Ing. Andrej Babiš (* 2. september 1954, Bratislava) je český politik a podnikateľ slovenského pôvodu, ktorý od roku 2025 zastáva pozíciu predsedu vlády Českej republiky. V tejto funkcii pôsobil už v minulosti a to od decembra 2017 do decembra 2021. Vyštudoval ekonómiu, pracoval v podniku zahraničného obchodu. Bol členom KSČ a o jeho členstve v ŠtB prebieha súd. Ako súkromný podnikateľ sa stal jedným z najbohatších ľudí Česka. Vlastnil agrochemický potravinársky koncern Agrofert, ktorý je dnes vo zvereneckom fonde. Od roku 2011 pôsobí v politike. Založil vlastné hnutie ANO, ktorého je predsedom.

V koaličnej vláde Bohuslava Sobotku pôsobil ako minister financií (20142017). Po parlamentných voľbách v roku 2017 zostavil koaličnú vládu so sociálnymi demokratmi (ČSSD) za podpory komunistickej strany (KSČM). Prezident Miloš Zeman ho na dvakrát poveril zostavením kabinetu, od 6. decembra 2017 sa stal dvanástym českým premiérom. V roku 2023 kandidoval na prezidenta ČR, ale voľby vyhral český generál vo výslužbe Petr Pavel. Po parlamentných voľbách v roku 2025 opäť zostavil vládu, tentokrát so stranami Sloboda a priama demokracia (SPD) a Motoristi sebe (AUTO).

Život Narodil sa 2. septembra 1954 v Bratislave.

Jeho otec Štefan Babiš (1922–2002) pôvodom z Hlohovca bol absolventom Vysokej školy ekonomickej. Pracoval ako vedúci pracovník zahraničného obchodu. 4 roky pracoval v Paríži a v roku 1969 bol ako obchodný pridelenec vyslaný do Stálej misie ČSSR v OSN v Ženeve. Mladý Andrej Babiš preto žil niekoľko rokov v Paríži aj Ženeve.

Jeho matka Adriana Babišová rodená Scheibnerová (1927–2008), bola tiež absolventka Vysokej školy ekonomickej. So svojim budúcim manželom sa zoznámila počas štúdia. Rodina Babišovej matky pochádzala z Podkarpatskej Rusi. Mladší brat jeho matky Ervín (1934 - 2020) bol významný slovenský geológ, ktorý v roku 1971 emigroval do zahraničia a neskôr pôsobil v Austrálii.

Kvôli emigrácii svojho strýka musel zostať žiť so svojou starou mamou v Bratislave. Absolvoval gymnázium v Ružinove a neskôr Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Zo zdravotných dôvodov bol zbavený povinnej vojenskej služby. V roku 1978 po promócii začal pracovať v chemickom podniku Chemapol, neskôr Petrimex. Rýchlo kariérne postupoval.

Politická kariéra Koncom roku 2011 založil iniciatívu Akcia nespokojných občanov, z ktorej neskôr vzniklo politické hnutie ANO 2011, ktoré sa po voľbách v roku 2013 stalo druhou najvýznamnejšou stranou v Česku.

Od júna 2013 bol Babiš prostredníctvom Agrofertu majiteľom celoštátnych českých denníkov Lidové noviny a Mladá fronta DNES a ďalších médií koncernu Mafra.

Minister financií V roku 2013 bol zvolený za poslanca českého parlamentu. Od 29. januára 2014 do 25. mája 2017 bol prvým podpredsedom vlády Bohuslava Sobotku a ministrom financií v tejto vláde.

Podľa prieskumu agentúry STEM bol k januáru 2017 najpopulárnejším politikom v parlamente.

Predseda vlády Českej republiky Vo voľbách do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky, ktoré sa konali v dňoch 20. a 21. októbra 2017, viedlo hnutie ANO predvolebné prieskumy. Hnutie voľby vyhralo so ziskom 29,64 % hlasov, čo predstavovalo 78 poslaneckých mandátov z 200-členného zboru. Prezident poveril víťaza zostavením vlády.

Babiš sa stal premiérom najskôr v decembri 2017, pričom jeho kabinet s menšinovou vládou nedostal dôveru na začiatku roku 2018. Vláda v demisii pokračovala a prezident ho poveril aj druhýkrát zostavením novej vlády. Druhú vládu zostavil na koaličnej dohode so sociálnymi demokratmi. Hlasovanie o dôvere kabinetu podporili komunisti v lete 2018, vláda získala svoj mandát.

V parlamentných voľbách v roku 2025 vyhralo Babišovo ANO so ziskom 34,51% hlasov a 80 kresiel. Krátko po voľbách sa dohodol na zložení vládnej koalície so stranami Sloboda a priama demokracia (SPD) a Motoristi sebe (AUTO). Za predsedu vlády bol Babiš prezidentom Petrom Pavlom vymenovaný až 9. decembra potom, ako vyriešil konflikt záujmov v súvislosti s jeho holdingom Agrofert, ktorého sa 4. decembra vzdal a zveril ho nezávislej štruktúre. 15. decembra bola zároveň vymenovaná väčšina jeho tretej vlády.

