Milan Laluha (* 11. november 1930, Tekovské Lužany – † 10. november 2013http://www.webnoviny.sk/slovensko/zomrel-znamy-slovensky-vytvarnik-a-g/754856-clanok.html?from=top_articles) bol slovenský maliar a grafik. Brat Ivana Laluhu.
V rokoch 19501955 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Fulla, prof. Zmeták, prof. Hoffstädter a prof. Milly). Patril k prvým absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ktorých spájalo úsilie úprimne pretlmočiť skutočnosť.Milan Laluha, Klára Kubíková. Milan Laluha, kresby a maľby 1955-1997. 1997, Bratislava: ExpressPrint, spol. s r.o. ISBN 80-85188-95-3 V roku 1957 bol zakladajúcim členom Skupiny Mikuláša Galandu, činnosť ktorej bola ukončená v roku 1968. Zúčastnil sa na všetkých skupinových výstavách galandovcov. V roku 1972 bol vylúčený zo Slovenského zväzu výtvarných umelcov, čo znamenalo „tichý“ zákaz verejných výstav, reprodukovania a nakupovania jeho diel verejnými galériami. Tento zákaz však nikdy nebol striktne dodržiavaný. V rokoch 1955 žil v Dolnej Mičinej, ktorú po celý život dlhodobo navštevoval a výtvarne zobrazoval, v rokoch 1958 sa usadil v Martine, od roku 1963 žil a tvoril v Bratislave.
Tvorba
Začiatky tvorby Začiatky tvorby Milana Laluhu sú spojené s Dolnou Mičinou a jej okolím. Oporu našiel u otca moderného umenia – Paula Cézanna, z ktorého vychádzala celá jeho generácia a kubizmus s jeho proto i post fázami. Po skončení školy sa oboznámil s dielom Fernanda Légera. V jeho maľbe ho zaujal mohutný tvar budovaný na sochárskom pôdoryse. Podľa Cézannovho príkladu si v prírode overoval jej tvarové základy – hranol, kužeľ, guľu. Pri začiatkoch Laluhovej tvorivej cesty stál i jeho pedagóg – maliar a grafik Ernest Zmeták. V Laluhovej tvorbe bola vždy určujúca kresba a téma dediny a človeka. Prvé Laluhove práce inšpirovali predmety každodennosti, blízki ľudia a príroda. Boli to realistické zátišia – Topánky, Papuče (1955), Kvet (1956), kresby ceruzou – viac v rovine zobrazenia ako vyjadrenia, i napriek tomu, že obdivoval Vincenta van Gogha. Krajina na kresbách uhľom je už vystavaná, poukazuje na príklad E. Zmetáka, jeho skratku, monumentálne cítenie i „strapatý" rukopis. Odtiaľ bol už len krok ku kresbám ceruzou Krajina z Mičinej, Domy (1957), inšpirovaným lekciou raného kubizmu. Tieto práce boli pre Laluhu prinové, nemal čas sa s nimi stotožniť, o čom svedčí aj skutočnosť, že ich na výstave mladých Obrazy – Sochy v Bratislave (1957) nevystavil a prezentoval sa olejmi Kytica I. a II. (1956).
Tvorba v Skupine Mikuláša Galandu Záujem o tému domova pociťovalo viacero umelcov. Potvrdili to aj tým, že sa združili do Skupiny Mikuláša Galandu. Spolu s maliarmi Andrejom Barčíkom, Rudolfom Krivošom, Milanom Paštékom, grafikom Ivanom Štubňom, sochármi Vladimírom Kompánkom, Antonom Čutekom a Pavlom Tóthom ju založili v roku 1957 (od roku 1962 v nej pôsobil aj Andrej Rudavský). Pripájali sa k dielu Miloša Alexandra Bazovského s jeho reflexiou „mať korene" v archaickej predmetnosti a psychike modernej skutočnosti.
Podarilo sa im preniknúť k esencii národnej podstaty, ale zároveň odhaliť aj archetypálne a symbolické vrstvy tvorby a prepojiť tak slovenský výtvarný prejav s najvyspelejšími hodnotami súdobého európskeho umenia. Milana Laluhu s galandovcami spájal obnovený záujem o človeka ako sebaidentifikujúcu sa bytosť a snaha o vyjadrenie pevného tvaru.
Na kresbách ceruzou Mičiná, Banská Bystrica (1958) autor spevňuje tvar hrubou, miestami prerušovanou kontúrou. Súkromne ich nazýva „tankovými kresbami", asociujú mu stopy po páse tanku. Ako pravý galandovec zrieka sa detailu i perspektívy priestoru. V maliarskom prednese rozvíja tvaroslovie geometrických elementov a farebným akordom červených a modrých tónov dynamizuje tvar ako v Kompozícii s červeným pozadím (1958). S analýzou a nasledujúcou syntézou tvaru pracuje aj v zátiší.
