Mgr. Peter Janků, PhD. (* 12. február 1974, Lučenec) je slovenský pesničkár, scénograf, dramatik, publicista a bývalý novinár. Od 1. decembra 2025 je riaditeľom Slovenského rozhlasu. V parlamentných voľbách 2023 kandidoval za KDH a následne pôsobil ako asistent poslanca Jozefa Hajka (KDH).

Niektorými médiami je kritizovaný za svoje postoje vrátane výhrad voči „progresívnej kolonizácii“ inštitúcií a dúhovému logu RTVS, za prispievanie do dezinformačného denníka Štandard, za rozhodnutia vo vedení Slovenského rozhlasu, najmä za to, že neodvysielal záznam z Rádiohláv po kritike umelcov a za osobné útoky na niektorých prepustených zamestnancov.

Mladosť a vzdelanie Peter Janků sa narodil v Lučenci a vyrastal v Poltári. Absolvoval Strednú umelecko-priemyselnú školu v Kremnici, Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici, Vysokú školu muzických umení v Bratislave (scénické a kostýmové výtvarníctvo u scénografa Aleša Votavu) a doktorandské štúdium na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a Vysokej škole muzických umení v Bratislave.Mgr. Peter Janku, PhD. In:

Kariéra Pôsobil ako umelecký šéf výpravy a zástupca umeleckého šéfa v Štátnej opere v Banskej Bystrici, ako umelecký riaditeľ Divadla Theatrium v Bratislave, riaditeľ Umelecko-dekoračných dielní v Slovenskom národnom divadle a šéfdramaturg a intendant v Rádiu Devín a digitálnych rádií Litera, Junior a Pyramída v RTVS.

V rokoch 2003 až 2012 pôsobil ako redaktor, režisér a dramaturg v redakciách publicistiky televízií TV Markíza, Slovenská televízia a TA3, kde sa venoval investigatívnej žurnalistike (relácie Reportéri, Čierny Peter). Aj popri iných aktivitách je neustále aktívny ako divadelný a filmový scénograf, spolupracoval so Slovenským národným divadlom, Štátnou operou v Banskej bystrici, Novou scénou v Bratislave, Divadlom SNP v Martine, Národným divadlom moravsko-slezským v Ostrave, Operou a Baletom v Ústí nad Labem, Divadlom Gunagu, A-studiom Rubín v Prahe a i.

Pôsobí ako dramatik, pričom 9 z jeho divadelných a rozhlasových hier (Kamene života, Prázdne miesta, Tesár, Labutia pieseň slávneho Slovana, Hranice svätosti, Obeť svätej čistoty, Zlatá horúčka, Hranica, Slnko v temnotách) bolo spracovaných a odvysielaných v Slovenskom rozhlase. Divadelná hra Kamene života bola v roku 2012 zaradená medzi 120 najlepších divadelných hier v Európe.

Pesničkárska dráha P. Janků sa datuje približne od začiatku deväťdesiatych rokov. Vystupuje prevažne ako sólista. Koncertoval na Slovensku i v zahraničí, vydal viacero štúdiových hudobných albumov. V roku 1996 natočila STV profil Petra Janků pre cyklus Pesničkári slovenskí.

Publikácia Folk na Slovensku z roku 2006 ho charakterizovala ako jednu z najvýraznejších osobností slovenskej folkovej scény, oceňuje jeho pesničkársku tvorbu, suverénne vystupovanie a schopnosť zaujať publikum. Jeho štýl opisuje ako kombináciu irónie a satiry s osobitým nadhľadom.

V rokoch 2010 až 2015 organizoval každoročne v Bratislave pesničkársky koncert LennOn a MY.

V parlamentných voľbách 2023 kandidoval za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), pričom následne pôsobil ako asistent poslanca za KDH Jozefa Hajka.

V roku 2023 tiež pravidelne prispieval do dezinformačného denníka Štandard v ktorom označil pôsobenie progresívcov v kultúrnych a štátnych inštitúciách za „progresívnou kolonizáciou verejných a štátnych inštitúcií“.

Kritizoval tiež dúhovú vlajku na Kunsthalle, Pride podporený ministerstvom kultúry aj dúhové logo RTVS po teroristickom útoku na Zámockej ulici pred LGBT kaviarňou Tepláreň, pričom tento prejav solidarity označil za „škandalózne“ inklinovanie RTVS „k dúhovému profilovaniu“.

1. decembra 2025 ho vymenovala generálna riaditeľka STVR Martina Flašíková za riaditeľa Slovenského rozhlasu. Pri kandidatúre v máji 2025 pred Radou STVR kritizoval „ideologické vplyvy“ v umení, spochybnil snahy „o novú definíciu človeka“ a že nie je stotožnený s nadmerným dôrazom na rodovo vyvážené názvoslovie.

19. decembra 2025 uverejnil .týždeň otvorený list Mariana Jaslovského. Autor listu opisuje Janků ako kedysi talentovaného pesničkára a scénografa, ktorý po prekonaní rakoviny prešiel ku „kresťanskému radikalizmu“ a ktorý po nástupe do čela rozhlasu podľa neho začína realizovať predsavzatia spojené s jeho náboženským obratom.