Život Kandidatúra na prezidenta 30. októbra 2022 Babiš oznámil, že sa v českých prezidentských voľbách v roku 2023 mieni uchádzať o post prezidenta Českej republiky aj on. V prvom kole konanom 13.1. - 14.1. sa umiestnil na druhom mieste so ziskom 34,99%. Do druhého kola postupuje spolu s generálom Petrom Pavlom, ktorý získal 35,40%. Zaujímavosťou je, že len pár minút pred kompletným spočítaním hlasom sa prehodilo poradie a Petr Pavel len o pár stotín percenta predbehol Andreja Babiša, ktorý sa dovtedy držal na prvom mieste. Od tohto momentu však Petr Pavel svoj náskok len zvyšoval.

Majetkové pomery Časopis Týden v roku 2009 odhadol jeho majetok na 35 až 48 miliárd českých korún (1,77 až 2,42 miliárd dolárov).Marek Přibil: Exkluzivní žebříček TÝDNE: Známe 111 nejbohatších Čechů, tyden.cz, 17. 10. 2012 Podľa finančného časopisu Forbes jeho imanie v marci 2013 bolo 2 miliardy dolárov, čím sa stal vtedy 736. najbohatším človekom sveta.Profil A. Babiše na www.forbes.com z 19. 9. 2013 Do októbra 2017 jeho majetok vzrástol na 4,1 miliardy dolárov, čím postúpil na 564. priečku medzi najbohatšími ľuďmi celého sveta.Profil A. Babiše na www.forbes.com, prístup: 23. októbra 2017

Konflikty záujmov a zverenecké fondy V roku 2016 bola schválená novela českého (14/2017 Z. z.) zákona o konflikte záujmov (159/2006 Z. z.), známa aj ako Lex Babiš, ktorá zakazovala štátnym úradníkom vlastniť médiá a prijímať štátne dotácie prostredníctvom vlastných firiem. V dôsledku toho Babiš v roku 2017 previedol svoje akcie v spoločnostiach Agrofert a SynBiol do dvoch zvereneckých fondov s názvami AB private trust I a AB private trust II. Tieto kroky však nerozptýlili pochybnosti o možnom konflikte záujmov Babiša.

Poslanecká snemovňa v júni 2023 schválila sprísnenie "Lex Babiš" novelou, ktorá zakazuje politikom vlastníctvo médií a prijímanie dotácií a mení organizáciu Úradu pre dohľad nad financiami politických strán a politických hnutí. Politici nebudú môcť previesť médiá na blízku osobu alebo zverenecké fondy. Návrh musel počkať na posúdenie Senátom. Zástupcovia ANO tvrdili, že dodatok bol namierený proti jednej osobe, predsedovi hnutia a bývalému premiérovi Andrejovi Babišovi, že ide o tzv. "prílepok" a že je protiústavný. Poslanci senátu schválili novelu v auguste 2023. Po podpise prezidenta sa firmy ministra financií nebudú môcť uchádzať o dotácie, verejné zákazky a investičné stimuly. Budúci členovia vlády a mnohí ďalší úradníci tiež nebudú môcť prevádzkovať niektoré médiá. Babiš schválený zákon kritizoval a oznámil, že ďalšie kroky bude konzultovať s právnikmi. Na jar roku 2024 Európsky prokurátor Radek Mezlík prehlásil, že Andrej Babiš bol v konflikte záujmov. V prípade podozrieval desiatky ľudí, ale nikoho neobvinil. Práve sprísnenie tohto zákona, ktoré mu znemožnilo priamo využívať svoje médiá v politických kampaniach, viedlo k predaju Mafry v septembri 2023 skupine Kaprain českého podnikateľa Karla Pražáka.

Osobný život Andrej Babiš sa v 70. rokoch oženil s lekárkou Beatou Adamovičovou, ktorú poznal z gymnázia. Zo vzťahu majú dcéru Adrianu a syna Andreja (krátko dopravný pilot). Po roku 1990 žije Andrej Babiš s mladšou družkou Monikou Herodesovou, zo vzťahu majú deti Vivien a Frederika. Dňa 29. júla 2017 sa obaja partneri zosobášili, žijú v rodinnom sídle v Průhonicích pri Prahe.

Agent Štátnej bezpečnosti

thumb|Predná časť štatistickej karty tajného spolupracovníka ŠtB s údajmi o Andrejovi Babišovi. thumb|Záznam o schôdzke s agentom Burešom z decembra 1984, ktorý vypracoval príslušník ŠtB František Hákač. Podľa doteraz zverejnených dokumentov pochádzajúcich z archívu slovenského Ústavu pamäti národa bol Babiš od 12. novembra 1980 evidovaný ako dôverník ŠtB.Ústav pamäti národa, registr KS ZNB – Správa ŠtB Bratislava, záznam číslo 25085. Dostupné online. Dňa 11. novembra 1982 v bratislavskej vinárni U obuvníka mal za prítomnosti kpt. Rastislava Mátraya a por. Júliusa Šumana podpísať viazací akt, čím sa údajne stal agentom ŠtB s krycím menom „Bureš“. Registrovaný bol u Oddelenia kontrašpionáže ochrany česko-slovenského zahraničného obchodu, Odboru na ochranu ekonomiky, Správy kontrarozviedky v Bratislave (1. oddelenie III. Odboru XII. Spravy ZNB). Toto oddelenie malo na starosti sledovanie zastupiteľských organizácií zahraničného obchodu v Bratislave, medzinárodné výstavy a veľtrhy v Bratislave a monitorovanie činnosti zahraničných rozviedok v česko-slovenskom zahraničnom obchode.

