Slovo imám () má viacero významov:; Imam. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 9. Leipzig 1907. S. 765-766imam. In: New Catholic Encyclopedia 7. 2003. S. 327, 328 imam. In: Encyclopedia of Islam and the Moslim World. Vol. A-L 2004 S. 349, 350 imam. In: BOWKER, J. The Concise Oxford Dictionary of World Religions. OUP. 2000 Vo všeobecnom význame je imám osoba alebo vec, ktorá je (morálnym) vzorom, vodcom, sprievodcom, návodom. V tomto zmysle sú imámmi napríklad aj prorok Mohamed, niektorí proroci pred ním (Adam, Abrahám a pod.), posvätné knihy rôznych náboženstiev (napr. Korán) a podobne. Pôvodne (aj v predislamskej ére) sa v tomto zmysle ako imán označoval vodca karavány (resp. tiav) alebo sprievodca cestujúcich. Imám je hlavný predstavený spoločenstva všetkých moslimov (t. j. hlavný predstavený moslimskej náboženskej obce - ummy), nástupca proroka Mohameda. O tom, kto je takto chápaným imámom, panujú v islame veľké spory. Podľa sunitov je imámom každý kalif a v neskoršom období za imámov niekedy uznávali akýchkoľvek panovníkov, pokiaľ neporušovali šaríu. Naproti tomu podľa šiitov sú imámmi len Alí ibn Abí Tálib (t. j. Mohamedov bratranec a zať), jeho synovia Hasan a Husajn a synovia tohto Husajna, pričom ale niektoré šiitské smery považujú za imámov aj ďalších potomkov Husajna; je však sporné, ktorí presne to sú, preto sa v závislosti od šiitského smeru udáva, že imámov je päť, sedem, dvanásť a podobne. Niektoré smery medzi takto chápaných imámov zaraďujú aj Al-Mahdího, ktorý existuje ako skrytý imám a prejaví sa v čase konca sveta. V sunitskom islame slovo imám znamená tiež predriekač dennej moslimskej modlitby (prípadne prednášač kázne - chutba) v mešite alebo na inom rituálne čistom mieste. Pôvodne historicky modlitbu predriekal kalif. Podrobnosti pozri v samostatnej kapitole nižšie. Imám je titul vynikajúcich moslimských (najmä sunitských) teológov a náboženských právnikov, napríklad titul zakladateľov štyroch sunitských právnych škôl (Ibn Hanbal, aš-Šáfi'í, Málik ibn Anas, Abú Hanífa). Imám bol titul niektorých islamských (sunitských i šiitských) panovníkov, najmä ak títo panovníci boli potomkami proroka Mohameda (a teda aj Alího ibn Abího Táliba - tzv. Alíovci). Titul imám mali napríklad Idrísovci v severozápadnej Afrike a (až do roku 1926) Zajdovci (zaiditi) v oblasti dnešného Jemenu. V sufizme je imám vodca k pravému poznaniu, a ide teda o ekvivalent výrazov pír či muršid (oba v podstate znamenajú duchovného vodcu). Imám sú dve väčšie korálky na subhe, t.j. na ruženci moslimov.
Imám ako predriekač modlitby Imámom v tomto význame môže byť ktokoľvek, t. j. aj laik a aj žena. Zvyčajne je to laik, ktorý je zbehlý vo veciach viery a jeho funkcia je svojím spôsobom čestná. Imám môže mať aj iné, civilné zamestnanie. Imám teda nie je kňaz v kresťanskom zmysle.
Iné projekty
Zdroje
Kategória:Islam Kategória:Náboženské povolania