Alaviti alebo alawitialawiti. In: sú moslimská náboženská skupina, ktorá patrí do šiitskej vetvy islamu. Alaviti žijú najmä v Sýrii, Turecku a Libanone. Nie sú identickí s alevitmi. Vo svete žijú približne 3 milióny alavitov. Väčšina sunnitov ich vníma ako kacírov, ani mnohí šiiti im nie sú priaznivo naklonení. Niektoré ich obrady sa prelínajú s kresťanskými. Pre svoju vieru boli dlho perzekvovaní vládcami Sýrie, až pokým sa v roku 1970 nedostal k moci alavit Háfiz al-Asad, otec Baššára al-Asada. Ten prevzal moc po svojom otcovi v roku 2000.
Alaviti dnes predstavujú 13 percent sýrskej populácie (žijú najmä na západe Sýrie). Uplynulých 50 rokov dominovala politickému systému elita vedená rodinou Asadovcov. Počas prebiehajúcej sýrskej občianskej vojny je ich vláda vystavená značnému tlaku.
Vierouka a dejiny Alavizmus je vetvou šiitskeho islamu, rešpektuje šaríu a implementujú jej závery podľa interpretácie šiesteho šiitskeho imáma Dža'fara as-Sádika, ktorý je najvplyvnejším šiitskym náboženským vykladačom. Podobne ako drúzi aj alaviti veria v reinkarnáciu. Nezakazujú pitie alkoholu.
V Sýrii predstavujú po sunnitoch druhú najväčšiu náboženskú skupinu (13 %). Osmani s nimi zaobchádzali ako s nemoslimami, podobne ako židia či kresťania museli platiť náboženskú daň. Po povstaniach proti Osmanom v rokoch 1806, 1811 a 1852 dostali obmedzenú samosprávu. Po prvej svetovej vojne bol v roku 1922 francúzske mandátne územie rozdelené na štyri štáty, vrátane Štátu alavitov. Zjednotenie štátov do Sýrie pre nich znamenalo obavy z prevahy sunnitov v politike. Alavitskí dôstojníci zohrali v prevratoch v roku 1963 a 1966 kľúčovú rolu. Ich význam razantne stúpol až po nástupe Háfiza al-Asada. Ten v roku 2000 prenechal vládu synovi Bašárovi.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Šiitizmus