náhľad|Mattei Aténa v Louvri. Rímska kópia z 1. storočia pred Kr./po Kr. podľa gréckeho originálu zo 4. storočia pred Kr. pripisovaného Kefisodotosovi alebo Euphranorovi z Korintu. Aténa (iné názvy: Athéné, Athéna, Athena, zastarano Athene, (?) Atena ; po aticky Athéna, po iónsky Athéné, po dórsky Atháná, po novogrécky Athina; prímená pozri nižšie) je starogrécka bohyňa múdrosti, odvahy, inšpirácie, práva a spravodlivosti, strategicky vedenej vojny, umenia, remesiel a zručnosti. Etruskovia si ju spájali s ich bohyňou Menrvou a neskôr Rimania s Minervou. Herodotos a Platón nesprávne stotožnovali Aténu s líbyjskou bohyňou Neith (moderní Berberi). Podľa Platóna meno Aténa je odvodené od A-theo-noa, čo znamená myseľ boha. Aténa bola považovaná za patrónku a ochrankyňu rôznych miest v Grécku, najmä mesta Atény, je možné, že svoje meno nesie podľa názvu mesta. Je jej zasvätený Partenón na aténskej Akropole. Medzi jej hlavné symboly patria sovy, olivovníky a hady. V umení sa zvyčajne zobrazuje s prilbou a s kopijou v ruke.
Od svojho pôvodu ako egejská palácová bohyňa bola Aténa úzko spätá s mestom. Jej chrámy sa zvyčajne nachádzali na vrchole opevnenej akropoly v centrálnej časti mesta. Je jej zasvätený Partenón na aténskej Akropole a množstvo ďalších chrámov a pamiatok. Ako patrónka remesiel a tkania bola Aténa známa ako Ergané. Bola aj bohyňou bojovníkov a verilo sa, že ako Aténa Promachos vedie vojakov do boja. Jej hlavným sviatkom v Aténach boli Panathénaie, ktoré sa slávili v mesiaci Hekatombaion uprostred leta a boli najdôležitejším sviatkom v aténskom kalendári.
V gréckej mytológii bolo ukotvené, že Aténa sa zrodila z čela svojho otca Dia. V niektorých verziách príbehu Aténa nemá matku a narodila sa z čela Dia partenogenézou. V iných, napríklad v Hésiodovej Teogónii, Zeus prehltne svoju manželku Metis, ktorá bola s Aténou tehotná; v tejto verzii sa Aténa najprv narodí v Diovi a potom unikne z jeho tela cez čelo. V mýte o založení mesta Atén bohyňa Aténa porazila Poseidóna v súťaži o patronát nad mestom tým, že vytvorila prvý olivovník. Bola známa ako Athena Parthenos, "Aténa Panna", ale v jednom archaickom attickom mýte sa ju boh Hefaistos pokúsil znásilniť, no neúspešne, čo malo za následok, že Gaia porodila Erichtónia, významného aténskeho zakladateľského hrdinu. Aténa bola patrónkou hrdinského úsilia; verilo sa, že pomáhala hrdinom Perseovi, Heraklovi, Bellerofonovi a Iasónovi. Spolu s Afroditou a Hérou bola Aténa jednou z troch bohýň, ktorých spor vyústil do začiatku trójskej vojny.
Aktívnu úlohu zohráva v Iliade, v ktorej pomáha Achájcom, a v Odysei je božskou radkyňou Odysea. V neskorších spisoch rímskeho básnika Ovídia sa hovorí, že Aténa súťažila so smrteľnou Arachné v tkáčskej súťaži a potom premenila Arachné na prvého pavúka; Ovídius opisuje aj to, ako premenila Medúzu na Gorgónu po tom, čo bola svedkom jej znásilnenia Poseidónom v jej chráme. Od renesancie sa Aténa stala medzinárodným symbolom múdrosti, umenia a klasickej vzdelanosti. Západní umelci a alegorici často používali Aténu ako symbol slobody a demokracie.
Meno a výskyt thumb|Busta Pallas Atény. Nemá grécky pôvod. Zrejme išlo o bohyňu z Egeja, odkiaľ prišla do Grécka. Porovnávali ju s anatolskou matkou bohýň ako Kybela (Cybelé), jej meno je pravdepodobne líbyjského pôvodu a jej predmeno Pallas sa prirovnáva k chetitskému palahh, čo v mykénskej gréčtine znamená boží odev. Sú dôkazy o tom, že v starých dobách Aténa sama bola sovou, alebo vtáčou bohyňou. V tretej knihe Odyssey na seba berie podobu morského orla. Jej náprsný štít so strapcami (Aegis) môže byť zvyškom krídiel. Aténa sa spája s Aténami (mesto Atény – Athenai), v množnom čísle, pretože v dávnych dobách to bolo miesto, kde predsedala svojmu sesterstvu, Athenai.
