Trolejbusová doprava v Brne je trolejbusový systém v Brne prevádzkovaný Dopravným podnikom mesta Brna (DPMB). Je súčasťou brnianskej mestskej hromadnej dopravy a Integrovaného dopravného systému Juhomoravského kraja. Ide o najväčšiu trolejbusovú sieť v Česku, ktorej história siaha do roku 1949. Prevádzková dĺžka tratí, z ktorých jedna vedie aj do susedného mesta Šlapanice, dosahuje , napájacie napätie činí 600 V, zázemie tvoria tri vozovne. K 31. decembru 2017 prevádzkoval DPMB celkom 147 trolejbusov určených pre pravidelnú osobnú dopravu, ktoré počas roka 2017 najazdili celkovo 6,0 miliónov kilometrov a prepravili 44,7 milióna cestujúcich. V roku 2018 bolo v prevádzke celkovo trinásť pravidelných denných liniek, ktoré mali dĺžku , a jedna linka nostalgická.
História 30. a 40. roky: Prvé projekty a výstavba prvých úsekov O zavedení trolejbusovej dopravy v meste sa uvažovalo už na konci 30. rokov 20. storočia. Bolo rozhodnuté prepojiť prvou trolejbusovou traťou stred mesta so štvrťou Černá Pole (išlo o úsek, na ktorom začala jazdiť v roku 1930 prvá brnianska autobusová linka). Dokonca bola vypísaná súťaž pre dodanie prvých trolejbusových vozov, ktorá bola ukončená 15. januára 1938. Nakoniec ale vzhľadom na vypuknutie druhej svetovej vojny nie je projekt vôbec realizovaný. Černá Pole bola za vojny s centrom spojená električkovou traťou vedúcou novo prerazenou ulicou (dnešná ulice Milady Horákové).
Po vojne boli úvahy o trolejbusoch v Brne oživené. Bolo navrhnuté šesť tratí, ale projekty týchto úsekov boli o dva roky odložené. Až v roku 1948 boli schválené tri trate (Komárov – Tuřany, Hlavná stanica – Slatina, námestí Červenej armády (dnes konečná Česká) – Královo Pole). Ihneď potom bolo skutočne začaté s výstavbou všetkých úsekov.
Prvýkrát sa cestujúci trolejbusom mohli zviezť 30. júla 1949 na trati od hlavnej stanice do Slatiny na Přemyslova námestí. Ešte na jeseň toho istého roku, 6. novembra, bola otvorená aj druhá linka z vtedajšieho náměstí Rudé armády do Králova Pole (po uliciach Jana Babáka, Dobrovského a Vodova). 31. decembra 1949 bola sprevádzkovaná aj tretiá trať vedúca z Komárova do Turany (slučka pred kostolom). Pre trolejbusy bola vyhradená časť električkovej vozovne v Husoviciach, ktorá sa nachádzala veľmi ďaleko od všetkých troch liniek. Preto bolo nutné postaviť veľké množstvo manipulačných tratí.
50. a 60. roky: Predĺženie prvých tratí a následný útlm vľavo|náhľad|Jediný trolejbus Škoda 6Tr, ktorý nebol v prevádzke v Brne, ale v Plzni, je teraz majetkom TMB Pôvodná sieť zostala päť rokov bez zmien (okrem slučky Námestie Červenej armády, ktorá bola už od roku 1950 vedená okolo bloku medzi Brandlova ulicou, Žerotínovým náměstí a náměstí Červenej armády namiesto ulicami Slováková a Veveří). V roku 1954 bol postavený medzimestský úsek zo Slatiny do Šlapanic, na ktorého stavbe sa podieľali aj miestni obyvatelia. O štyri roky neskôr bola dokončená nová električková vozovňa v Medlánkoch (vtedy označovaná ako vozovňa Královo Pole), v ktorej bolo tiež počítané s trolejbusmi. Pre nich bola vyhradená jedna hala. Dôsledkom toho ale tiež vzrástla dĺžka manipulačných tratí. V roku 1959 bola predĺžená aj tuřanská linka od kostola až na koniec zástavby. V roku 1961 prebehla prestavba trati do Králova Pole. V súvislosti s výstavbou tunajšej električkovej trati bola tá trolejbusová preložená; trolejbusy odvtedy jazdí Botanickou, Chodskou, Charvátskou a Srbskou ulicou.
Už v roku 1964 bola trolejbusová časť medláneckej vozovne prenechaná autobusom, všetky trolejbusové vozy boli teda opäť umiestnené vo vozovni husovickej. Do areálu v Medlánkoch ale bolo ponechané trolejové vedenie (zrušené v 1. polovici 70. rokov), pretože tu boli (a dodnes sú) umiestnené ústredné dielne.
