Alexandra Fiodorovna (, * 6. jún 1872, Darmstadt, Nemecká ríša – † 17. júl 1918, Jekaterinburg, Sovietske Rusko) bola poslednou ruskou cárovnou ako manželka Mikuláša II. od 26. novembra 1894 až do jeho vynútenej abdikácie 15. marca 1917.
Bola obľúbenou vnučkou kráľovnej Viktórie a rovnako ako jej stará matka trpela hemofíliou. Jej syn cárovič Alexej Nikolajevič trpel hemofíliou. Jej povesť povzbudzovania manželovho odporu voči vzdávaniu sa autokracie a jej viera v ruského mystika Grigoriho Jefimoviča Rasputina vážne poškodili popularitu romanovskej monarchie v jej posledných rokoch. Ona a jej najbližšia rodina boli zavraždení v bolševickom zajatí v 1918 počas ruskej revolúcie. V roku 2000 ju ruská pravoslávna cirkev kanonizovala.
Skorý život Narodila sa 6. júna 1872 v Neues Palais v Darmstadte ako princezná Alix Viktória Helena Louise Beatrix Hesensko-Darmstadská. Bola šiestym dieťaťom a štvrtou dcérou Ľudovíta IV. Hesenského a Alice Sasko-Koburskej, dcéry britskej kráľovnej Viktórie a princa Alberta. vľavo|náhľad|Alix v roku 1881. Alix bola pokrstená 1. júla 1872 (desiate výročie svadby svojich rodičov) v protestantskom luteránskom kostole a dostala mená po svojej matke a každej zo štyroch matkiných sestier, z nich niektoré boli prepísané do nemčiny.
Alixinými krstnými rodičmi boli princ a princezná z Walesu (jej strýko a teta z matkinej strany), princezná Beatrix (jej teta z matkinej strany), vojvodkyňa z Cambridge (jej praprateta), cárovič a jeho manželka (jej budúci svokrovci) a Anna Pruská. vľavo|náhľad|274x274bod|Mária a Alix Hesenské v roku 1878. Alixin starší brat Fridrich prezývaný „Frittie“ trpel hemofíliou a zomrel v máji 1873 po páde, keď Alix nemala ani jeden rok. Zo svojich súrodencov mala najbližšie ku princeznej Márii prezývanej „May“, ktorá bola o dva roky mladšia a boli označené ako „neoddeliteľné“. náhľad|Kráľovná Viktória so svojimi Hesenskými vnúčatami. V novembri 1878 sa jej rodinou prehnal záškrt, Alix, jej tri sestry, jej brat Ernest prezývaný „Ernie“ a ich otec ochoreli. Alžbeta prezývaná „Ella“, Alixina staršia sestra, bola na návšteve u starých rodičov a unikla epidémii. Alixina matka sa o deti starala sama, než aby ich zverila do opatery sestrám a lekárom. Alica ochorela a zomrela 14. decembra 1878, keď mala Alix šesť rokov. Bolo to 17. výročie smrti jej otca. Mária tiež zomrela, ale zvyšok súrodencov prežil. Svoje detstvo pred smrťou matky a sestry opísala ako „nezamračené, šťastné, večné slnečné lúče, potom veľký mrak“.Barónka Sophie Buxhoeveden (1928) Život a tragédia Alexandry Fiodorovnej, s. 11
Po matkinej smrti bola vychovávaná na anglickom kráľovskom dvore svojou starou mamou kráľovnou Viktóriou. Cítila, že Alix chránila a vyhlásila, že „kým budem žiť s Alicky, kým sa nevydá bude viac ako kedykoľvek mojím dieťaťom“. Kráľovná osobne vybrala Alixiných tútorov a inštruovala ich, aby každý mesiac posielali podrobné správy späť do Windsoru. Pozývala Alix a jej súrodencov na prázdniny do Anglicka a zblížili sa so svojimi britskými bratrancami. Každé narodeniny a Vianoce posielala Alix darčeky v podobe šiat, šperkov, čipiek a bábik. Na rozdiel od svojich súrodencov sa Alix vo svojich listoch podpisovala skôr ako „vaše milujúce a vďačné dieťa“ ako vnúča. Alix uvažovala o tom, že videla kráľovnú Viktóriu ako „najlepšiu a najdrahšiu z babičiek“, „veľmi vznešenú osobu“, „Santa Clausa“RA VIC/MAIN/Z/89/63, Alix to QV, 8. júna 1889. a „najdrahšiu a najmilšiu ženu nažive“. Keď bola zasnúbená s Mikulášom, Alix uistila Viktóriu, že „moje manželstvo nezmení moju lásku k tebe“. Keď kráľovná Viktória v roku 1901 zomrela, Alix plakala na spomienkovej slávnosti v Petrohrade a šokovala ruských dvoranov, ktorí ju považovali za chladnú a bezcitnú.Miranda Carter, George, Nicholas a Wilhelm: Traja kráľovskí bratranci a cesta k prvej svetovej vojne, s. 229 vľavo|náhľad|285x285bod|Alix v roku 1887. Spolu so svojou sestrou Irenou, bola Alix družičkou na svadbe svojej krstnej matky a tety z matkinej strany, princeznej Beatrice, s princom Henrichom z Battenbergu v roku 1885. Vo veku 15 rokov sa v roku 1887 zúčastnila zlatého jubileu kráľovnej Viktórie.
