Vlastimil Brodský

Vlastimil Brodský, priateľmi a kolegami prezývaný Bróďa (* 15. december 1920, Hrušov nad Odrou – † 20. apríl 2002, Slunečná) bol český herec, dlhoročný člen hereckého súboru Divadla na Vinohradech.

Životopis V čase jeho štúdia na gymnáziu sa s ním rodičia presťahovali zo Sliezska do Prahy. V decembri roku 1939 zložil skúšky do elévského zboru - súkromnej hereckej školy E. F. Buriana, založenej pri jeho slávnom divadle D40.Josef Balvín: Vlastimil Brodský, Orbis, Praha, 1967, str. 6 K pedagógom tu okrem Buriana patrila napr. Lola Skrbková a Nina Jirsíková. Pôvodne sa tu chcel zlepšiť v tanci (vedel stepovať a dokonca viedol aj tanečné kurzy), ale Burian si všimol jeho talent a odporučil mu dráhu hereckú. V sezóne 1939/1940 sa začal Brodský objavovať v zbore v Burianových hrách, prvým samostatným javiskovým prejavom bolo potom v D41 vystúpenie v Zeyerovej Staré histórii, kde stvárnil úspešne niekoľko osôb a predmetov, napr. muzikanta, nosiča, okno a zámok.Josef Balvín: Vlastimil Brodský, Orbis, Praha, 1967, str. 8, 107 Keď nacisti v roku 1941 Buriana zatkli a divadlo zavreli, chvíľu ešte zotrval v tu ustavenom a Františkom Salzerom vedenom Divadle Na Poříčí, tretej scéne Divadla na Vinohradoch,Josef Balvín: Vlastimil Brodský, Orbis, Praha, 1967, str. 15 neskôr spoločne s ostatnými spolužiakmi pomohol rozbehnúť pololegálne divadlo Větrník. Divadlo sídlilo v rokoch 1941 - 1944 v Divadélku pro 99 vo výstavnej sieni U Topičů na Národní třídě, v roku 1944 potom krátko v ženskom klube v ulici Ve Smečkách. Vo Větrníku boli partnermi Brodského napríklad Zdeněk Míka, Zdeněk Řehoř, Stella Zázvorková a konzervatoristi Jaromír Pleskot a Radovan Lukavský.Kolektiv autorů: Dějiny českého divadla/IV., Academia, Praha, 1983, str. 526 Súbežne s pôsobením vo Větrníku hral aj v Pražském dětském divadle Míly Mellanovej. V roku 1944 odišiel z Větrníka a založil spolu s niekoľkými kolegami Pražské divadelní studio, ktoré sa však po nevydarenej premiére rozpadlo.Josef Balvín: Vlastimil Brodský, Orbis, Praha, 1967, str. 8, 28–9

Vrátil sa späť do Větrníka a v máji 1946 odišiel s niekoľkými hercami do Divadla satiry (vtedy ešte nepôsobilo na svojej neskoršej scéne na Vodičkovej ulici), kde pôsobil v sezóne 1946 - 47 a na chvíľu sa potom ešte vrátil k E. F. Burianovi do divadla D47.

Sklamaný vtedajším umeleckým a politickým smerovaním svojho majstra prešiel nakoniec so skupinou mladých hercov (O. Krejča, A. Hegerlíková, Z. Řehoř, Z. Dítě) za Jiřím FrejkomJosef Balvín: Vlastimil Brodský, Orbis, Praha, 1967, str. 42–3 do Divadla na Vinohradech, kde zotrval aj po Frejkovom odchode a po vzniku Divadla československej armády a bol členom súboru až do roku 1990Z. Sílová, R. Hrdinová, A. Kožíková, V. Mohylová : Divadlo na Vinohradech 1907 – 2007 – Vinohradský ansámbl, vydalo Divadlo na Vinohradech, Praha, 2007, str. 137, 192, ISBN 978-80-239-9604-3 a aj neskôr tu pôsobil ako stály hosť.

