thumb|Poistenie proti živlom je jedným z druhov neživotného poistenia. Neživotné poistenie ( alebo ) je súhrnný názov pre všetky odvetvia poistenia, ktoré nespadajú pod životné poistenie. Patria sem predovšetkým všetky poistenia majetku, ďalej úrazové poistenie osôb a v neposlednom rade aj poistenie zodpovednosti za škodu. Uzavretie niektorých poistení môže byť nariadené zákonom.
Väčšina aspektov neživotných poistení je v mnohých krajinách upravená zákonom o poistnej zmluve; na Slovensku ale taký zákon zatiaľ neexistuje. Jednotlivé odvetvia a skupiny neživotných poistení potom definuje zákon o poisťovníctve.
Kritériá delenia poistenia Poistenie možno deliť podľa dvoch základných hľadísk: podľa spôsobu, ako sa vytvárajú rezervy (peňažné prostriedky určené predovšetkým na výplatu poistného plnenia) alebo podľa predmetu poistenia (kto alebo čo sa poisťuje). Neživotné poistenie tvorí pri delení podľa prvého hľadiska samostatnú skupinu. Pri delení podľa druhého hľadiska figurujú rôzne druhy neživotného poistenia vo všetkých skupinách poistenia.
Podľa spôsobu vytvárania rezerv Tento „modernejší“ spôsob delenia poistenia vychádza zo zákona č. 8/2008 Z. z., O poisťovníctve, ktorý v prílohe 1 definuje odvetvia a skupiny poistenia. Tu v časti B vymenováva odvetvia neživotných poistení.
Neživotné poistenie (predtým tiež rizikové) sú tie typy poistenia, pri ktorých nie je zrejmé, či poistná udalosť nastane alebo nie. Ide o všetky typy poistenia majetku, poistenie zodpovednosti za škodu, ale tiež napr. úrazové poistenie osôb alebo tiež poistenie liečebných nákladov. Životné poistenie (predtým tiež rezervotvorné) sa vzťahuje na udalosti, ktoré v tej či onej forme v budúcnosti nutne nastanú: u životného a dôchodkového poistenia osôb sa vypláca poistné plnenie buď pri úmrtí poisteného, alebo pri dožití konca poistenia (typicky pri odchode do dôchodku).
V Česku rozdeľuje zákon č. 37/2004 Sb., O poistnej zmluve súkromná poistenie inak. Definuje tieto dva druhy poistenia: Škodové poistenie, ktorého účelom je náhrada škody Obnosové poistenie, ktorého účelom je získanie dohodnutej finančnej čiastky (obnosu), pričom táto suma nezávisí na tom, aká veľká škoda vznikla a či vôbec vznikla. Zákon pritom určuje, ktoré poistenie sa môže dohodnúť len ako škodové, ktoré ako obnosové a ktoré ako škodové aj obnosové (napr. poistenie vecí možno dohodnúť len ako škodové, ale poistenie iného majetku ako škodové aj obnosové).
Podľa tohto zákona sa väčšina neživotných poistení môže uzatvoriť len ako škodové. Budúci občiansky zákonník, ktorý bude upravovať oblasť poistenia a ktorý súčasne k 1. januáru 2014 nahradí v Česku zákon o poistnej zmluve, umožní naopak väčšinu poistení uzatvoriť ako škodové aj obnosové.
Podľa predmetu poistenia Podľa tejto klasifikácie sa poistenie delia na: Poistenie majetku - pre prípad jeho zničenia, poškodenia, straty, odcudzenia alebo aj iných škôd, Poistenie osôb - ide o poistenie fyzických osôb pre prípad poškodenia zdravia, smrti alebo naopak dožitia určitého veku, Poistenie zodpovednosti za škodu - môže ísť o škodu vzniknutú na živote a zdraví osôb alebo o škodu na veciach.
Podľa formy vzniku poistenia Podľa spôsobu vzniku sa poistenie rozdeľujú na zmluvné, ktoré vzniká uzavretím zmluvy medzi poisťovňou a poistiteľom (napr. poistenie domácnosti), a zákonné, ktoré v Česku vzniká automaticky zo zákona pri splnení daných podmienok (zo súkromných poistení už len poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania).
Poistenie majetku
U poistení spadajúcich do tohto odvetvia poistenia poskytuje poisťovňa poistnú ochranu majetku v prípade, že dôjde k jeho zničeniu, poškodeniu alebo odcudzeniu).