V olympskom panteóne Aténa vystupuje ako Diova obľúbená dcéra, zrodená z jeho hlavy. Príbeh o jej zrodení má niekoľko verzií. V najčastejšie uvádzanej sa Zeus miluje s Metis, bohyňou prefíkanej mysle, keď sa náhle preľakol dôsledkov. Existovala veštba, ktorá hovorila, že Metis porodí dieťa mocnejšie ako Zeus sám. Aby zabránil jej naplneniu, Zeus hneď po milovaní premenil Metis na muchu a prehltol ju, no už bolo neskoro. Metis už bola tehotná. Metis okamžite začala chystať helmu a odev pre zárodok svojej dcéry. Keď kula helmu, spôsobila tým Diovi veľkú bolesť a Prometeus, Hefaistos, Hermes, alebo Palaimón (v závislosti od zdroja povesti) rozštiepil Diovu hlavu dvojhlavou minojnskou sekerou (labrys). Aténa vyskočila z Diovej hlavy, dospelá a v plnej zbroji, a Diovi sa tento zážitok celkom páčil.
Na základe používaného slovného spojenia Pallas Aténa sa niekedy uvažovalo, že Pallas bolo meno jej otca. Podľa Platóna slovo pallas je odvodené od výrazu pre vojnový tanec. Iné príbehy hovoria, že Pallas bola Aténinou priateľkou z detstva. Počas hry ho Aténa nešťastnou náhodou zabila. Preto sa rozhodla uvádzať jeho meno pred svojím, aby sa nezabudlo na jeho pamiatku.
Aténa mala viacero prívlastkov. Aténa Parthenos znamenala panenskú bohyňu, Athéna Níké zase bohyňu víťastva (v Aténach na Akropole jej bol zasvätený chrám Atény Níké). Aténa Leukothea znamenala Aténu s belostnými ramenami, Aténa Chalkiotis – bola uctievaná v Sparte ako Aténa v kovovom chráme.
Aténa bola patrónkou tkáčskeho umenia a iných remesiel, múdrosti a boja. Na rozdiel od Áresa, ktorý bol v boji prchký a nespoľahlivý v boji, Aténinými prednosťami boli stratégia a taktika – symbolizovala vojnu vedenú umiernene a s rozvahou. Keď sa postavila na stranu Grékov vo vojne proti Tróji, pomáhala Odyseovi na jeho ceste domov.
Kult a patronát
Panhelénsky a aténsky kult náhľad|Pre Aténu bol utkaný nový peplos, ktorý slávnostne prinášali na oblečenie jej kultového obrazu (Britské múzeum). V podobe Atény Polias bola Aténa uctievaná ako bohyňa mesta a ochrankyňa citadely. V Aténach sa každoročne na konci mesiaca Thargelion slávila Plyntéria alebo "Sviatok kúpeľa", ktorý trval päť dní. Počas neho Athénine kňažky, alebo plyntrídes, vykonávali očistný rituál v Erechteione, svätyni zasvätenej Athéne a Poseidónovi. Tu sa vyzliekla Athénina socha, vyprali jej šaty a očistilo telo. Aténa bola uctievaná na slávnostiach, ako napríklad na Chalkii, ako Aténa Ergane, patrónka rôznych remesiel, najmä tkáčstva. Bola tiež patrónkou kovotepcov a verilo sa, že pomáha pri kovaní brnenia a zbraní. Koncom piateho storočia pred Kristom sa hlavným aspektom Aténinho kultu stala úloha bohyne filozofie.
Verilo sa, že ako Athéna Promachos vedie vojakov do boja. Athéna predstavovala disciplinovanú, strategickú stránku vojny, na rozdiel od svojho brata Area, patróna násilia, krvilačnosti a zabíjania - "surovej sily vojny". Gréci si Aténu vážili oveľa viac ako Área. Aténa bola v tejto úlohe uctievaná najmä počas slávností Panathéna a Pamboeotia, ktoré sa vyznačovali hlavne ukážkami atletickej a vojenskej zdatnosti. Verilo sa, že Aténa ako patrónka hrdinov a bojovníkov uprednostňuje tých, ktorí využívajú skôr dôvtip a inteligenciu než hrubú silu. vľavo|náhľad|Parthenón na aténskej Akropole, ktorý je zasvätený Aténe Parthenos Vo svojom aspekte bojovníčky bola Aténa známa ako Parthenos (Παρθένος - "panna"), pretože sa verilo, že podobne ako jej kolegyne bohyne Artemis a Hestia zostáva večne pannou. Od tohto titulu je odvodený názov najslávnejšieho Aténinho chrámu, Parthenónu na aténskej Akropole. Podľa Karla Kerényiho, odborníka na grécku mytológiu, názov Parthenos nie je len konštatovaním Aténinho panenstva, ale aj uznaním jej úlohy vynucovateľky pravidiel sexuálnej skromnosti a rituálneho tajomstva. To bol vysoko považovaný aspekt ženského správania. Kerényiho štúdia a teória Atény vysvetľuje jej panenský epiteton ako dôsledok jej vzťahu k otcovi Diovi a podstatnú, ucelenú časť jej charakteru v priebehu vekov. Marinus z Neapola uvádza, že keď kresťania odstránili sochu bohyne z Partenónu, Proklovi, Aténinmu ctiteľovi, sa vo sne zjavila krásna žena a oznámila mu, že "aténska pani" chce bývať s ním.
