Juraj Mojžiš (* 10. apríl 1938, Bratislava) je slovenský filmový a výtvarný teoretik, filmový architekt a scénograf. Je autorom viacerých knižných monografií o slovenských výtvarníkoch i filmároch. Za knižnú zbierku esejí Voľným okom II. získal Cenu Dominika Tatarku. Od začiatku 90. rokov do roku 2014 viedol interpretačný seminár na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave.

V roku 2013 vyšla kniha Za ozvenou tichých hlasov III, s podtitulom Príbeh Juraja Mojžiša, ktorá je postavená na dialógu Juraja Mojžiša a Olega Pastiera (nositeľa Ceny Dominika Tatarku za publikáciu Za ozvenou tichých hlasov II). Kniha prechádza spomienkami od časov spred normalizácie až po súčasnosť a poskytuje osobný pohľad na slovenskú umeleckú a kultúrnu scénu.

Charakteristika tvorby „Juraj Mojžiš sa už pár desaťročí usiluje vrátiť reč dielam, ktoré onemeli starobou, či v dôsledku nepriaznivých podmienok alebo nesprávnej interpretácie, niekedy aj pod rukami odborníkov – a učí načúvať a rozumieť reči tých, čo uprostred vravy trhovníkov stratili sluch. Každá jeho štúdia, úvaha, esej či recenzia sú poznamenané týmto dvojakým úsilím a preniknuté jeho duchom.“

- Albert MarenčinPastier, Oleg: Za ozvenou tichých hlasov III (Príbeh Juraja Mojžiša). Ivanka pri Dunaji: F. R. & G., 2013.

Vo svojich úvodných textoch k monografiám výtvarníkov sa Juraj Mojžiš nezameriava iba na charakteristiku diela, ale vždy sa snaží nájsť aj jeho miesto v príbehu umenia. Čo sa týka filmových textov, Mojžiš sa okrem prirodzeného záujmu o obraz (aj keď rozhýbaný) venuje filmu najmä z hľadiska príbehu, ako zložito štruktúrovanému spôsobu rozprávania. Jeho teoretická reflexia nezabúda ani na politický rámec filmu, na povinnosť použiť svoje nástroje proti potenciálne manipulujúcej moci, ktorou film oplýva. Mojžišove interpretácie filmov (vychádzajúce zo seminára na VŠMU a publikované v rôznych periodikách) sa zameriavajú na „trénovanie vedomia súvislostí“, pokúša sa v nich tlmočiť veci, ktoré pomenovaniu často unikajú. Texty vedú čitateľa labyrintom symbolov, no nechajú ho sa s nimi „zblížiť“, nadviazať kontakt pred samotnou interpretáciou.Mojžiš, Juraj: Použi ma ako stránku knihy. Bratislava : Slovenský filmový ústav, 2004. ISBN 80-85187-35-3 Pri jeho textoch a premýšľaní o slovenských filmoch je cítiť, že mnohých režisérov, či iných tvorcov osobne poznal, čo čitateľom dodáva akýsi "insiderský" náhľad. Jeho práce v oblasti filmovej reflexie sú skôr interpretačné s dôrazom na súvislosti, nie kritické.

Životopis Narodil sa v Bratislave a jeho útle detstvo bolo poznačené viacerými zmenami politických režimov. Vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Od začiatku 60. rokov sa Mojžiš stal významnou postavou bratislavskej (a slovenskej) kultúrnej scény. Počas povinnej vojenskej služby začal s filmárom, študentom FAMU, Elom Havettom spolupracovať na tvorbe mesačníka Slovenské pohľady a neskôr o umení písal aj do Revue svetovej literatúry a do Výtvarného života. Jeho články prinášali informácie o významných autoroch svetového aj domáceho moderného umenia.

V roku 1964 spolu s dramaturgom Albertom Marenčinom vytvoril pre 9. číslo Slovenských pohľadov Stručný slovník surrealizmu. Spolupráca s Marenčinom ho priviedla na Kolibu, kde sa dostal do štábu režiséra Štefana Uhera na pozíciu odborného poradcu pri realizácii surrealistickej Panny zázračnice, podľa námetu a scenára Dominika Tatarku.

