JUDr. Svetozár Hurban-Vajanský, vlastným menom Svetozár Miloslav Hurban (* 16. január 1847, Hlboké – † 17. august 1916, Martin) bol slovenský spisovateľ, publicista, literárny kritik a politik. Pseudonymy: Belko Igor, Hlbocký Igor, Igor Inovský, Igor Valach, Ján Krčazný, Ján Závora, Jaroš Dolský, Kvetuš Miloslav, Napreják.
Životopis Narodil sa ako najstarší syn Jozefa Miloslava Hurbana a jeho manželky Anny Jurkovičovej. Vzdelanie získal v Hlbokom, Modre, Tešíne (1858), v hornorakúskom Oberschutzene, ako štipendista v pruskom Stendale (18631866), zmaturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici (1867). V štúdiu pokračoval na právnickej akadémii v Bratislave (18671870), štúdium dokončil v Budapešti (1871).
Pracoval ako koncipient v Trnave, Budapešti, Bratislave i Viedni, až si napokon otvoril vlastnú prax v Skalici. V roku 1875 sa oženil s Bratislavčankou Idou Dobrovitsovou, a kvôli právnym neúspechom sa snažil uchytiť vo viacerých mestách (Viedeň, Námestovo, Liptovský Mikuláš). Po roku 1878 sa pokúšal pracovať ako profesor v Rusku, Bulharsku či ako redaktor v Martine, no ani tu sa nestretol s väčším úspechom.
V roku 1878 bol povolaný do armády, stal sa redaktorom v Martine (Národnie noviny) a neskôr aj ich šéfredaktorom (od 1906). Pôsobil tiež ako interný spolupracovník časopisu Orol, neskôr od roku 1881 obnovil vydávanie časopisu Slovenské pohľady, okolo ktorého sústredil literárny a kultúrny slovenský život. Od roku 1894 bol až do smrti tiež tajomníkom ženského spolku Živena.
Viackrát bol uväznený za svoju novinársku a publicistickú činnosť (v Banskej Bystrici, vo Vacove), veľa cestoval (Rusko, Praha, Budapešť, Viedeň, Mníchov). Začiatkom 80-tych rokov 19. storočia sa stal vedúcim zjavom mladej generácie. Prispelo k tomu aj to, že bol najstarším synom predstaviteľa štúrovskej generácie Jozefa Miloslava Hurbana. Bol tiež členom študentského spolku Naprej, popredným činiteľom SNS a odporcom hlasistov. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.
Jeho syn, Vladimír Ladislav Hurban, bol slovenským diplomatom v zahraničných službách Československa.
Tvorba náhľad|Hrob na Národnom cintoríne v Martine
Svojou literárnou tvorbou pobúril všetkých politikov z obdobia slovenského realizmu. Veľký vplyv na jeho umelecký vývoj malo prostredie, v ktorom vyrastal, kde sa okrem štúrovskej ideológie stretával i so zahraničnou literatúrou. Dôverne poznal antickú literatúru, no i literatúru nemeckú, anglickú, ruskú či českú. Začiatky jeho literárnej činnosti sa prejavovali už v jeho detstve, keď ako desaťročný začal prispievať do doma písaného časopisu Zrnká. Väčšinu diel napísal v slovenčine, no písal tiež nemecky. Jeho manželka tiež neskôr prekladala jeho práce do nemčiny. Vo svojich dielach reagoval na súdobé spoločenské problémy, venoval sa i problematickým vzťahom jednotlivca a národa či boja za zachovanie národa. Spočiatku sa venoval najmä písaniu poézie, neskôr sa venoval i próze a prekladom.
Literárnokritická a publicistická činnosť S inonárodnými literatúrami sa Vajanský vyrovnával ako literárny kritik a aktívny umelec – tvorca. Poznal originály diela českých, juhoslovanských, poľských, maďarských i nemeckých autorov. V maďarskej literatúre mal kritické až odmietavé stanovisko. Veľmi si vážil českú literatúru, aj keď mal proti niektorým autorom výhrady (napr. J. Vrchlický). Ostro odsudzoval naturalistickú tvorbu Émile Zolu i negatívne prvky v moderných tendenciách západoeurópskych literatúr. Preto hlavnú pozornosť obracal radšej „k zdravému“ východu, v ruskej realistickej literatúre, ktorú považoval za už jestvujúci vrchol súčasného európskeho umeleckého vývoja.
Vyjadroval sa ako kritik-publicista skoro systematicky k dielam svojich súčasníkov P. O. Hviezdoslava, M. Kukučína, T. Vansovej a ďalším. V jeho prenikavých kritických úvahách sa prejavujú aj protirečivosti, ktoré súviseli s eklektickým charakterom jeho estetických i literárnokritických názorov. Jeho kritická činnosť (výber z nej vyšiel v dvoch zväzkoch: State o slovenskej literatúre, 1956 a State o svetovej literatúre, 1957) hlboko zasahovala do rozvoja slovenskej realistickej spisby.