V oblasti poistenia majetku poisťovne často zlučujú rôzne riziká do jednej poistnej zmluvy a ponúkajú združená poistenie. Pre klientov je to atraktívnejšie a zvyčajne aj lacnejšie, na druhú stranu poisťovniam to umožňuje znižovať režijné náklady.MARTINOVIČOVÁ, s. 88
Všeobecné zásady Pri poistení majetku je možné poistiť vec, súbor vecí alebo iný majetok. Pri definícii veci sa v českom zákone vychádza z §119 Občianskeho zákonníka (veci hnuteľné a nehnuteľné).BOHMAN, s. 192-203 Súborom vecí sa rozumie veci, ktoré možno užívať samostatne, ale slúžia k rovnakému "ekonomickému" účelu - napr. zariadenie domácnosti alebo knižnica.MARTINOVIČOVÁ, s. 89 Iným majetkom môžu byť práva a podobné majetkové hodnoty, s ktorými možno disponovať - napr. patenty alebo know-how.
Poistná hodnota majetku V poistnej zmluve možno dohodnúť, ako sa vyčísli poistná hodnota majetku, teda z aké ceny sa bude vychádzať pri poskytovaní poistného plnenia. Závisí to aj na poistných podmienkach priložených k poistnej zmluve. Poistenie býva obvykle dohodnuté na cenu časovú alebo novú, prípadne aj inú dohodnutú. Ak nie je to však v poistnej zmluve alebo zmluvných podmienkach dohodnuté, potom sa v Česku podľa §37 zákona o poistnej zmluve poisťuje na obvyklú cenu, ktorú má majetok v dobe, ku ktorej sa určuje jeho hodnota.Zákon o poistnej zmluve, § 37–38
Suma, ktorú poistený v prípade škody (poistnej udalosti) dostane, sa preto nemusí rovnať aktuálnej hodnote poistenej veci alebo výške škody. Často býva poistné plnenie nižšie (napr. keď sa od časovej ceny majetku odpočíta tzv. spoluúčasť, ktorej výška je zvyčajne daná v poistnej zmluve). V niektorých prípadoch môže byť poistné plnenie aj vyššie (napr. keď poškodená vec už bola opotrebovaná, ale bola poistená tzv. na novú cenu).
Ak je poistený súbor vecí, vzťahuje sa poistenie na všetky veci, ktoré boli jeho súčasťou pri poistnej udalosti. Nie je teda potrebné poisťovni hlásiť napr. nákup nového televízora alebo likvidáciu starého. Hranica poistného plnenia, ktorá je stanovená v poistnej zmluve, sa tým však nemení. Pri výraznejšom zvýšení aktuálnej (časovej) ceny poisteného súboru vecí je preto potrebné, aby poistený toto oznámil poisťovni, ktorá s ním zmení poistnú zmluvu (napr. podpíše dodatok). Inak by došlo k tzv. podpoisteniu a v prípade poistnej udalosti by poškodený dostal nižšie poistné plnenie, než aká bola výška škody.
Zachraňovacie náklady Pri poistnej udalosti má v Česku poistený zo zákona nad rámec dohodnutého limitu poistného plnenia právo aj na náhradu tzv. zachraňovacích nákladov - teda predovšetkým nákladov, ktoré vynaložil na zmiernenie priamych škôd (počas vlastnej poistnej udalosti) alebo i následných škôd.Zákon o pojistné smlouvě, § 32 Takými náklady môžu byť napríklad náklady na uhasenie požiaru alebo náklady na roztriedenie nepoškodenej časti zásielky pri dopravnej nehode. Z tohto titulu sú hradené aj náklady, ktoré bol poistník povinný vydať z hygienických, ekologických alebo bezpečnostných dôvodov pri odpratávaní poškodených vecí.
Náhrada zachraňovacích nákladov vychádza zo všeobecného záujmu, aby boli prevedené opatrenia potrebné na zabráneniu vzniku škôd, na zmiernenie ich následkov alebo k zabránenie ďalších následných škôd. Limit pre náhradu zachraňovacích nákladov možno v poistných podmienkach obmedziť, nesmie byť však nižší ako 30 % dojednanej poistnej sumy alebo limitu poistného plnenia.
Poškodenie alebo zničenie veci živelnou udalosťou Prvým rizikom, proti ktorému je možné majetok poistiť, je tzv. živel. Toto poistenie sa môže týkať hnuteľné aj nehnuteľnej veci. Základné živelné nebezpečenstvo tu zvyčajne býva požiar, úder blesku, výbuch a náraz alebo zrútenie lietadla (podľa začiatočných písmen anglických názvov týchto rizík - Fire, Lightning, Explosion, Aircraft / Air crash - sa tento typ poistenia niekedy označuje ako FLEXA).HRADEC, s. 117 K nim sa často priradzujú ďalšie nebezpečenstvá ako pád stromov a stožiarov, zosuv zeminy alebo skál, víchrica, krupobitie, záplavy a povodne, námraza a ťarcha snehu, zemetrasenie alebo náraz vozidiel.MARTINOVIČOVÁ, s. 90 Pritom pre každý konkrétny poistný produkt býva táto kombinácia rôzna (iná je napríklad u poistenia stavieb, kde môže byť zosuv zemín podstatným rizikom, a iná u poistenia motorových vozidiel, kde ide zvyčajne len o marginálne nebezpečenstvo).
