MP4 (formálne MPEG-4 Part 14) je formát súborov (nazýva sa ako kontajner) špecifikovaný v medzinárodnom štandarde ISO/IEC MPEG-4 (ISO 14496-14). Tento formát je postavený na všeobecnom formáte súborov špecifikovanom v ISO 14496-12 (12. časť MPEG-4 štandardu). Používa sa primárne na ukladanie médií definovaných skupinou MPEG (MPEG = Motion Picture Experts Group), ale dá sa použiť aj na iný obsah (napríklad Apple Lossless, Dirac a veľa iných). Jedinou príponou, ktorú pre tento formát definuje samotná norma, je .mp4.
MP4 umožňuje streamovanie po internete. Umožňuje aj spájanie viacerých audio a video prúdov do jedného súboru, spolu s titulkami alebo statickými obrázkami. Ako začiatočný bod na vývoj formátu MP4 sa použil formát súborov Apple QuickTime, ktorý bol zverejnený v roku 2001. Aj keď sa MP4 stále podobá na formát QuickTime, vo veľa rozličných oblastiach ho zlepšili.
Do MP4 sa dá uložiť skoro ľubovoľný obsah, ale z príčiny kompatibility sa odporúča každý formát zaregistrovať u registračnej autority, ktorá je podľa ISO/IEC 14496-12 spoločnosť Apple Computer Inc. Najčastejšie používané formáty v kontajneri MP4 sú tieto:
Video: MPEG-4 Part 10 (H.264/AVC), MPEG-H Part 2 (H.265/HEVC), MPEG-4 Part 2 a AV1; menej obvykle aj MPEG-2 a MPEG-1 Zvuk: AAC, MP3, menej obvykle aj MP2, MP1, CELP (záznam hlasu), TwinVQ a SAOL (MIDI); podporované sú aj Apple Lossless a od konca roka 2018 FLAC a Opus Textové titulky: MPEG-4 Timed Text Menej zvyčajný je rozličný iný obsah, ako napríklad obrázky JPEG a PNG
Štruktúra a metaúdaje Súbor MP4 je zložený z blokov údajov nazývaných atómy (angl. boxes). Atóm moov obsahuje údaje potrebné na prehrávanie, napríklad rozlíšenie videa, snímkovú frekvenciu, orientáciu obrazu a vlastnosti zobrazenia. Môže sa nachádzať na začiatku aj na konci súboru; ak je umiestnený na konci a súbor je neúplný (skrátený), video sa nedá prehrať. Okrem metaúdajov definovaných samotnou normou môžu súbory MP4 obsahovať aj metaúdaje vo formáte Extensible Metadata Platform (XMP).
Prípony súborov Niektoré z používaných prípon súborov vo formáte MP4 sú:
.mp4 - oficiálna prípona, používaná na audio aj video .m4a - prípona zavedená spoločnosťou Apple a používaná na audio súbory (AAC, Apple Lossless) .m4b - prípona používaná na audioknihy a podcasty, ktoré obsahujú aj metaúdaje ako značky kapitol, obrázky a odkazy .m4r - prípona, ktorú pre zvonenia používa Apple iPhone .m4v - prípona zavedená spoločnosťou Apple a používaná na video súbory (MPEG-4 video) .m4p - prípona zavedená spoločnosťou Apple a používaná na audio súbory chránené DRM technológiou FairPlay, ktoré sa predávali cez iTunes Store
Existuje veľa ďalších kontajnerových formátov súborov založených na všeobecnom multimediálnom formáte súborov definovanom v MPEG-4 Part 12, no tieto sa odlišujú podporovanými typmi obsahu. Napríklad: .3gp, .3g2 - používané v mobilných telefónoch tretej generácie, súbory môžu obsahovať aj neštandardný obsah (H.263, AMR, TX3G) .mj2 - formát pre video kompresiu Motion JPEG 2000
Konverzia Opätovné kódovanie (transkódovanie) je potrebné vtedy, keď zdrojový súbor obsahuje kodek, ktorý sa v kontajneri MP4 nepoužíva alebo ktorý cieľové zariadenie nedokáže prehrať; typické je to pri prevode z kontajnerov ako AVI alebo Matroska. Pri transkódovaní medzi stratovými kodekmi však vždy dochádza k istému zhoršeniu kvality obrazu. Pri prevode súborov určených na prehrávanie cez internet sa navyše atóm moov presúva na začiatok súboru. Keďže MP4 aj formát súborov QuickTime (prípona .mov) vychádzajú z rovnakého základu, prevod medzi nimi väčšinou nevyžaduje opätovné kódovanie obsahu: obrazové a zvukové prúdy sa iba prekopírujú do nového kontajnera (tzv. remultiplexovanie, angl. remuxing). Keďže sa pritom vynecháva dekódovanie aj kódovanie, takýto prevod je rýchly a nemení kvalitu záznamu.
História MPEG-4 Part 14 je konkrétnym prípadom všeobecnejšej normy ISO/IEC 14496-12 (MPEG-4 Part 12: ISO base media file format), ktorá priamo vychádza z formátu súborov QuickTime. MP4 je s ním v podstate zhodný, navyše však formálne špecifikuje podporu počiatočných deskriptorov objektov (Initial Object Descriptors) a ďalších prvkov MPEG-4.
Prvá verzia formátu súborov MPEG-4 bola zverejnená v roku 2001 ako ISO/IEC 14496-1:2001, čo bola revízia špecifikácie MPEG-4 Part 1: Systems z roku 1999. V roku 2003 ju nahradila samostatná norma MPEG-4 Part 14: MP4 file format (ISO/IEC 14496-14:2003), označovaná aj ako verzia 2 formátu súborov MPEG-4; tá úplne nahradila 13. kapitolu normy ISO/IEC 14496-1, v ktorej bol formát súborov pre obsah MPEG-4 špecifikovaný dovtedy. Formát MP4 bol následne zovšeobecnený do normy ISO/IEC 14496-12:2004, ktorá definuje všeobecnú štruktúru súborov s časovo viazanými médiami a slúži ako základ pre ďalšie formáty tejto rodiny (napríklad MP4, 3GP alebo Motion JPEG 2000).
Druhé vydanie normy ISO/IEC 14496-14 vyšlo v roku 2018 a tretie v januári 2020.
Referencie
Externé odkazy Registračná autorita pre rozšírenia MPEG-4 Part 12 ISO/IEC 14496-14:2003 - Information technology -- Coding of audio-visual objects -- Part 14: MP4 file format RFC 4337 - MIME Type Registration for MPEG-4
Kategória:Súborové formáty Kategória:MPEG Kategória:Multimediálne kontajnery