V martinskom ateliéri (19581963) sa sústreďuje na portréty blízkych priateľov maliarov a hercov, nielen en face, ale aj temena hlavy, podľa ktorého ich bezpečne identifikuje – Miro Marček, Vladimír Kompánek a iní (1963). Tu sa rozrástla galéria aktov a zátiší v charakteristickej širokej plošnej „Laluhovskej" kontúre a svojbytnej farebnosti – trojzvuku červenej, žltej a modrej, ako na Trojportréte (19621963).
Paralelne zobrazuje prírodu. V oleji Kompozícia (Strom) (19601961), je už základom geometrická osnova formy, dynamickosť farebných rytmov medzikruží a kruhových výsekov a oproti olejomaľbe Červená kompozícia (1958) farebné rytmy prerastajú za obrazovú plochu.
Zobrazuje človeka po práci, pri podvečernom odpočinku, alebo v očakávaní niečoho bližšie neurčeného. Veľký tvar, obyčajne koruna stromu vyrastajúca z postavy, evokuje gotický oblúk, ktorý prerastá obrazovú plochu ako pokračovanie v našom svete. „Na jednej strane vytvára samostatné svety obrazov, ktorými monumentalizuje a zlyričťuje náš svet, na druhej strane sa domáha prerastania dynamiky obrazu do skutočného sveta." Najadekvátnejšie vyjadrenie našiel Milan Laluha v simultánnom kontraste základných farieb – červenej, zelenej, modrej a žltej a v kontraste bielej a čiernej.
Rovnako blízkym motívom je krajina. Prístup k jej zobrazeniu je oproti koncu 50. rokov odlišný. Už nekladie dôraz na výstavbu krajinného výseku, ale je preňho dôležité vyjadrenie bezprostredného vzťahu na základe poznania. Zobrazuje ju prostredníctvom elementárnych a univerzálnych tvarov v jednoduchej kompozičnej výstavbe a žiarivej farebnosti. V krajine vládnu presné, ale skryté zákony prírody, preto je človeku dôverne blízka. Kresbu ceruzou kombinuje s frotážou dreva a omietky, čím motív nielen ozvláštňuje, ale aj poetizuje. V 60. rokoch sa paralelne venuje aj ilustrácii.
Neskorá tvorba V nežičlivých 70. rokoch na jednej strane pokračoval v znakových obrazoch zo záveru 60. rokov, ako Spln (1969), na ktorom sú červené valéry v kontrapunkte k bielemu kruhu s výraznou modrou kontúrou asociujúcemu magický kruh v kruhu. Výrazné v jeho tvorbe je úsilie o minimalizáciu a čistotu formy, ako v olejoch Strechy, Strechy I.(1971). Týmto problémom sa zaoberá v pasteloch Drevenice (1970)i v kresbách ceruzou Domy (1978). Na kresbovej ploche okrem dramatických univerzálnych autoportrétov (1973, 1978) vytvára svojbytný svet stromov, kde sa ocitá až na hranici surrealistických vízií, ako napríklad v kresbe Tak sa prudko vzniesol... (1978).
V pasteloch používa najjednoduchšie prostriedky tvaru a farby na dosiahnutie pôsobivého výrazu. Intenzita farebného tónu je živelná, nabitá energiou, vibruje, žiari, vysiela signály najvnútornejších pocitov – Pri zátiší (1982), Jeseň (1984).
I v maľbe pribudli profily chlapov, sprítomňujúce spomienky maliara na fajčiarov z dolnomičínskej krčmy. Ako podkladovú plochu používa neklasické materiály – krabice od farieb, šmirgľový papier a zvyšky kartónov. Rozsiahle maliarske a kresliarske dielo Milana Laluhu nadviazalo prirodzenou väzbou na tému slovenskej dediny, ktorú vlastnou poetikou obohatil o nové významové a výrazové polohy. Milan Laluha je maliarom variácií, prostredníctvom nich hľadá podstatu existencie v prapôvodnej ľudskosti. Milan Laluha s potrebnou vierou v život dáva prednosť múdrosti overenej tradíciou.