Škody spôsobené krádežou vlámaním alebo lúpežným prepadnutím Tento typ poistenia sa vzťahuje len na hnuteľné veci. Netýka sa však škôd spôsobených „obyčajnou“ krádežou, kedy zlodej neprekonal žiadne prekážky, ktoré by chránili vec pred odcudzením.HRADEC, s. 118 Toto poistenie sa často dopĺňa o krytie škôd spôsobených spreneverou, neoprávneným používaním veci alebo podvodom.
thumb|Stavebno-montážne poistenie je v niektorých krajinách povinné. Poistenie technických rizík Zahŕňa široké poistné krytie majetku podnikajúcich právnických alebo fyzických osôb.HRADEC, s. 119-121 Často sa dojednáva vo variante tzv. All Risks, kedy zahŕňa všetky nečakané a neodvratné poškodenia poistených vecí okrem tých, ktoré sú v poistných podmienkach uvedené v tzv. výlukách. Stavebno-montážne poistenie - na Slovensku relatívne nový druh poistení pokrývajúcich riziká najmä pri veľkých stavbách alebo montážach technologických celkov; poskytuje poistnú ochranu predovšetkým pri požiaroch a zrútení týchto stavieb, ale pokrýva aj relatívne drobnejšie škody ako pády predmetov, nárazy apod. Poistenie strojov a podobných zariadení - kryje ich poškodenia z najrôznejších príčin, zahŕňajúcich napr. aj nesprávnu obsluhu a vandalizmus. Poistenie elektrických zariadení - predtým obvyklé poistenie elektromotorov je teraz rozšírené predovšetkým o poistenie najrôznejšie elektroniky; tento typ poistenia je zvyčajne súčasťou iných, združených poistenie.
Havarijné poistenie Toto poistenie, označované často ako kasko, sa dojednáva na škody vzniknuté v dôsledku havárie vozidla (väčšinou motorových pozemných vozidiel, ale špeciálne typy poistenia sa používajú aj pre poistenie lietadiel alebo plavidiel). Zvyčajne sa dojednáva v uvedenej variante All Risks: okrem vlastnej havárie zahŕňa aj poistenie proti odcudzeniu alebo vandalizmu, nárazu, pádu apod. S poistením vlastného vozidla možno pripoistiť aj nadštandardnú výbavu (autorádio, navigáciu), čelné sklo (ktoré býva inak uvedené v tzv. výlukách z poistenia), batožinu apod. Časté býva aj poistenie prepravovaných osôb pre prípad úrazu.
Súčasťou havarijného poistenia sú často aj asistenčné služby, ktorých rozsah (limity apod.) však býva rôzny - je daný poistnými podmienkami.
V havarijnom poistení sa častejšie ako u iných typov poistenia uplatňuje bonus (zníženie poistného pri bezškodnom priebehu poistenia) alebo naopak malus (zvýšenie poistného pri častejších poistných udalostiach).
Poistenie zásielok Označuje sa tiež ako cargo-poistenie a kryje riziká pri vnútroštátnej aj medzinárodnej preprave tovaru (zasielateľskými firmami, poštou i vlastnou prepravou). Do tohto poistenia je možné zahrnúť aj poistenie nepriamych škôd: možno si teda v prípade poistnej udalosti zabezpečiť aj náhradu zaplateného dopravného, poistného, clá a dokonca aj očakávaného nerealizovaného zisku z predaja tovaru. Pri preprave tovaru po mori je poistenie zložitejšie a preto zvlášť prepracované, k poistnej zmluve sa preto pripájajú špeciálne doložky.
Poľnohospodárske poistenie Skladá sa z poistenia hospodárskych zvierat a poistenia plodín. Okrem nich možno dohodnúť aj ako napr. poistenie dostihových koní, poistenie lesa proti živelným nebezpečenstvom ai. Poistenie hospodárskych zvierat zahŕňa náhradu škody spôsobenej uhynutím zvieraťa na nebezpečnú nákazu (zoznam je určený v poistných podmienkach). Poistenie plodín zahŕňa poistnú ochranu proti živelným nebezpečenstvom alebo vyzimovaniu (poškodenie vplyvom mrazu alebo snehu vrátane nadmerného sucha alebo vlhka a spolupôsobenie chorôb alebo škodcov).
V oblasti poľnohospodárskeho poistenia však existuje mnoho rizík, ktorá podľa poisťovní strácajú náhodný charakter a sú preto nepoistiteľné, zvlášť u poistenia plodín. Radí sa medzi ne predovšetkým sucho, škody spôsobené chorobami a škodcami, vandalizmus a krádeže.
Poistenie finančných strát