Elektrická indukcia je vektorová fyzikálna veličina charakterizujúca elektrické pole bez započítania vplyvu el. nábojov viazaných v prostredí – dielektriku, ale iba na základe "vonkajších" zdrojov poľa, teda voľných elektrických nábojov.
Tiež sa dá stretnúť s označením dielektrický posun alebo dielektrické posunutie, čo je zastaraný názov tejto veličiny.
Značenie a jednotky Symbol veličiny: Jednotka SI:
Základné vzťahy Elektrická indukcia je definovaná vzťahom , kde je permitivita vákua, E je intenzita elektrického poľa a P je elektrická polarizácia.
Pre lineárne dielektrikum je elektrická polarizácia lineárne závislá na intenzite elektrického poľa a môžeme ju zapísať , kde označuje elektrickú susceptibilitu.
Odtiaľ platí, že , kde označuje relatívnu permitivitu a (absolútnu) permitivitu.
Elektrickú indukciu v lineárnom dielektriku je teda možné určovať z rovnakých vzťahov ako intenzitu elektrického poľa s tým, že sa príslušný vzťah vynásobí koeficientom , prípadne .
Jedným zo základných vzťahov je vyjadrenie Gaussovho zákona elektrostatiky pomocou elektrickej indukcie (3. Maxwellova rovnica): , kde S je uzavrená, von orientovaná plocha (Gaussova plocha) obklopujúca voľný elektrický náboj Q. V diferenciálnom tvare potom tento zákon vyzerá nasledovne: , kde je objemová hustota voľných nábojov.
Súvisiace články Indukčnosť Elektrická intenzita Elektrická polarizácia Elektrický náboj Maxwellove rovnice
Kategória:Elektromagnetizmus Kategória:Fyzikálne veličiny