Neobyčajne rozsiahla bola publicistická aktivita S. H. Vajanského. V Národných novinách pracoval ako redaktor takmer 40 rokov. Bol jedným z ideológov martinského centra a Národnej strany. Ideovú koncepciu národného života rozvádzal najjednoznačnejšie vo svojich publicistických článkoch. „Cárskofilská orientácia v politike, filozofický idealizmus v názore, buržoázna predstava národa v spoločenskej koncepcii, etický konzervativizmus v nazeraní na ľudské vzťahy“ – to boli krajné polohy jeho ideologickej platformy.
Napriek tomu všetkému Vajanského úsilie o oslobodenie podrobeného národa svojou podstatou malo aj svoju pozitívnu stránku. Práve tento aspekt v jeho publicistickej činnosti mu umožňoval s kritickým zanietením odhaľovať metódy i praktiky vládnucich strán i byrokratického štátneho aparátu. Svoju politickú koncepciu sformuloval v úvahe Nálady a výhľady, ktorá vyšla v osobitnom knižnom výtlačku v roku 1897. Vajanského činnosť bola bohatá a mnohostranná. Ani o jednom spisovateľovi sa nevyslovilo toľko protirečivých názorov ako o S. Hurbanovi. Bol spolutvorcom modernej slovenskej poézie i prózy, podnecoval ako umelec i kritik realistickú orientáciu slovesnej tvorby na Slovensku v poslednej štvrtine 19. storočia.
Národné noviny Šéfredaktorom Národných novín bol už spomínaný S. H. Vajanský. Boli to slovenské politické noviny, ktoré vychádzali v rokoch 1870 – 1947 v Martine a v roku 1948 v Bratislave 3 až 6-krát týždenne. Boli pokračovateľom Pešťbudínskych vedomostí. „ V nich sa začínajú objavovať jeho publicistické príspevky, napr. Listy z Požúňa pod pseudonymom Miloslav, Napreják a Starý Napreják.“ Prvý list vyšiel v čísle 46 z 9. júna 1868. Píše sa v ňom o výlete slovenskej mládeže na hrad Devín. Národné noviny plnili funkciu reprezentanta a neoficiálneho tlačového orgánu Slovenskej národnej strany. Boli to najdlhšie vychádzajúce politické noviny. Veľa miesta z nich zaberali zoznamy prispievateľov na Dom Matice slovenskej a iné národné podujatia. Neskôr sa ich obsah rozšíril nielen o fejtóny a reportáže, ale aj o verše, povesti, literárne kritiky, životopisy významných osobností a pod.
S. H. Vajanský zintenzívňuje svoju publikačnú činnosť v časopisoch Orol, kde tiež pôsobí ako redaktor a aj v Národných novinách. Sem uverejňuje svoje úvodníky, komentáre, glosy, eseje, besednice, fejtóny, pripravuje prehľady z domáceho i zahraničného politického spravodajstva. Kriticky hodnotí diela európskej i domácej literárnej produkcie, informuje o kultúrnom dianí doma i vo svete. Vo svojich príspevkoch zapája aj dianie na Slovensku, resp. v Rakúsko-Uhorsku do širšieho európskeho až svetového kontextu. Národné noviny priniesli oznam o pripravovanom vydaní Vajanského zbierky Tatry a more. Táto zbierka je umeleckým vyjadrením autorovho nedobrovoľného pobytu u južných Slovanov. Venoval ju českému básnikovi Adolfovi Heydukovi za jeho osobitný záujem o Slovensko v knihe Cimbál a housle. Okrem toho tu publikoval i veľké množstvo básní, medzi ktoré patria napr. Kykymola, Matúšova mohyla, Pozdravenie hosťom Pauliny-Tótha, Epilog a mnoho ďalších. V tom istom ročníku sa objavila aj jeho literárnokritická esej Shakespeare. 1. júla 1873 tu vychádza úvodník Škola a život, ktorý vtedajší redaktor časopisu Viliam Pauliny-Tóth podpísal pseudonymom Vajanský a ten si Svetozár Hurban osvojil ako definitívny.