Po galavečeri Rádiohláv () v marci 2026, kde umelci kritizovali prepúšťanie v Slovenskej televízii a rozhlase, rozhodol neodvysielať záznam, prejavy označil za politické útoky na inštitúciu a kritikov nazval „kričiacou menšinou večnými disidentmi“ uväznenou v „socialistickej mentalite“. Príhovory umelcov označil za „politicky motivované vyjadrenia“ a „útoky na dobré meno“ STVR. Jeho bývalý šéf Jozef Hajko ho po Rádiohlavách kritizoval za to, že sa „priplietol do tejto hry“, a varoval, že sa STVR stáva „slúžkou vlády“ a že bez zmeny postoja sa stane „jednou z tvárí nevídaného úpadku kultúry“.

V apríli 2026 prepúšťanie v Slovenskom rozhlase obhajoval aj verejnými útokmi na konkrétnych prepustených zamestnancov, napríklad na redaktorku Soňu Gyarfášovú a prostredníctvom sociálnej siete obvinil niektorých prepustených, že „úzko spolupracovali s progresívnymi a liberálnymi médiami a spolu s nimi brojili proti svojmu zamestnávateľovi“.

Diskografia Až doteraz (Zebra, 1998) 3306 sekúnd života (PRO, 2004) Folkové reportáže (vlast. náklad 2008) Dvadsať rokov čakania (vlast. náklad 2013) Tak nech je... (vlast. náklad 2014) Kalendár nádeje (vlast. náklad 2016) Pútnik (vlast. náklad 2016) Notre Dame (Hevhetia 2020) Misericordia (Hevhetia 2021)

Knihy Monografie JANKŮ, P.: Scénické myslenie. Univerzita Konštantína Filozofa Nitra, 2012, 138 s. JANKŮ, P.: Scénografia pre nescénografov. Univerzita Konštantína Filozofa Nitra, 2013, 62 s.

Zborníky JANKŮ, P.: in Kolektív autorov: Ako vznikal muzikál Ples upírov Univerzita Konštantína Filozofa Nitra, 2012 JANKŮ, P.: in Dagmar Inštitorisová a kol.: Divadlo – interaktivita, inscenovanosť, diskurz Univerzita Konštantína Filozofa Nitra, 2010 JANKŮ, P.: in Dagmar Inštitorisová a kol.: Antigona – nedokončená „tetralógia Univerzita Konštantína Filozofa Nitra, 2013 JANKŮ, P.: in Dagmar Inštitorisová a kol.: August Strindberg Hra snov (interpretačné sondy do slovenského divadla) Univerzita Konštantína Filozofa Nitra, 2013 JANKŮ, P.: in Kolektív autorov: Dráma 20092010, Divadelný ústav, 2011 JANKŮ, P.: in Kolektív autorov: Miniromány’89, Slovart, 2019 JANKŮ, P.: in Kolektív autorov: Green Dráma – Atlas divadelných hier, Divadelný ústav, 2020 JANKŮ, P.: in Kolektív autorov: Miniromány Spomalenie, Slovart, 2020 JANKŮ, P.: in Kolektív autorov: Miniromány Rozhlas 95, Slovart, 2021

Ocenenia Za svoju scénografickú, divadelnú a novinársku činnosť získal viacero slovenských aj medzinárodných ocenení. 1997 – Cena za najlepšiu scénografiu – Celoštátna súťaž divadiel – Srbsko – Čierna hora 2004 a 2008 – Cena Zlatý gunár Akadémie humoru (Kremnica) v kategórii pesničkárov 2007 – Cena Nadácie otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation za reportáž Detský domov v obci Korytárky 2009 – Cena za najlepšie vizuálne riešenie inscenácie – Celoštátna súťaž maďarských divadiel Komárno 2010 – Laureát súťaže Dráma 2010; cena Slovenského rozhlasu za divadelnú hru Kamene života 2014 – Medzinárodná Interpretačná Porta, 2. miesto 2021 – Laureát ceny Fra Angelico – za trvalý prínos do kresťanskej kultúry na Slovensku za slovesné umenie

Literatúra VONGREJ, Ľ.: Scénické myslenie Petra Janků. Dostupné online JANOUŠEK, M.; DAUBNEROVÁ, H.; DROBNÝ, J. a kolektív: Folk na Slovensku, Bratislava : Hudobné centrum, 2006.

Referencie

Kategória:Slovenskí folkoví speváci Kategória:Slovenskí folkoví gitaristi Kategória:Slovenskí speváci-skladatelia Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby Kategória:Slovenskí textári piesní Kategória:Slovenskí publicisti Kategória:Slovenskí scénografi Kategória:Zlatý gunár Kategória:Absolventi Súkromnej školy umeleckého priemyslu (Kremnica) Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení Kategória:Osobnosti z Lučenca Kategória:Laureáti Ceny Fra Angelica