V druhej polovici 60. rokov, v období všeobecného útlmu trolejbusových systémov, bola v Brne uzavretá jedna z troch vtedajších tratí. Doprava na Tuřanskej linke bola obmedzovaná už v roku 1967, trolejbusová prevádzka tu bola zrušená o rok neskôr (trolejové vedenie bolo paradoxne znesené až v roku 1972, v čase opätovného rozvoja trolejbusovej dopravy). Dôvodom sa stalo jej nevhodné ukončenie v Komárove a nutnosť prestupu na linky električkovej dopravy. V čase neexistencie priestupného tarifu preto cestujúci radšej jazdili autobusovou linkou, ktorá viedla z Turany po rovnakej trase do Komárova a ďalej do centra mesta.
70. roky: Mohutný rozmach brnianskych trolejbusov Po období útlmu a pripravovaného (ale neuskutočneného) zrušenia trolejbusov v Brne a ich nahradenia autobusmi sa elektrická nekoľajová trakcia dostala do popredia záujmu dopravného podniku. Na začiatku 70. rokov sa začalo stavať mnohé sídliska a bolo rozhodnuté, že dopravu do týchto oblastí budú zabezpečovať práve trolejbusy. Z malej siete sa tak počas niekoľkých rokov stala jedna z najväčších v vtedajšom Česko-Slovensku.
náhľad|Legendárne trolejbusy typu 9Tr boli do Brna dodávané od roku 1963, väčšina vozov však bola zakúpená v 70. rokoch. Tento voz teraz slúži TMB ako historický exponát
Prvé sídlisko, ktoré bolo obslúžené trolejbusmi, bolo menšie sídlisko Žabovřesky. Pôvodne sem mala viesť električková trať, ale kvôli nedostatku financií dostali prednosť trolejbusy. Novo postavený úsek odbočoval z trate královopolskej na križovatke dnešných ulíc Kounicova – Zahradníková – Nerudova. Nová trať pokračovala ďalej po Kounicova a ulicami Tábor a dnešnou Zborovskou sa dostala do Žabovřesk. Trať viedla po okraji sídliska (na hranici medzi starou a novou zástavbou) po ulici Luční až k ulici Topolky, kde bola umiestnená slučka. Prevádzka tu bola slávnostne začatá v auguste 1971.
Ešte v tom istom roku bola začatá doprava na ďalšej trati do Žabovřesk. Tá odbočovala zo pol roka staršej trate a pokračovala z Kounicova ulice ďalej dnešnými ulicami Jana Babáka, Purkyňovou, Skácelovou a Královopolskou na ulici Vychodilovu v západnej časti sídliska. Na konci tejto ulice bola vystavaná slučka.
O rok neskôr (1972) boli všetky električky z husovickej vozovne (vtedy tu už boli iba historické vozidlá) presunuté do Medlánek, celá vozovňa odvtedy teda slúži už iba trolejbusom.
Na začiatku roka 1974 bol sprevádzkovaný úsek po Řípskej ulici v Slatine pozdĺž nových skladov a podnikov. Trať bola ukončená u slatinskej stanice. Už o niekoľko mesiacov neskôr bol postavený krátky úsek po ulici Tuřanka, ktorý spájal obe slatinské trate. Linka do Šlapanic bola presunutá do Řípskej ulice a pôvodná trať vedúca cez Slatinské náměstí bola zrušená. V roku 1976 bola trať vo Šlapaniciach skrátená o jednu zastávku.
Do Kohoutovic jazdí trolejbusy od konca roka 1975. Nová trať bola postavená v trase Mendlovo náměstí – Hlinky – Antonína Procházky – Libušina třída. Trolejbusy sa otáčali priamo na ceste v blízkosti u ulice Voříšková. Predĺženia sa Kohoutovice dočkali v roku 1979, kedy bola sprevádzkovaná trať až na dnešnú slučku Jírovcova. Zaujímavosťou je, že tento úsek bol postavený už v roku 1978, domy okolo predĺženého úseku ale ešte neboli dokončené, preto zostala trať viac ako rok bez využitia.
Na začiatku roka 1976 bola sprevádzkovaná ďalšia trolejbusová trať, tentoraz do menšieho sídliska Komín. Nový úsek sa odpojil od druhej žabovřeskej trate na križovatke ulíc Vychodilova – Královopolská – Přívrat a po uliciach Kroftova, Štursova, Hlavnej a Kristenově sa trolejbusy dostali na námestíčko pred komínským kostolom, kde bola umiestnená provizórna slučka. Na trati zo starej zástavby do sídliska sa vtedy ešte pracovalo. Tam sa trolejbusy rozbehli koncom roka 1977, slučka bola vystavaná na ulici Řezáčová. Posledné predĺženie bolo sprevádzkované v komíne v roku 1980. Išlo o veľmi krátky úsek (cca ) o jednu zastávku do dnešnej slučky.
V roku 1979 sa začala prevádzka na trati z Pisarek do Nového Lískovca, trolejbusy sa otáčali na autobusovej slučke umiestnenej v blízkosti dnešnej zastávky Raisova. Trať bola predĺžená už o pol roka neskôr (1980). Nový úsek viedol z Nového Lískovca po dnešnej ulici Kamenice k zadnej časti bohunickej nemocnice (konečná Bohunice, Chirana).