V marci 1892, keď mala Alix devätnásť rokov, zomrel jej otec Ľudovít IV. Hesenský na infarkt.Greg King (1994) The Last Empress: The Life & Times of Alexandra Feodorovna, Tsarina of Russia, s. 39 Podľa jej životopiskyne barónky Buxhoeveden, Alix považovala smrť svojho otca najväčší smútok života. Barónka v jej životopise z roku 1928 pripomenula, že „roky o ňom nemohla hovoriť a dlho potom, keď bola v Rusku, čokoľvek, čo jej ho pripomínalo, ju priviedlo ku slzám“.
Navrhované zásnuby Kráľovná Viktória veľmi uprednostňovala Alix a chcela, aby sa Alix stala kráľovnou Spojeného kráľovstva, čo považovala za „najväčšie postavenie, aké existuje“. 2. marca 1888 napísala Alixinej najstaršej sestre Viktórii, že „Moje srdce a myseľ sú odhodlané zabezpečiť drahú Alicky pre Eddieho alebo Georgieho“.RA VIC/ADDU/173/133, QV to V of Hesse, 2 March 1887 Tlačila na Alix, aby prijala návrh svojho bratranca princa Alberta Viktora, vojvodu z Clarence a Avondale. V roku 1889 Viktória pozvala Alix a Eddyho na Balmoral Castle v nádeji, že sa do seba zamilujú. Eddy sa do nej zaľúbil a požiadal ju o ruku, ale Alix sa o neho nezaujímala a jeho návrh odmietla. Viktória však stále zotrvávala a snažila sa Alix presvedčiť o výhodach zásnub. Kráľovná napísala Viktórii Hesenskej, staršej sestre Alix, že Alix „by mala byť prinútená vážne uvažovať o hlúposti zahodiť šancu na veľmi dobrého manžela, láskavého a stabilného, a vstúpiť do zjednotenej šťastnej rodiny a veľmi dobré postavenie, ktoré nemá na svete obdoby“!RA VIC/ADDU/173/150, QV to V of Battenberg, 31 March 1889 Alixina staršia sestra Ella bola proti zásnubám, pretože „on nevyzerá príliš silný a je príliš hlúpy“. V máji 1890 Alix napísala Eddymu list, že hoci ju „bolelo ho bolieť“, videla ho len ako bratranca a nemohla si ho vziať. Napísala Viktórii, že ak by sa vydala za Eddyho, a ak by bola „prinútená“ rodinou, by boli obaja nešťastní. Kráľovná bola sklamaná, ale rozhodla sa, že Alix preukázala „veľkú silu charakteru“, keď sa odmietla podvoliť silnému tlaku.
V roku 1891 sa kráľovná Viktória pokúsila usporiadať zásnuby medzi Alix a princom Maximiliánom Bádenským. Požiadala jej otca, aby čo najskôr pozval Maxa do Darmstadtu, Max povedal Alix, že ju zamýšľa požiadať o ruku. Alix bola prekvapená a nešťastná a neskôr si uvedomila, že „vôbec som ho nepoznala“. Požiadala svoju staršiu sestru Viktóriu, aby zasiahla a pomohla jej Maxa zdvorilo odmietnuť.
Zásnuby vľavo|náhľad|Mikuláš a Alix v roku 1894.|325x325bod S nástupcom ruského cárskeho trónu Mikulášom sa zoznámila ako 12 ročná na svadbe svojej sestry Elly s veľkovojvodom Sergejom Alexandrovičom, ujom Mikuláša v Petrohrade v Rusku. Mladý Mikuláš mal vtedy 16 rokov a 12 ročná Alexandra mu bola od začiatku sympatická. Mikuláš si vo svojom denníku nazval Alix „sladkou Alix“ a vyhlásil „Milujeme sa“. Na znak svojej náklonnosti jej dal brošňu a do okennej tabule naškrabali svoje mená.
V januári 1890 Alix navštívila svoju sestru Ellu v Rusku. S Mikulášom sa spolu korčuľovali, stretávali sa na čajových večierkoch a hrali bedminton. Mikuláš si vo svojom denníku napísal: „Je mojím snom sa oženiť jedného dňa s Alix H. Miloval som ju už dlho, ale hlbšie a silnejšie od roku 1889, keď strávila šesť týždňov v Petrohrade. Dlho som sa bránil môjmu pocitu, že sa mi splní môj najdrahší sen“.
Alixina sestra Ella a jej manžel Sergej nadšene podporovali zásnuby medzi Mikulášom a Alix. Budúci kráľ Eduard VII. povedal svojej matke, kráľovnej Viktórii, že „Ella pohne nebom a zemou, aby si Alix vzala veľkovojvodu“.Rada vnučke, s. 108 Ella napísala svojmu bratovi Ernestovi: „Daj bože, aby sa toto manželstvo naplnilo“.
