Rádiológia, predtým nazývaná rádiodiagnostika, je medicínsky odbor, ktorý využíva určité spektrum ionizačného žiarenia (röntgenové žiarenie) a ďalšie fyzikálne javy (najmä ultrazvuk a magnetickú rezonanciu) na diagnostiku chorôb.
História Za otca rádiológie sa považuje Wilhelm Conrad Röntgen, nemecký fyzik, pôsobiaci na univerzite vo Würzburgu, kde 8. novembra 1895 vytvoril a zaznamenal elektromagnetické vlnenie, ktoré je dnes známe ako „lúče X“ alebo röntgenové žiarenie. V roku 1901 za svoj objav obdržal Nobelovu cenu za fyziku; jeho objav sa veľmi rýchlo dočkal praktického uplatnenia - avšak nebola to fyzika, ale medicína, ktorá z neho mala najviac ťažiť. Vo veľmi krátkom čase po Röntgenovom objave vznikajú prvé rádiodiagnostické prístroje, ktoré sa rýchlo technicky zdokonaľujú. Objavuje sa obrovské množstvo lekárskych článkov a kníh, pojednávajúcich o nových možnostiach diagnostiky ochorení s pomocou rtg žiarenia, nové kontrastné látky, nové technické vylepšenia. Prvý rtg prístroj na území bývalého Česko-Slovenska bol zakúpený z verejnej zbierky pre Chirurgickú kliniku Lekárskej fakulty v Prahe.
Rozvoj moderných zobrazovacích metód umožnil pokroky vo všetkých odboroch medicíny, najmä chirurgických. Bez možnosti rýchleho a presného určenia chorobného stavu a podrobného zobrazenia anatomických štruktúr si dnes nemožno predstaviť traumatológiu, cievnu chirurgiu, transplanačné a neurochirurgické zákroky a mnoho ďalších. Sledovanie rozsahu zhubného ochorenia a jeho reakcie na liečbu je dnes neoddeliteľnou súčasťou úspešnej onkologickej diagnostiky a liečby. Pokrok v odbore však so sebou prináša i určité negatívne stránky. Čoraz viac lekárov sa spolieha na zobrazovacie vyšetrovacie metódy a zanedbáva základný kameň diagnostiky akejkoľvek choroby - podrobnú anamnézu a fyzikálne vyšetrenie. Neadekvátne použitie zobrazovacích metód so sebou navyše prináša zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť a zvýšenú radiačnú záťaž obyvateľstva.
Rozdelenie Rádiológia ako odbor sa delí na viacero viac či menej samostatných oblastí. Tieto nie sú presne definované a vzájomne sa často do značnej miery prekrývajú:
A. Podľa prístrojovej techniky a fyzikálnej podstaty zobrazovacých metodík:
tzv. "klasická" alebo "konvenčná" rádiológia skiaskopia skiagrafia konvenčná tomografia vyšetrenia s použitím kontrastných látok ezofagografia gastrografia duodenografia enteroklýza irrigografia fistulografia myelografia endoskopická retrográdna cholangio-pankreatikografia (ERCP) perkutánna cholangiografia (PTC) angiografia počítačová tomografia (CT) virtuálna endoskopia CT koronarografia CT angiografia CT volumetria perfúzne CT CT myelografia CT enteroklýza CT irrigografia CT fistulografia ultrasonografia (USG) dvojrozmerná dopplerovská echokardiografia magnetická rezonancia (MRI) MR angiografia MR spektroskopia
B. Podľa veku pacientov:
pediatrická rádiológia rádiológia dospelých
C. Podľa zobrazoveného orgánu alebo orgánového systému:
neurorádiológia rádiológia mozgu rádiológia miechy muskulo-skeletálna rádiológia rádiológia kostí rádiológia svalov, väzov a kĺbov pneumorádiológia abdominálna rádiológia rádiológia pečene rádiológia žlčníka a žlčových ciest rádiológia sleziny rádiológia pankreasu rádiológia nadobličiek rádiológia žalúdka rádiológia tenkého čreva rádiológia hrubého čreva rádiológia retroperitonea urogenitálna rádiológia rádiológia obličiek a močovodov rádiológia močového mechúra a močovej rúry rádiológia mužského pohlavného systému gynekologická rádiológia
rádiológia oblasti tváre a krku orgánová rádiológia rádiológia prsníka mamografia USG prsníkov termografia/termovízia intervenčná rádiológia perkutánna aspiračná biopsia (PAB) biopsia hrubou ihlou ("core-cut") vákuová mammotómia
D. Podľa jednotlivých skupín ochorení:
traumatologická rádiológia onkologická rádiológia
E. Podľa prístupu k pacientovi:
diagnostická rádiológia intervenčná rádiológia
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Encyclopædia Britannica
Kategória:Medicínske odbory