Elektrický rušeň 113 (predtým E 426.0) je rušeň na jednosmerný prúd určený pre vedľajšie trate elektrifikované jednosmernou napájacou sústavou 1,5 kV, vyrábaný v roku 1973 firmou Škoda Plzeň (továrenské označenie Škoda 33E). Patrí k československým rušňom tzv. II. generácie.
Vývoj Začiatkom 70. rokov sa už blížil koniec ekonomickej životnosti starších rušňov radu 100, preto bolo rozhodnuté o dodávke malej série nových rušňov odvodených od staršieho radu 110, ktoré boli určené pre napájací systém 3 kV. Po výrobe s potrebnými úpravami pre napájací systém s nižším napätím bolo v roku 1973 dodaných 6 strojov do dep v Tábore a Českých Budějoviciach.
Konštrukcia Rušeň je kapotovaný so stredovým vežovitými stanovišťom rušňovodiča. Poháňaný je štyrmi elektromotormi, pre každú nápravu jeden. Oproti rade 110 boli od výroby motory radené trvalo do série, čo viedlo k zníženiu výkonu i maximálnej rýchlosti. Po rekonštrukcii majú tri stroje i sérioparalelné radenie motorov, vďaka čomu dosahujú obdobných parametrov výkonu a rýchlosti ako rad 110. Elektrinu rušeň odoberá pomocou jedného zberača na streche kabíny pre vodiča.
Prevádzka Rušňe sú síce svojou konštrukciou predurčené pre posun, ale sú tiež vybavené zariadením pre elektrické vykurovanie vlakov, preto sa používajú aj v osobnej doprave. Od začiatku slúžia na tratiach Rybník - Lipno a Tábor - Bechyně, po prepnutí trate Rybník – Lipno na striedavý prúd v roku 2005 potom iba na trati Tábor – Bechyně.
Externý odkaz Elektrický rušeň radu 113 v atlase lokomotív
Iný projekt
Zdroj
113 113