Mikuláš a Alexandra boli bratranci z druhého kolena prostredníctvom prastarej mamy princeznej Wilhelmíny Bádenskej, a boli to bratranci z tretieho kolena prostredníctvom Fridricha Viliama II. Pruského, ktorý bol Alixiným praprastarým otcom a Mikulášovým prapraprastarým otcom. Mikulášova matka cárovná Mária Fiodorovna bola Alixina krstná matka a mladšia sestra Alexandry Dánskej, ktorá sa vydala za Alixinho strýka Eduarda VII. Jej sestra Ella sa vydala za Mikulášovho strýka Sergeja. Jej strýko Alfréd, vojvoda z Edinburghu, sa oženil s Mikulášovou tetou veľkovojvodkyňou Máriou Alexandrovnou.
Kráľovná sa postavila proti Mikulášovi. Osobne mala rada Mikuláša, ale nemala rada Rusko a Mikulášovho otca a obávala sa, že Alix nebude nebude v Rusku v bezpečí. Napísala Alixinej staršej sestre Viktórii o svojom podozrení, že Sergej a Ella povzbudzujú k zásnubám.King, cisárovná, s. 51 a 52 Po ohlásení zásnub sa zamyslela: „Čím viac myslím na svadbu Alicky, tým som nešťastnejšia. Nie čo sa týka osobnosti, pretože Mikuláša mám veľmi rada, ale kvôli krajine a strašnej neistote“, „ktorej bude úbohé dieťa vystavené“.Romanovci, s. 482
Alexander III. a Mária Fiodorovna boli obaja vehementne protinemeckí a nechceli Alix za nevestu. Mária Fiodorovna povedala svojej sestre Alexandre Dánskej, že najmladšia dcéra nevýrazného veľkovojvodu nie je hodná sa vydať sa vydať za následníka ruského trónu a verila, že Alix je príliš netaktná a nepravdepodobná, na to, aby sa stala úspešnou cárovnou. Alexander uprednostňoval princeznú Helenu Orleánsku, vysokú tmavovlasú dcéru Filipa, grófa z Paríža, uchádzača o francúzsky trón. Mikuláša Helena nepriťahovala, do denníka si zapísal: „Mama urobila niekoľko narážok na Helenu, dcéru grófa z Paríža. Ja sám chcem ísť jedným smerom a je zrejme, že mama chce, aby som si vybral iný“.Massie, R, Nicholas a Alexandra , s. 50. Helena tiež odolávala, pretože bola rímsko-katolíčka a jej otec je odmietol dovoliť konvertovať na ruské pravoslávie. Alexander poslal emisárov k princeznej Margaréte Pruskej, sestre nemeckého cisára Viliama II. a vnučke kráľovnej Viktórie. Mikuláš vyhlásil, že by sa stal radšej mníchom, ako by sa mal oženiť z Margarétou, ona zase bola ochotná konvertovať do ruskej pravoslávnej cirkvi, aby nebola protestantkou.
Keď cárovo zdravie v roku 1894 zlyhalo, Alexander III. sa rozhodol dovoliť Mikulášovi sa oženiť s Alix, aby mohol zabezpečiť nástupníctvo. Cárovná neochotne dovolila Mikulášovi, aby požiadal Alix o ruku. Mikuláš bol vo vytržení a okamžite sa pýtal Alix.
Napriek jej láske k Mikulášovi sa Alix spočiatku zdráhala vydať za Mikuláša. Kvôli svadbe bola nútená prestúpiť na pravoslávie, čo pre ňu ako presvedčenú luteránku bol istým spôsobom veľký morálny problém. Napísala Mikulášovi, že „nemôžem konvertovať na pravoslávie proti svojmu svedomiu", pretože „Aké šťastie môže prísť z manželstva bez skutočného Božieho požehnania“! Mikuláš ju prosil, no zostal v nádeji, pretože Ella ho uistil, že Alix je „úplne nešťastná“ a má k nemu" „hlbokú a čistú“ lásku.Lifelong Passion, s. 34 Mikuláš ju prosil, „aby nepovedala nie priamo“ a vyhlásil: „Myslíš si, že bez teba môže existovať nejaké šťastie na celom svete“.
V apríli 1894 sa Alixin brat Ernest Ľudovít oženil s princeznou Viktóriou Melitou z Edinburghu. Princezná Viktória bola neter Alexandra III. a dcéra jeho sestry veľkovojvodkyne Márie Alexandrovnej a Mikulášova sesternica, takže na svadbe sa zúčastnilo niekoľko Rusov vrátane veľkovojvodov Vladimíra, Sergeja a Pavla, veľkovojvodkyne Alžbety Fiodorovny a Márie Pavlovnej a Mikuláša. Mikuláš bol odhodlaný presvedčiť Alix, aby si ho vzala. Zjavne si bol istý svojím budúcim úspechom: priviedol otca Ioanna Janyševa, spovedníka cárskej rodiny, aby Alix učil o ruskom pravosláví a Jekaterinu Adolfovnu Scheneiderovú, aby učila Alix ruštinu.