Dielo Poézia 1878 – Jaderské listy, cyklus básní (vyšlo v časopise Národnie noviny) 1878 – Vít, fragment románu s pôvodným názvom Dušinský (vyšlo v časopise Orol) 1879 – Tatry a more, zbierka básní, delená na 7 dielov (vročenie má 1880, no vyšla už koncom predošlého roku): Zvuky Maják Jaderské listy Sny a báje Ratmír Herodes, veršovaná poviedka Dozvuky 1884 – Spod jarma, zbierka básní 1885 – Vilín, poéma (vyšlo v časopise Živena a Národný almanach) 1890 – Verše, zbierka básní
Próza 1873 – Siroty, povesť (prepracovaná vyšla v roku 1900 pod názvom Zločin a pokánie) 1874 – Duchovia sudov. Obrázok z novejších časov, prozaická burleska Obrázky z ľudu, cyklus 7 besedníc: Hudba pod lipou Rubačova žienka Koniari (neskôr nazvaná Na obnôcke) Čierny idealista Na Bašnárovom kopci Ostriež 1880 – Cigáň (vyšlo v časopise Národnie noviny) 1880 – Ľalie, románovo koncipovaná novela (vyšlo v časopise Orol) 1881 – V jasku, novela 1881 – Kandidát, novela 1881 – Podrost, novela 1881 – Mier duše, novela 1882 – Dve sestry, novela 1882 – Babie leto, novela 1882 – Búrka v zátiší, novela 1882 – V malom meste, novela 1883 – Letiace tiene, románovo koncipovaná novela (Besedy a dumy, 1. diel.) 1884 – Suchá ratolesť, román (Besedy a dumy, 2. diel.) 1889 – Na rozhraní, román (dielo sa začalo tlačiť, no napokon vďaka Vajanského rozhodnutiu nevyšlo) 1893 – Rozpomienky z väzenia 1890 – Podivíni, novela (vyšlo v časopise Slovenské pohľady) 1891 – Jarný mráz, novela (vyšlo v časopise Slovenské pohľady) 1893 – Pustokvet, román (vyšlo v časopise Slovenské pohľady, knižne v roku 1907) 1893 – Babie leto 1895 / 1896 – Koreň a výhonky, román (vyšlo v časopise Slovenské pohľady) 1901 – Kotlín, románový pamflet 1904 a 1913 – Blíženci, novela (v Amerike vyšlo v roku 1910 pod názvom Daniel Chlebík) 1905 – Husľa, novela
Cestopisy 1901 – Dubrovník – Cetinje 1905 – Volosko – Venecia 1910 – Sofia – Pleven
Literárna kritika 1880 – Kritické listy s J. Škultétym (vyšlo v časopise Orol) 1956 – State o slovenskej literatúre 1957 – State o svetovej literatúre
Ostatné 1868 – Dopisy z Požúňa 1873 – Škola a život, úvodník časopisu Národnie noviny z 1. júla 1873, ktorý Viliam Pauliny-Tóth podpísal nie menom autora, ale pseudonymom Vajanský 1886 – Umenie a národnosť 1897 – Storočná pamiatka narodenia Štefana Moysesa 17971897 1897 – Nálady a výhľady 1900 – Politický proces 28 Slovákov a Sloveniek pre búrenie, jehož záverečné pojednávanie bolo pred kráľ. súdnou stolicou v Banskej Bystrici dňa 4. januára a 5. januára 1900 1902 – Tretí kongres slovanských novinárov a čo bolo okolo neho 1903 – Väzeňské rozpomienky zo svojho jednoročného segedínskeho a trimesačného baňskobystrického väzenia 1904 – Otcova a deti a beletria, doslov k prekladu diela od Turgeneva Otcovia a deti 1908 – Listy z Uhorska (vydala Matica slovenská, Martin 1977) 1912 – Umenie v živote národov, štúdia
Korešpondencia 1860 / 1890 – Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského, Zväzok 1 1890 / 1916 – Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského, Zväzok 2 1860 / 1916 – Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského, Zväzok 3 1962 – Korešpondencia P. O. Hviezdoslava so Svetozárom Hurbanom Vajanským a Jozefom Škultétym
Výbery 1907 / 1913 – Zobrané diela Sv. Hurbana Vajanského. Zv. 1 – 12 (vyšlo v Martine) 1924 / 1932 – Zobrané diela Sv. Hurbana Vajanského. Zv. 1 – 12 (vyšlo v Trnave) 1926 – Výber z diel Svetozára Hurbana Vajanského 1926 – Mládeži 1934 / 1939 – Zobrané diela Sv. Hurbana Vajanského. Zv. 1 – 18 (vyšlo v Martine) 1937 – Výber z díla Sv. Hurbana Vajanského 1947 – Výber z diela 1956 – Výber z poézie 1957 – Babie leto 1967 – Kandidát 1971 – Čo ľud môj cíti 1972 – Svadobné šaty
Ocenenie Roku 1911 vyznamenaný srb. Radom sv. Sávu III.st.
Kritika Vajanský patril vo svojom čase v rámi slovenského národnooslobodzovacieho hnutia medzi najradikálnejších šíriteľov antisemitských a rasistických názorov, ktoré sa v jeho textoch pravidelne objavovali. Historik Miloslav Szabó tvrdí, že bol to Vajanský, kto prispel najvyššou mierou k ideologickej radikalizácii slovenského národného hnutia.