Metafora (z gréckeho μεταφορά – prenos, prenesenie; iné názvy: zastarano prenáška, obraznosť, ako metaforické pomenovanie: obraz [v užšom zmysle] ) je sémantický termín, ktorý v užšom a bežne používanom zmysle označuje prenesenie jedného pomenovania na viacero predmetov na základe ich vonkajšej podobnosti (t. j. nie na základe vecnej súvislosti). Podľa niektorých autorov v širšom zmysle metafora označuje hocijaké prenesenie pomenovania (t. j. aj na základe vecného súvisu, v tomto prípade je metonymia videná ako typ metafory).
Typy a funkcia
Typy metafory:
lexikalizovaná metafora – metafora vyskytujúca sa v inom než umeleckom štýle, vznikla tým, že sa individualizovaný kontextový význam začal opakovane používať, napr. uši (na hrnci), hlava (štátu) atď. básnická metafora – metafora použitá v umeleckom štýle, vytvorená pre jeden individuálny kontext, napr. kvety hovoria, smútok prenasleduje, šťastie sa na neho usmialo, smola sa mu lepí na päty atď. jednoduchá metafora – použitá na jednom mieste v umeleckom texte rozvitá metafora – pomocou rozsiahlejšieho textu obsahujúceho reťaz metafor sa niečo názorne nepriamo opíše alebo vysvetlí
Metafora ma obraznú (poetickú) a poznávaciu (noetickú) funkciu. Metafora sa používa na to, aby sa oživil prejav a aby sa vyzdvihla niektorá vlastnosť javu, aby vyjadrenie bolo názorné, obrazné. Vzdialenosti medzi pomenúvanou vecou a pomenovaním sa nazývajú asociačné polia.
Nevhodná kombinácia metafory sa nazýva katachréza, napr. Svoju chorú nohu kládol na ľahkú váhu.; Pes bol zakopaný v jeho pravej ruke. atď.
Príklady Vziať nohy na plecia V spomienke zaplače tvoje detské oko dvoch ľudí A keď mi hráš, keď hudbou Beethovena celý náš byt až po strop napĺňaš. Vietor duje horou hrubou. Na tomto obrázku obraz mladosti v podobe šumnej mladici a poletuje i kŕdeľ radostí. Metafora je kľúč, ktorým sa otvára báseň. Znášala ho, hej, tá ruka Ruky samej prírody Môj anjel strážny
Referencie
Pozri aj metonymia synekdocha apelativizácia
Iné projekty
Kategória:Sémantika Kategória:Štylistické prostriedky