Židovská francúzština (žid. franc.: צרפתית, ) je mŕtvy jazyk zo skupiny románskych jazykov používaný Židmi v severnom Francúzsku a v západnom Nemecku v dobe od 11. do 14. storočia. Vznikol na základe starofrancúzštiny a obsahoval mnoho výpožičiek z hebrejčiny. Zapisovaný bol modifikovaným hebrejským písmom.
Dejiny Názov tohto jazyka pochádza z hebrejského slova Tzarfat= Francúzsko. Existujú teórie, že židovská francúzština bola predchodcom jazyka jidiš.
Prvými textami v tomto jazyku boli glosy rabínov Rašiho a Mošeho ha-Daršana k Tóre a Talmudu z 11. storočia. Prenasledovanie a vyhnanie francúzskych Židov do Nemecka spôsobili zánik jazyka vo Francúzsku a vznik nových centier písomníctva v tomto jazyku v západonemeckých miestach, ako bol Frankfurt nad Mohanom, Mainz alebo Aachen. Tam sa jazyk používal až do konca 14. storočia, kedy bol nahradený jidišom.
Znaky Dôležitým znakom židovskej francúzštiny medzi jazykmi židovskej diaspory je zapisovanie samohlások pomocou systému Nikud. Iným charakteristickým znakom je malý počet výpožičiek z hebrejčiny, kvôli čomu niektorí jazykovedci klasifikujú židovskú francúzštinu skôr ako dialekt starofrancúzštiny (zapisovaný iným písmom a s inou ortografiou), než ako iný jazyk.
Externé odkazy Judeo-French Ethnologue "Zarphatic"
Zdroj
Kategória:Židovské jazyky Kategória:Románske jazyky Kategória:Mŕtve jazyky Kategória:Jazyky vo Francúzsku