Podkrušnohorská oblast alebo staršie Podkrušnohorská podsoustava je geomorfologická oblasť v severozápadných Čechách (Karlovarský a Ústecký kraj). Niekoľkými štvorcovými kilometrami Chebskej panvy presahuje aj na nemecké územie.
Ide o pásmo tektonických zníženín a sopečných kopcov, vzniknutých pri tektonických pohyboch v treťohorách. Tiahne sa v dĺžke asi 175 km z juhozápadu na severovýchod, od Chebu až k Českej Lípe. Na severozápade je lemovaná prudko sa dvíhajúcimi Krušnými horami, na juhu nižšími vrchovinami a pahorkatinami, na východe potom Českou tabuľou. V panvách Podkrušnohorskej oblasti sa nachádzajú ložiská hnedého uhlia, ktoré sa tu ťaží. Početné výrony oxidu uhličitého pozdĺž zlomových línií v západnej časti vytvárajú minerálne pramene (Františkovy Lázně a Karlovy Vary).
Väčšou časťou oblasti preteká rieka Ohře, ľavostranný prítok Labe, ktorá preráža České středohoří pri Ústí nad Labem a jeho ďalšie prítoky (napr. Bílina, Ploučnice) odvodňujú severnú časť oblasti. Južná časť Doupovských hôr patrí do povodia Strely (a tá potom prostredníctvom Berounky a Vltavy opäť do povodia Labe).
Vďaka prírodným zdrojom (kúpele na jednej strane a ťažba uhlia s nadväzujúcim priemyslom na druhej) je Podkrušnohorská oblasť pomerne husto osídlená. Ležia tu mestá: Cheb, Sokolov, Karlovy Vary, Kadaň, Chomutov, Most, Teplice, Ústí nad Labem a ďalšie. Osídlenie sa sústreďuje najmä v panvách. Hustota zaľudnenia Českého stredohoria je o niečo nižšia a prakticky neobývané zostávajú Doupovské hory, ktorých územie je vojenským výcvikovým priestorom.
Členenie Podkrušnohorská oblasť sa delí na 5 celkov: Chebská pánev Sokolovská pánev Doupovské hory (Hradiště, ) Mostecká pánev České středohoří (Milešovka, )
Pozri aj Geomorfologické členenie Česka
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Krušnohorská soustava Kategória:Geomorfologické oblasti v Česku