náhľad|Táles z Milétu bol jeden z prvých starovekých gréckych filozofov a vedcov. Veda je jedna z foriem osvojovania si sveta človekom, ktorej produktom sú teoreticky systematizované objektívne poznatky alebo súbor poznatkov nachádzajúcich sa v zdôvodnenom kontexte. Súčasná veda vychádza z pozorovania, alebo experimentu, pričom tieto musia byť opakovateľné a voľne prístupné. Zmyslom tejto činnosti je formulovanie hypotéz, vyvodzovanie predpovedí a napokon ich testovanie. Ak sa predpovede potvrdia, a hypotéza je vnútorne konzistentná, stáva sa teóriou (do jednej teórie sa obyčajne spája väčšie množstvo hypotéz).
Na vedu sa kladie požiadavka objektivity, pravdivosti a metodickosti (prípadne aj terminologickej jednoznačnosti).
Veda je predmetom skúmania radu metavedných disciplín, napr. filozofie vedy, logiky, teórie vedy a i. Výrazom „veda“ sa niekedy skrátene označuje vedný odbor.
Vznik vedy Základom pre vznik vedy bola voľnosť a kritickosť myslenia, ktoré sa objavili vo filozofii antického Grécka. Filozofia v tom čase zahrňovala všetky súčasné objekty vedeckého výskumu. Gréci svoje názory vyvodzovali z pozorovania a logiky. Moderná veda však vznikla až v 17. storočí, keď bádatelia začali používať experimenty a overovať svoje tvrdenia. Postupne sa z filozofie vyčlenili všetky súčasné vedecké odbory.
Dejiny vedy
Financovanie vedy Slovensko v 2020 dalo 0.91 % HDP na výskum a vývoj, UNESCO Institute for Statistics, 9.5.1 Research and development expenditure as a proportion of GDP, po anglicky pre porovnanie Česko dalo 1.99%, Rakúsko 3.20%, a Južná Kórea 4.81%.
Delenie vedy Vedy môžeme rozdeliť na formálne (abstrakné), ktoré sa zaoberajú vzťahmi (ako napr. matematika) a reálne (empirické), ktoré majú konkrétne objekty výskumu. Na základe odlišných objektov výskumu a metodologických postupov môžeme v súčasnosti vedy ďalej rozlišovať na prírodné a humanitné (spoločenské). Prírodné vedy sa zaoberajú objektmi a javmi, v ktorých človek má len vedľajšiu funkciu, alebo je chápaný ako súčasť živočíšnej ríše. Humanitné vedy sa naopak zaoberajú ľuďmi a ich spoločenstvom. Každá z vied, si pritom môže preberať určité postupy a výsledky z iných vied. Vedné odvetvia jednotlivých vied, ktoré sa zaoberajú využitím vedeckých poznatkov v praxi nazývame aplikované.
Systém vied Prírodné vedy: matematika (v tomto prípade je zaradenie sporné, pozri nižšie) fyzika astronómia chémia biológia ekológia geológia
Humanitné vedy psychológia sociológia história estetika kulturológia lingvistika politológia ekonómia
Aplikované vedy pedagogika medicína farmakológia poľnohospodárske vedy právo knižničná a informačná veda logistika architektúra technológia genetika/génové inžinierstvo Interdisciplinárne vedy informatika – zaoberá sa vlastnosťami informácií, ich spracovaním a využitím v praxi kognitívna veda – využíva psychológiu, neurobiológiu aj matematiku antropológia – je čiastočne prírodnou a čiastočne humanitnou vedou geografia – veda na hraniciach medzi prírodnými, spoločenskými a technickými disciplínami
Vedy s problematickým zaradením matematika – jej zaradenie je filozofickým problémom. Je abstraktnou vedou, aj technickou vedou, niekedy je zaraďovaná medzi prírodné vedy, ale chýba jej reálny objekt výskumu – ide v istom zmysle skôr o „vedu o metódach výskumu“. filozofia – jej vedeckosť je dosť sporná; vychádza z logiky, ale nemá metódy na overovanie svojich tvrdení
Pseudovedy – ide o odbory, ktoré ich zástancovia vydávajú za vedu, ale ich metódy sú v rozpore s metódami vedeckého výskumu a často aj s poznatkami iných vied. teológia astrológia ufológia spiritizmus kreacionizmus
Sústava odborov vedy a techniky Sústava odborov vedy a techniky podľa Ministerstva školstva SRSmernica č. 27/2006-R Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 21. decembra 2006 o sústave odborov vedy a techniky a číselníku odborov vedy a techniky., v súlade s definíciou Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj: prírodné vedy technické vedy lekárske vedy pôdohospodárske vedy spoločenské vedy humanitné vedy
Názory na vedu
Iné projekty
Referencie
Externé odkazy