80. roky: Koniec rozvoja a následná stabilizácia prevádzky 1. mája 1981 bola predĺžená trať z Mendlova náměstí po uliciach Úvoz a dnešnej Údolní na Komenského náměstí, kde bola ukončená blokovú slučkou. Úsek ulicou Úvoz bol v prevádzke už predtým, ale iba ako manipulačná trať do vozovne.
O niekoľko mesiacov neskôr bol sprevádzkovaný ďalší nový úsek. Trať vychádzala z ulice Úvoz a po uliciach Tvrdého a Barvičova sa trolejbusy dostali do Masarykovej štvrti (vtedy Jiráskovej štvrti) k vtedajšej stavebnej fakulte VUT (teraz Biskupské gymnázium Brno), kde bola umiestnená slučka.
thumb|Trolejbus Škoda 14Tr ako historický exponát TMB. Vozidlo sa nachádza takmer v pôvodnom stave, v akom boli dodávané prvé trolejbusy tohto typu do Brna
Na konci toho istého roku sa trolejbusy objavili aj v Bystrci. Nový úsek vychádzal z komínskej trati, slučka sa nachádzala na Černého ulici blízkosti dnešnej zastávky Filipova.
Aj v roku 1982 pribúdali nové trate. Najskôr bol v septembri sprevádzkovaný krátky úsek v Novom Lískovci do sídliska k ulici Koniklecovej, ktorý bol vystavaný už o dva roky skôr. Ale podobne ako v Kohoutoviciach o niekoľko rokov skôr tu bola trať dokončená skôr ako mohli byť obývané nové domy. O necelý mesiac neskôr bola začatá doprava na novej trati v Masarykovej štvrti na novú slučku Preslova. V novembri sa trolejbusy objavili aj v sídlisku Slatina, sčasti viedla nová trať po úseku zrušenom o osem rokov skôr.
V roku 1983 bola vystavaná nová trať na okraj sídliska vo Starom Lískovcu do slučky Labská (vtedy Kalininova). Toho istého roku tiež bola preložená trať vedúca prostriedkom sídliska Žabovřesky. Z ulice Luční a časti ulice Zborovskej bola preložená do súbežnej ulice Korejskej a ukončená v slučke Přívrat. Aj keď približne od slučky viedli trolejbusové linky do Komína a Bystrce, nebola vtedy spojka medzi slučkou a touto traťou zrealizovaná. V tomto roku zároveň skončil veľký rozvoj brnianskych trolejbusov.
V roku 1984 bola sprevádzkovaná odstavná plocha pre trolejbusy v Slatine.
Nasledujúci rok sa začala prevádzka na krátkom úseku v Bystrci zo slučky Filipova do slučky Čérneho na konci rovnomennej ulice.
Ďalších nových trolejbusových tratí sa Brno dočkalo v roku 1987. Na začiatku roka začali trolejbusy jazdiť od Janáčkova divadla v strede mesta okolo Lužánek do dnešnej Štefánikovej štvrti. Táto trať bola torzom zamýšľanej trate do sídliska Lesná. Linka, ktorá na nej jazdila, bola iba minimálne využívaná (z niekoľkých dôvodov), a preto bola celá trať už o štyri roky neskôr zrušená. Ďalším novým úsekom v roku 1987 sa stala trať zo Židenic do práve stavaného sídliska Vinohrady na Pálavské náměstí. Na konci roku potom bola sprevádzkovaná spojka tratí v Žabovřeskoch.
Práve v tejto dobe (1987 – 1991) tvorila brnianska trolejbusová sieť päť samostatných vetiev, ktoré boli prepojené iba manipulačnými traťami. Išlo o trate do Slatiny a Šlapanic (1. vetva), trať zo Židenic na Vinohrady (2. vetva), trať od Janáčkova divadla do Štefánikovej štvrti (3. vetva), trate vychádzajúce z dnešnej konečnej zastávky Česká(smer Královo Pole, Žabovřesky, Komín, Bystrc, 4. vetva) a trate vychádzajúce z Komenského náměstí(do Masarykovej štvrti, cez Mendlového náměstí do Kohoutovic, Nového Lískovca a Starého Lískovca, 5. vetva).
V roku 1988 bola predĺžená trať na Vinohradoch: z Pálavského náměstí v strede sídliska viedol nový úsek do slučky Novolíšeňská. Táto slučka mala byť len provizórne, počítalo sa s traťou až do zastávky Jírová v Líšni, ktorá odvtedy nebola realizovaná, hoci slučka kapacitne nepostačuje.
90. roky a začiatok 21. storočia: Racionálny rozvoj brnianskych trolejbusov thumb|Prvé kĺbové trolejbusy Škoda 15Tr sa v Brne objavili v roku 1990. Tento voz sa už nachádza po modernizácii na typ 15TrR uskutočnenej na začiatku 21. storočia