Tawakkul Karmánová (po arabsky: توكل كرمان - Tawakkul Karmán; * 7. február 1979, Taizz, Jemen) je jemenská novinárka, politička, členka politickej strany Al-Isláh a aktivistka za ľudské práva. Vedie skupinu „Novinárky bez okov“ (Women Journalists Without Chains, WJWC), ktorú spoluzakladala v roku 2005 ako spolupracovníčka novín Al-Thawrah spolu s inými ženami s pomocou zahraničný vlád a humanitných organizácii.

V roku 2011 sa stala svetovou tvárou Jemenského povstania, súčasti povstaní Arabskej jari. Jemenčania ju volajú „Železná žena“ a „Matka revolúcie“.Nobelovu cenu míru získaly tři bojovnice za ženská práva, iDNES.cz, 7. 10. 2011 V roku 2011 bola jednou z troch žien, ktorým bola udelená Nobelova cena za mier. Stala sa tak prvou arabskouJemenky slavily Nobelovku pro krajanku, létalo na ně kamení a lahve, iDNES.cz, 10. 10. 2011 a druhou moslimskou držiteľkou ocenenia a zároveň doteraz najmladšou laureátkou Nobelovej ceny za mier.

V rodnej krajine získala významné postavenie po roku 2005. Pôsobila ako novinárka a obhajkyňa spravodajskej služby pre mobilné telefóny, ktorej zamietli v roku 2007 licenciu. Viedla potom protesty za slobodu tlače. Počnúc májom 2007 organizovala týždenné protesty a zoznam problémov, ktoré si vyžadujú reformu tak neustále rozširovala. Keď Tunisania v januári 2011 zvrhli vládu Zajna al-Ábidína bin Alího, orientovala protesty na podporu “Jazmínovej revolúcie”, ako zvykla volať Arabskú jar. Bola tiež silným hlasom v boji za ukončenie režimu Alího Abdalláha Sáliha.Arabky pomáhaly vzedmout vlnu revolucí, k plotně se už vrátit nechtějí, iDNES.cz, 8. 5. 2011

Súkromný život Narodila sa v Taizz v jemenskom guvernoráte Ta'izz. Vyrastala v blízkosti Taizzu, tretieho najväčšieho mesta v krajine, ktoré sa opisuje ako miesto učenia uprostred konzervatívnej krajiny. Jej otcom je Abdul Salám Karmán, právnik a politik, bývalý minister vo vláde Alího Abdalláha Salíha. Jej brat Tárik Karmán je básnikDexter Filkins: After the Uprising. In: The New Yorker. Band 87, 2011, Nr. 8, S. 39. a sestra Safá Karmánová je novinárkou pre Al-Džazíru.

Študovala obchod na Univerzite vedy a technológie v Saná a neskôr aj politické vedy na Univerzite v Saná. V roku 2012 dostala čestný doktorát z medzinárodného práva na Albertskej univerzite v Kanade.

Uprostred protestov v roku 2010 sa ju jedna žena pokúsila prebodnúť dýkou zvanou džanbija, no Karmánovej stúpenci tomu zabránili.

Podľa slov Tárika Karmána jej 26. januára 2011 telefonicky hrozil smrťou “jemenský predstaviteľ”, ak bude vo verejných protestoch pokračovať. Dexter Filkinsová z denníka The New York Times označila za daného predstaviteľa prezidenta Sáliha.

Karmánová vraví, že jej rodina pochádza z miesta zvaného Karaman v Anatólii v dnešnom Turecku. Turecká vláda jej ponúkla turecké občianstvo a 11. októbra 2012 prijala doklady od ministra zahraničných vecí.

Žije v Saná, je vydatá a má tri deti.Julia Gerlach: Jemen: Die Mutter der Revolution . In: Berliner Zeitung. 30. marec 2011, Nr. 75, S. 1. Jej manžel, matematik Mahamed al-Nahmi,Tawakkol Karman. In: Internationales Biographisches Archiv 45/2011 z 8. novembra 2011 (dostupné v Munzinger Online) ju podporuje v jej protestoch.Die Vorkämpferin aus dem „Zelt der Würde“. In: Frankfurter Allgemeine Zeitung. 8. október 2011, Nr. 234, S. 6. Jej politickými vzormi sú Mahatma Gándhí, Nelson Mandela, Martin Luther King a Hillary Clintonová.

Novinárky bez okov (Women Journalists Without Chains) V roku 2005 založila Tawakkul Karmánová s ďalšími siedmimi novinárkami skupinu za ľudské práva s názvom Novinárky bez okov (WJWC). Cieľom bolo podporovať ochranu ľudských práv, “obzvlášť slobodu myslenia a prejavu a demokratické práva”. Vznikla pod názvom „Reportérky bez hraníc“, no zmenili ho, aby získali povolenie od vlády. Karmánová uviedla, že sa jej „vyhrážali a pokúšali ju“ a v listoch i telefonicky ju prenasledovali jemenskí predstavitelia. Ministerstvo informácií totiž odmietlo vydať WJWC povolenie na založenie novín a rádiovej stanice, no ona sa s tým odmietala zmieriť. Skupina obhajovala slobodu pre SMS spravodajské služby, ktoré boli aj napriek tomu, že nespadali pod zákon o tlači z roku 1990, pod striktnou kontrolou vlády. Po tom, čo vláda prehodnotila textové služby, jedinou ktorej sa licencia neušla, bola Bilakoyood, ktorú už rok vlastnila a spravovala WJWC. V roku 2007 vydala WJWC správu o porušovaní slobody tlače v Jemene od roku 2005. V roku 2009 zase kritizovala Ministerstvo informácií za procesy proti novinárom. Od roku 2007 do roku 2010 viedla Karmánová pravidelné demonštrácie a protesty v sede na Námestí Tahrír v Saná.

Keď v marci 2005 založila WJWC, bola v spojení s novinami Al-Thawrah. Je tiež členkou Jemenského syndikátu novinárov.

Filantropia 13. februára 2023 Tawakkul Karmánová spolu s tureckým predsedníctvom pre riadenie katastrof a núdzových situácií (AFAD) postavila 50 dočasných prístreškov pre obete turecko-sýrskeho zemetrasenia zo 6. februára 2023 a jej nadácia tiež vyslala konvoje s pomocou do oblastí postihnutých zemetrasením v Turecku a Sýrii.

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy Martin Gehlen: Tawakkul Karman, Jemens eiserne Optimistin. In: Die Zeit. 7. október 2011 Aryn Baker; Erik Stier: The Woman at the Head of Yemen’s Protest Movement. In: Time Magazine. 16. február 2011 Tom Finn: Tawakkul Karman – profile. In: The Guardian. 7. oktober 2011 Shatha Al-Harazi und Stefan Kaltenbrunner: [http://diepresse.com/home/politik/aussenpolitik/701417/Tawakkul-Karman_Die-islamistische-Nobelpreistraegerin?_vl_backlink=/home/politik/aussenpolitik/index.do Tawakkul Karman: Die islamistische Nobelpreisträgerin'.'] In: Die Presse'' (Wien), 15. október 2011

Zdroj

Kategória:Jemenskí novinári Kategória:Jemenskí politici Kategória:Jemenskí aktivisti Kategória:Ženy v politike Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za mier Kategória:Nositeľky Nobelovej ceny Kategória:Osobnosti z Taizzu