotlinu Hațeg do údolia rieky Mureş.
Podľa podrobného zoznamu pohorí V. Krála Vonkajšie Západné Karpaty Vnútorné Západné Karpaty Východné Karpaty - začínajú Biesczadami (Bukovskými vrchmi) a Vihorlatom, Nízke Beskydy sú ešte v Západných Karpatoch Južné Karpaty - začínajú pohorím Munții Bucegi Rumunské Západné Karpaty (Carpații Apuseni/de Apus) - od Munții Meseşului (pri záhybe rieky Someş) na severe po Dunaj na juhu, Transylvánsku panvu na severovýchode a Culoarul Timiş-Cerna na juhovýchode (t.j. Munții Godeanu patria ešte do Južných Karpát) Juhoslovanské Karpaty (srb. Karpatske planine) - v Srbsku (južne od Dunaja)
Podľa J. Kondrackého (1989) Karpatský región (megaregión): Západné Karpaty so Západnými a Severnými Vonkajšími karpatskými zníženinami (provincia) Západné Vonkajšie karpatské zníženiny Severné Vonkajšie karpatské zníženiny Vonkajšie Západné Karpaty Centrálne Západné Karpaty Vnútorné Západné Karpaty Východné Karpaty s Východnými Vonkajšími karpatskými zníženinami (provincia) - začínajú Biesczadami (Bukovskými vrchmi) a Vihorlatom, Nízke Beskydy sú ešte v Západných Karpatoch Východné Vonkajšie karpatské zníženiny Vonkajšie Východné Karpaty - vrátane Východných Predkarpát (Východných Subkarpát) Vnútorné Východné Karpaty Južné Karpaty (provincia) Vlastné Južné Karpaty - vrátane pohoria Poiana Ruscă Južné Predkarpaty (Južné Subkarpaty) Banátske vrchy Západorumunské Karpaty a Transilvánska vysočina (provincia) Transilvánska vysočina Západorumunské Karpaty Panónska panva (provincia) Západopanónska panva Východopanónska panva Zadunajské stredohorie Zadunajské pahorkatiny Dolnodunajská nížina ("Juhorumunské roviny") (provincia) Valašská nížina Dobrudža Delta Dunaja
Vlastné Karpaty (na rozdiel od "Karpatského regiónu") teda zrejme (buď priamo podľa Kondrackého alebo len podľa jeho interpretácie poľskou wikipédiou) zahŕňajú vyššie uvedené položky okrem Západných, Severných a Východných Vonkajších karpatských zníženín; Panónskej panvy a Dolnodunajskej nížiny.
Podľa geomorfologického členenia Česka a Slovenska Mazúr a Lukniš v Geomorfologickom členení SSR (1978Mazúr, E., Lukniš, M., 1978: Regionálne geomorfologické členenie SSR. Geografický časopis, 30, 2, s. 101-125. a 1986Mazúr, E., Lukniš M., 1986: Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava) a Atlase krajiny SR (2002Geomorfologické jednotky. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Bratislava, MŽP SR, B. Bystrica, SAŽP, 2002, s. 88)) členia Karpaty nasledovne: Západné Karpaty (provincia) Vonkajšie karpatské zníženiny (subprovincia) Vonkajšie Západné Karpaty (subprovincia) Vnútorné Západné Karpaty (subprovincia) Východné Karpaty (provincia)- začínajú na východnom okraji Ľubovnianskej vrchoviny, východnom okraji Čergova a severnom okraji Slanských vrchov Vonkajšie Východné Karpaty (subprovincia) Vnútorné Východné Karpaty (subprovincia) (?) ... (?) ....
Poznámky: Zahŕňa len Karpaty zasahujúce aj na územie Česka a Slovenska (implicitne aj Poľska) Panónska panva nie je zahrnutá pod Karpaty, ale tvorí naopak jednotku na rovnakej úrovni ako Karpaty.
Podľa staršieho orografického členenia Česko-SlovenskaGötz, A.: Atlas Československé socialistické republiky, 1966 (autori sú J. Demek a E. Mazúr) Karpaty: Vonkajšie karpatské zníženiny Vnútrokarpatské zníženiny - t.j. Panónska panva Vonkajšie Karpaty Vnútorné Karpaty
Poznámka: Zahŕňa len Karpaty zasahujúce aj na územie Česka alebo Slovenska.
Podľa Internet Enc. of Ukraine Internet Encyclopedia of Ukraine člení Karpaty nasledovne:
Západné Karpaty Východné Karpaty - začínajú buď na rieke Biala, Tyličskom priesmyku a rieke Topľa, alebo na na riekach San, Oslawa a Laborec; pri druhej definícii (t.j. bez Nízkych Beskýd) sa označujú aj ako Ukrajinské Karpaty alebo Lesné Karpaty (vrátane Vihorlatu a podobne) Južné Karpaty [t.j. všetky Karpaty v Rumunsku] - začínajú sa pri priesmyku Prislop a rieke Suceava a končia Železnými vrátami
Karpaty (podľa alternatívneho delenia): Severné Karpaty (Slovanské Karpaty) - t.j. Západné Karpaty + Východné Karpaty (definované tak, že končia pri Prislope) Južné Karpaty (Rumunské Karpaty)
Karpaty (podľa sovietskeho delenia): Západné Karpaty Východné Karpaty - začínajú ako hore, ale zahŕňajú aj Karpaty v historickom Moldavsku, teda končia až v priesmyku Predeal Južné Karpaty - začínajú v priesmyku Predeal
Podľa Enc. Britannica Encyclopeadia Britannica člení Karpaty nasledovneCarpathian Mountains. In:
Západné Karpaty: Vonkajšie Západné Karpaty Centrálne Západné Karpaty Vnútorné Západné Karpaty Východné Karpaty v širšom zmysle (Juhovýchodné Karpaty) Východné Karpaty v užšom zmysle - začínajú sa na rieke San, Lupkovskom priesmyku a na rieke Laborec Vonkajšie Východné Karpaty Vnútorné Východné Karpaty Subkarpaty (Predkarpaty) Južné Karpaty - vrátane Banátskych vrchov a Karpát v Srbsku Bihor Transilvánska plošina [z textu nie je celkom jasné, či patrí do Karpát]
Podľa Slovenského náučného slovníkaheslá Karpaty a ČSR - Zemepis a prírodopis in: BUJNÁK, Pavel, ed.: Slovenský náučný slovník, 1932 Karpaty: Západné Karpaty (Slovenské Karpaty) Stredné Karpaty (Poloninské Karpaty, Východné Karpaty) - začínajú pri Tyličskom sedle Sibinské Karpaty (Sedmohradské Karpaty, Rumunské Karpaty) - začínajú sa v Jablonickom priesmyku; zahŕňajú okrem iného Transilvánske Alpy
Poznámky: Podľa (nejasného) textu a mapy v hesle ČSR sa Vihorlat chápe niekedy aj ako pohorie mimo Karpát V samostatnom hesle Poloninské Karpaty je ako ich východná hranica uvedené Rodenské sedlo
Referencie
Kategória:Fyzická geografia Kategória:Geografia Európy