Dochované listiny pritom naznačujú, že Babiš so štátnou bezpečnosťou vedome spolupracoval už ako dôverník. Agentom ŠtB bol Babiš údajne do roku 1985, kedy ho PZO Petrimex vyslal dlhodobo do Maroka; s príslušníkmi ŠtB sa vraj za uvedené obdobie stretol celkom 17-krát. Krycie meno „Bureš“ figuruje v najmenej dvoch ďalších zväzoch ŠtB – jednak v spise „Oko“, kde je „Bureš“ najmenej dvakrát spomenutý ako autor hlásenia určených pre túto organizáciu a na druhej strane v spise „Vojak“, v ktorom figuruje ako opakovaný návštevník konšpiračného bytu.

Dňa 26. júna 2014 Okresný súd Bratislava I neprávomocne rozhodol, že je Andrej Babiš vo zväzkoch ŠtB evidovaný neoprávnene. Sudkyňa v odôvodnení rozhodnutia uviedla: „Súd nemal za preukázané, že navrhovateľ vedome spolupracoval so Štátnou bezpečnosťou a že bol jej agentom.“ Ústav pamäti národa sa proti rozhodnutiu odvolal. Odvolací súd 30. júna 2015 pôvodný rozsudok potvrdil. ÚPN proti tomuto rozhodnutiu podal v novembri 2015 dovolanie k slovenskému Najvyššiemu súdu, pretože sa domnieva, že rozhodnutie nižších inštancií bolo založené na nezákonných dôkazoch.

V októbri 2017 Ústavný súd zrušil rozsudok krajského súdu s tým, že v podobných sporoch nemá byť žalovanou stranou Ústav pamäti národa, čím podľa právneho zástupcu ústavu oslobodil ÚPN od všetkých sporov s bývalými spolupracovníkmi ŠtB. Andrej Babiš následne avizoval, že bude žalovať Ministerstvo vnútra SR.

V apríli 2018 zažaloval Andrej Babiš o milión eur slovenský deník Nový Čas a bývalého príslušníka česko-slovenskej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) Jána Sarkocyho, ktorého rozhovor denník zverejnil. Ten Babiša označil za vedomého spolupracovníka ŠtB a mal tak podľa Babiša o ňom vytvárať úmyselne "nepravdivý obraz vypočítavého, nečestného človeka". Vydavateľ sa ospravedlniť odmietol a poukázal na to, že Babiš nepreukázal, že bol evidovaný u ŠtB neoprávnene. Babiš žalobu proti denníku aj proti Sarkocymu stiahol v auguste 2018. Sarkocy tvrdí, že Babiš neuniesol dôkazné bremeno a žalobu radšej stiahol a potvrdil, že Babiš bol vedomým spolupracovníkom ŠtB a dostával za to zaplatené.

Kritika

Čapí hnízdo náhľad|Rekreačný a konferenčný areál Čapí hnízdo, ktorého financovanie je predmetom rovnomennej kauzy. V marci 2016 oslabilo dôveryhodnosť Andreja Babiša niekoľko protichodných vyjadrení okolo využitia dotácií na výstavbu areálu Čapí hnízdo (slov. bocianie hniezdo, budova má tento tvar). Podstatou „kauzy Čapí hnízdo“ je podozrenie z účelového čerpania dotácie určenej len pre malé alebo stredne veľké firmy, keď podľa kritikov koncern Agrofert formálne previedol v roku 2008 spoločnosť Čapí hnízdo na iného majiteľa krytého listinnými akciami na majiteľa, pretože Agrofert by dotáciu vo výške 50 mil. korún nezískal.Anonymní akcie, dotace, kritika auditorů. Časová osa kauzy Čapí hnízdo Na mimoriadnej schôdzi Poslaneckej snemovne Babiš uviedol, že majiteľovi akcií boli jeho dospelé deti Adriana a Andrej a brat partnerky Moniky Martin Herodes.ČT24: Čapí hnízdo vlastnily mé dospělé děti s bratrem partnerky, řekl Babiš

V roku 2018 sa riešil podiel jeho dospelých detí Adriany a Andreja ml. na Kauze Čapí hnízdo, podľa ktorej údajne dcéra aj syn pôsobili v štatutárnych orgánoch firmy a neoprávnene čerpali eurodotácie. Vec vyšetrujú orgány českej aj európskej pôsobnosti.

Nezrovnalosti v príjmoch a podozrenie z krátenia dane