Výstavy
Samostatné výstavy (výber) 1992 – Maľba – Kresba. Múzeum moderného umenia rodiny Warholovcov, Medzilaborce 1991 – Maľba – kresba. Umelecká beseda slovenská, Bratislava – Retrospektíva Milana Laluhu. Štátna galéria, Banská Bystrica 1990 – Maľba – Kresba. Galéria umenia, Nové Zámky 1990 – Z tvorby. Dom priateľstva, Bratislava. Úvod v kat. I. Mojžišová 1988 – Obrazy – Kresby. Galéria a predajňa SFVU Dielo, Bratislava. Úvod na letáku A. Pekárová 1984 – Milan Laluha. Oblastná galéria M. A. Bazovského, Trenčín. Úvod v kat. M. Kvasnička 1978 – Milan Laluha (Pastely a kresby ceruzkou z roku 1978) Krnovské múzeum, Krnov. Úvod v kat. M. Togner 1975 – Stromy. Arborétum Borová hora. Úvod v kat. M. Rúfus 1969 – Kresby. Mestská galéria, Primaciálny palác, Bratislava. Úvod v kat. F. Kriška 1969 – Autoportréty. Galéria mladých, Bratislava. Úvod v kat. D. Tatarka, komisárka výstavy I. Mojžišová 1967 – Obrazy. Florencia 1967 – Obrazy. Galerie Théatre de l′atelier, Ženeva 19661967 Obrazy a kresby. Oblastná galéria, Nitra. Úvod v kat. F. Kriška 1966 – Obrazy a kresby. Mestská galéria, Primaciálny palác, Bratislava. Úvod v kat. F. Kriška 1966 – Obrazy a kresby. Ladengalerie, Berlín. Úvod v kat. J. Mojžiš 1966 – Obrazy a kresby. Galerie Jaroslava Krále, Brno . Úvod v kat. V. Zygmund 1966 – Obrazy a kresby. Penelope Galleria D'Arte, Rím. Úvod v kat. L. Kára 1966 – Obrazy a kresby. Galleria Torre, Turín 1965 – Kresby. Malá scéna Slovenského národného divadla, Bratislava 1964 – Obrazy. Československé kultúrne stredisko, Budapešť 1963 – Kresba. Redakcia časopisu Kultúrny život, Bratislava 1963 – M. Laluha – Kresba. P. Tóth – Plastika. Trnava 1962 – Kresby. Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava
Kolektívne výstavy (výber) 2012 – Audience available / Acquisitions for the last five years – Nitra Gallery / Nitrianska Galeria, Nitra 2011 – Galandovci- legends of slovak modern 19691989 – City Gallery of Bratislava / Galéria mesta Bratislavy, Bratislava 2009 – Gallery of Milos Alexander Bazovsky 19692009 – Gallery of M. A. Bazovsky, Trenčín 2008 – České a slovenské výtvarné umenie šesťdesiatych rokov 20. storočia – Dům umění, Zlín 2005 – From the Collections of Gallery III. / Slovak Fine Art in the 2nd half of the 20 – Gallery of M. A. Bazovsky, Trenčín 2004 – Perfect Tense – Gallery Art Factory, Prague 2001 – Salon of Fine Art 2001 – Nitra Gallery / Nitrianska Galeria, Nitra 2000 2001 – Slovak Visual Art in 20th Century – Slovak National Gallery / Slovenská Národná Galéria , Bratislava 2001 – Axis Mundi – Sources of the 20th Century – Slovak National Gallery / Slovenská Národná Galéria , Bratislava http://www.artfacts.net/en/artist/milan-laluha-148559/profile.html 1996 – Repéres Slovaques. Paríž. Úvod v kat. (Míľniky Slovenska História) M. Horváthová 1989 – Slovenské malířství XX. století. Zbírky SNG. Západočeská galerie, Plzeň. Úvod v kat. K. Kubíková 1975 – Bildende Kunst der Westslowekei. Messerburg, Halle. Úvod v kat. A. Lohnert 1970 – Slovenské výtvarné umenie 19651970. Praha, Brno, Hluboká nad Vltavou. Úvod v kat. J. Kotalík, K. Vaculík 1970 – Discovery of harmony. Museum of Arts, Osaka 1969 – Mai csechoszlovak müvészet. Mücsáarnok, Budapešť 1968 – Medzinárodné bienále mladých výtvarníkov Danuvius. Dom kultúry, Bratislava. Úvod v kat. L. Kára 1968 – Künstler Gruppe M. Galanda. Tiergarten, Berlín. Úvod v kat. l. Mojžišova 1967 – EXPO '67. Montreal 1967 – IX. bienl de Sao Paulo 1967 – Maliarstvo 1967. Krakov. Úvod v kat. B. Bachratý 1967 – Súčasné Československé umenie. Antverpy, Kodaň, Luxembourg. Úvod v kat. K. Vaculík 1967 – Moderné slovenské umenie. Lübeck 1967 – Tjeckoslovakisk nutidskons. Svaegalleriet, Stockholm. Úvod v kat. K. Vaculík 1966 – Výstava mladých. Dům umění, Brno . Úvod v kat, E. Petrová 1966 – XXXIII. bienále Benátky. Úvod V kat. K. Vaculík 1966 – Výstava československej maľby a grafiky. Mníchov 1966 – Mladé slovenské výtvarné umenie. Československé kultúrne stredisko, Káhira 1966 – Výstava maľby a grafiky. Mníchov 1965 – Sedem mladých umelcov. Grosvenor Gallery, Londýn 1965 – VIII. bienále de Sao Paulo 1965 – Tsechoslowakische Kunst heute. Städtische Kunst galerie, Bochum, Baden-Baden. Úvod v kat. J. Kotalík, M. Míčko 1965 – Seizlème salon de la jeune peinture. Musée d′art moderne de la ville, Paríž. Úvod v kat. M. Troche, J. Riechard 1965 – V. biennale ďarte, San Marino 1965 – Sei Pittori slovacchi. Rím, Neapol. Úvod v kat. L. Kára 1964 – Malarstwo Bratislawy. Krakov. Úvod v kat. L. Kára Československé umenie, Moskva, Leningrad 1964 – El arte eslovaco contemporáneo. Československé kultúrne stredisko, Havana. Úvod v kat. L. Gandl