V polovici 60. rokov sa podieľal aj na príprave IV. výstavy Skupiny Mikuláša Galandu a viedol Galériu mladých, ktorá bola priestorom pre prezentáciu diel výtvarníkov pod 35 rokov. V roku 1967 spolu s Albertom Marenčinom dojednal výstavu surrealistov, ktorá sa konala v Prahe, Brne a v Bratislave v sále Mirbachovho paláca. Táto výstava, nazvaná Princíp slasti, k nám priniesla diela Joana Miróa, Maxa Ernsta, Toyen či Jeana Claude Silbermana. Juraj Mojžiš k výstave realizoval katalóg, vydaný v Prahe, a v Bratislave s Marenčinom vytvorili antológiu surrealistickej poézie pod názvom Nečujné blesky. Záver výstavy sa konal už po auguste ’68.

Normalizácia pre Mojžisa znamenala zákaz publikácie a vyradenie z kultúrnych inštitúcií. V rokoch 196870 ešte vyšli posledné čísla Revue svetovej literatúry a Mladej tvorby a prvé a zároveň jediné číslo Súkromných listov skupiny Mikuláša Galandu s úvodnou esejou Dominika Tatarku Povedomie kultúry. Pod pseudonymom Martin Michal bolo uverejnených niekoľko Mojžišových krátkych próz.

Po rôznych neúspechoch a ubúdajúcich ponukách práce sa Juraj Mojžiš dostal na miesto asistenta televízneho scénografa Romana Rjachovského, kde po štyroch mesiacoch práce, akoby nedopatrením, získal pozíciu architekta. Tu sa mu do programu podarilo „prepašovať“ scenár a realizáciu jeho pôvodnej hry Sen o Krištofovi Kolombusovi. Začal spolupracovať s režisérom Jozefom Bednárikom na pásme poézie, vytvoril scénu k rozprávkam ako Bambuľkine dobrodružstvá, k projektom Stanislava Párnického či Miloslava Luthera. Popri práci v televízii stále patril do surrealistickej skupiny, ktorá sa, podľa vzoru 50. rokov, vrátila k praxi nevydaných zborníkov.

Po novembri 1989 Juraj Mojžiš odišiel z televízie a opäť začal pracovať ako spisovateľ na voľnej nohe. Tu začala vznikať jeho bohatá zbierka monografií a aj práca pedagóga na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU.

Publikáciu Použi ma ako stránku knihy z roku 2005 tvorí súbor filmových esejí, ktoré Juraj Mojžiš v priebehu uplynulých rokov prezentoval formou prednášok na Katedre filmovej vedy FTF VŠMU.

V roku 2010 bola Cenou Dominika Tatarku ocenená jeho zbierka esejí Voľným okom I a II, ktoré pôvodne vychádzali na pokračovanie v mesačníku Romboid. Prvá zbierka z roku 2007 hovorí o dvanástich svetových výtvarníkoch, druhá vyšla v roku 2009 a Mojžiš v nej sleduje príbehy osemnástich slovenských výtvarníkov 20. storočia. Nezostáva len na území výtvarného umenia, ale prepája ho s filmom, hudbou či literatúrou.

V posledných rokoch pracuje najmä s monografiami rôznych umelcov: v roku 2014 vydal knihu o Milanovi Paštékovi: Milan Paštéka - Uhol pohľadu. Neskôr, v roku 2016 mu vyšli eseje pod názvom Ako po masle a dve monografie výtvarníkov Jozef Jankovič – Plynutie času a spolu s Janou Geržovou vydali Daniel Fischer. V roku 2018 vydal spoločne s Albertom Marenčinom knihu Horká chuť storočia: Rozhovor Juraja Mojžiša s Albertom Marenčinom je tak trochu netradičný. Témy vyselektovalo ich 55 ročné priateľstvo a pre oboch podstatné otázky ako príklon k ľavicovým či pravicovým postojom, avantgardistické vnímanie umenia či vzťah ku knihám a k slovenskému filmu. Ale to je len malá časť zo zmesi pocitov, vôní a chutí storočia, v ktorom najčastejšie dominovalo sklamanie, pach a horká chuť. Jeho zatiaľ poslednou prácou je Marián Mudroch: Zrkadlenie Tmy z roku 2019.