Aténe sa pripisovalo aj vytvorenie formy veštenia založenej na kamienkoch. Tieto kamienky sa nazývali thriai, čo bol aj súhrnný názov skupiny nýmf s vešteckými schopnosťami. Jej nevlastný brat Apolón, nahnevaný a zlomyseľný na vyznávačov konkurenčného umenia, sa však na to sťažoval ich otcovi Diovi pod zámienkou, že mnohí ľudia sa venujú hádzaniu kamienkov, ale len málo z nich je v skutočnosti skutočnými prorokmi. Zeus, ktorý sympatizoval s Apolónovými sťažnosťami, diskreditoval veštenie z kamienkov tým, že ich urobil nepoužiteľnými.
Regionálne kulty Aténa nebola len patrónkou Atén, ale aj iných miest, vrátane Argosu, Sparty, Gortynu, Lindosu a Larisy. Rôzne kulty Atény boli vetvami jej panhelénskeho kultu a často slúžili na rôzne iniciačné obrady gréckej mládeže, ako napríklad prechod mladých mužov do občianskeho stavu alebo prechod mladých žien do manželstva.Tieto kulty boli portálmi jednotnej socializácie aj mimo pevninského Grécka. Aténa bola často stotožňovaná s Afáiou, miestnou bohyňou ostrova Ejina, ktorá pochádzala z Kréty a bola spájaná aj s Artemidou a nymfou Britomartis. V Arkádii bola stotožňovaná s antickou bohyňou Aleou a uctievaná ako Aténa Alea. Svätyne zasvätené Aténe Alee sa nachádzali v lakónskych mestách Mantineia a Tegea. Chrám Atény Aley v meste Tegea bol dôležitým náboženským centrom starovekého Grécka. Geograf Pausanias uvádzal, že chrám založila Alea.
Aténa mala hlavný chrám na spartskej Akropole, kde bola uctievaná ako Poliouchos a Khalkíoikos ("z medeného domu", často latinizované ako Chalcioecus). Tento epiteton môže odkazovať na skutočnosť, že kultová socha, ktorá tam bola umiestnená, mohla byť z bronzu, respektíve že steny samotného chrámu mohli byť z bronzu, alebo že Aténa bola patrónkou kovozlievačov. V Sparte sa za súčasť Aténinho kultu používali zvony z terakoty a bronzu. V štvrtom storočí pred Kr. bol v Priene postavený chrám Atény Polias v iónskom štýle, ktorý navrhol Pytheos z Priene, ten istý architekt, ktorý navrhol Mauzóleum v Halikarnasse. Chrám zasvätil Alexander Veľký a nápis z chrámu, ktorý vyhlasoval jeho zasvätenie, sa dnes nachádza v Britskom múzeu.
Mytológia
Narodenie náhľad|Soška Atény. Nájdená v Aténach, v blízkosti školy Varvakeion. Táto soška, známa ako "Varvakeionova Aténa", je najvernejšou a najlepšie zachovanou kópiou kultovej sochy Atény Parthenos od Feidiasa, ktorá bola postavená v Parthenóne v roku 438 pred Kr. Na origináli, ktorý bol približne dvanásťkrát väčší ako Varvakeionova kópia, boli obnažené časti tela vyrobené zo slonoviny, zatiaľ čo zvyšok sošky bol obložený zlatými listami. vľavo|náhľad|Aténa sa "rodí" z Diovho čela v dôsledku toho, že pohltil jej matku Metis, keď vpravo chytá Eileithyin odev; čierna figurálna amfora, 550-525 pred Kr. Louvre, Paríž Aténa bola Diovou dcérou, ktorá sa narodila bez matky a, podľa jednej verzie, vyrástla z jeho čela. Existoval aj alternatívny príbeh, podľa ktorého Zeus zhltol Metis, bohyňu rady, keď bola tehotná s Aténou, a keď bola úplne dospelá, vyšla zo Zeusovho čela. Keďže bola Diovým obľúbeným dieťaťom, mala veľkú moc.