Dielo Knižné dielo 1998Albert Marenčin – Koláže 1998Príbehy Bohdana Hostiňáka 1999Znepokojené múzy 1999Rudolf Fila 2000Svet práce 2001Marián Čunderlík 2003Neslýchané stretnutia Cypriána Majerníka a iné texty 2003Galandovci. Skupina Mikuláša Galandu 2004Galandovci 2. Galandovci po roku 1970 2004Použi ma ako stránku knihy 2005Vladimír Kompánek 2007Albert Marenčin – filmár na križovatkách času 2007Voľným okom 2009Voľným okom II 2010Tamara Klimová 2010Jozef Stankovič. Svedectvo na okraji / Testimony on the Edge 1958 - 2010 2011Voľným okom III 2013Milan Paštéka: Uhol odvahy 2013V znamení kruhu 2013Milan Laluha: Objavil som motív 2014 Milan Paštéka – Uhol odvahy 2016 – Daniel Fischer 2016 – Jozef Jankovič – Plynutie času 2018 – Horká chuť storočia 2019 – Marián Mudroch – Zrkadlenie tmy

Filmografia Scenárista 1993Majstrovský kurz (TV inscenácia)

Filmový architekt 1978Pomarančová rozprávka (TV inscenácia) 1979Vianočné čary (TV film) 1979V predvečer (TV inscenácia) 1980Muž, ktorý miloval symfóniu čísel (TV inscenácia) 1981Obyčajné rozmery (TV inscenácia) 1981Paradajka za rohom (TV inscenácia) 1981Prefíkaná vdova (TV inscenácia) 1982Bambuľkine dobrodružstvá (TV seriál) 1982Pád hore (TV hra) 1982Krásna múdrosť (TV inscenácia) 1982Zajac na diaľnici (TV inscenácia) 1983Farebný bazár (TV miniséria) 1983Saša (TV inscenácia) 1983Svadba bude (TV inscenácia) 1983Zlatá rybka (TV inscenácia) 1984Neodcudziteľný majetok (TV inscenácia) 1984Stretnutie pod starou píniou (TV miniséria) 1985Ako dve hrdličky (TV inscenácia) 1985Návrat (TV inscenácia) 1985Obyčajný deň (TV film) 1985Poklad (TV film) 1985Rozprávanie kvetu kamélie (TV miniséria) 1985Varič (TV film) 1986Požičiam si koňa (TV inscenácia) 1986Šťastie na dobierku (TV inscenácia) 1987Ako som nedostal Nobelovu cenu (TV inscenácia) 1987Dribling (TV inscenácia) 1987Hľadanie šťastnej chvíle (TV miniséria) 1987Komtúrove kroky (TV inscenácia) 1987Noc pred Kračúnom (TV inscenácia) 1987Počítač (TV inscenácia) 1987Zbojnícke fašiangy (TV miniséria) 1988Bez problémov (TV inscenácia) 1988Čertovo vrece (TV film) 1988Dirigent (TV inscenácia) 1988Dunajské rozprávky (TV miniséria) 1988Holič Britva a duch Vydriduch (TV inscenácia) 1988Jakubove uniformy (TV inscenácia) 1988Posledný drak (TV seriál) 1988Trubadúri z pendloviek (TV inscenácia) 1989Biele obdobie sucha (TV inscenácia) 1989Inzerát na sny (TV inscenácia) 1989Kamene (TV inscenácia) 1989Nežiaduci (TV inscenácia) 1989Pani Berta Garlanová (TV inscenácia) 1989Pasians (TV inscenácia) 1990O popletenej víle (TV inscenácia) 1990Ujo maliar pozýva (TV miniséria) 1990Zostane to medzi nami (TV inscenácia) 1991Čerti nespia (TV inscenácia) 1991Ježišova matka (TV inscenácia) 1991Mastný herec (TV inscenácia) 1991Rozruch na onkológii (TV inscenácia) 1991Tajomstvo alchymistu Storitza 1992Stratený list (TV inscenácia) 1992Zrkadlo (TV miniséria) 1993Majstrovský kurz (TV inscenácia) 1993Tisíci džbán (TV inscenácia) 1994Na krásnom modrom Dunaji 2001Hana a její bratři

Referencie

Externé odkazy Juraj Mojžiš na FDb.cz

Zdroje Pastier, Oleg: Za ozvenou tichých hlasov III (Príbeh Juraja Mojžiša). Ivanka pri Dunaji : F. R. & G., 2013. ISBN 978-80-89499-23-6 Pisár, Vladimír: Cenu Dominika Tatarku dostal jeho spolupracovník [online]. Bratislava : Denník Pravda, 15. 3. 2010. Dostupné online https://www.teraz.sk/slovensko/juraj-mojzis-vytvarny-a-filmovy-te/706592-clanok.html

Kategória:Teoretici Kategória:Filmoví architekti Kategória:Filmoví scénografi Kategória:Osobnosti z Bratislavy Kategória:Laureáti Ceny Dominika Tatarku