V postavách, ktoré stvárnil, objavoval ľudskú obyčajnosť, svoje postavy vystihoval poetickou skratkou, jeho komika bola označovaná za neobyčajne ľudskú. Býval charakterizovaný ako tragikomický typ herca.Josef Balvín: Vlastimil Brodský, Orbis, Praha, 1967, str. 62, 96–7, 99

Od roku 1946 sa objavoval pravidelne vo filme. Spolupracoval napr. s Otakarom Vávrom, Martinom Fričom a našiel spoločný umelecký pohľad so Zdeňkom Podskalským, v ktorého niekoľkých filmoch sa neskôr objavil.Josef Balvín: Vlastimil Brodský, Orbis, Praha, 1967, str. 76 Ako jediný český herec získal cenu Berlínskeho medzinárodného filmového festivalu Zlatý medveď za rolu v nemeckom filme Jakub lhář, zápornú postavu si zahral aj v oscarovej snímke Ostře sledované vlaky. V roku 2002 získal Českého leva za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe vo filme Babí léto.

Bol tiež výborným rozhlasovým a dabingovým hercom, niekoľko desiatok rokov pôsobil v Československom rozhlase ako populárny škriatok Hajaja, ktorý čítal každý deň deťom rozprávky na dobrú noc. Na gramofónových platniach vyšli Hajajovy pohádky (Supraphon), Brodský nahovoril tiež napr. postavu Švejka v Osudech dobrého vojáka Švejka (Ultraphon), Bondyho vo Válce s mloky (Supraphon) alebo tatka Šmolku v seriáli Šmolkovia.

Z rozvedeného prvého manželstva s tenistkou Bíbou Křeplkovou pochádza jeho syn Marek Brodský a z rozvedeného druhého manželstva s herečkou Janou Brejchovou pochádza jeho dcéra Tereza Brodská, herečka.

Dňa 20. apríla 2002 spáchal samovraždu.Zemřel „smutný klaun“ Vlastimil Brodský

Je po ňom pomenovaná ulica v Prahe.

Pochovaný je spolu s rodičmi v Slnečnej, kde mal chalupu, na tamojšom cintoríne.

Ocenenia 1967 zaslúžilý umelec 1967 Cena Jaroslava Průchy 1975 Národná cena NDR 1975 Strieborný medveď na Berlinale 1981 Cena Československého rozhlasu 1984 Zlatá nymfa 1988 národný umelec 1997 Cena Thálie za celoživotné majstrovstvo v činohre 2001 Medaila Za zásluhy 2001 Český lev 2002 Cena Za mimoriadny umelecký prínos svetovému filmu - in memoriam

Divadelné úlohy (výber) 1940 D. C. Faltis: Strašidlo cantervillské, Tomáš Alva, D41, réžia E.F. Burian 1940 Josef Šmída: Lancelot a Alexandrina, Renaldo, divadélko Větrník, r. Josef Šmída 1941 R. A. Stemmle: Honzík pára, udatný krejčík, Pražské dětské divadlo, r. M. Procházka 1942 J. Mahen: Husa na provázku, Klaun Dvojka, divadélko Větrník, réžia J. Šmída 1942 J. Pokorný: Písně Omara Pijáka, titul. rola, divadélko Větrník, r. J. Šmída 1943 František Němec, J. Šmída: Sentimentální romance, Matula, divadélko Větrník, r. J. Šmída 1943 G. Raeder, A. Heyduk: Aladin a kouzelná lampa, Mambu, Pražské dětské divadlo, r. Míla Mellanová 1944 J. Mecer, V. Vaňátko: Chlapci z rybářské uličky, Tonda šerif, Nezávislé divadlo, r. V. Vaňátko 1945 A. Suchovo-Kobylin: Smrt Tarelkinova, Raspljujev, divadélko Větrník, r. J. Šmída 1946 Josef Kainar: Akce Aibiš, Velký Aibiš, Divadlo satiry, r. Alfréd Radok 1947 B. Benešová: Věra Lukášová, Jarka Kohout, D48, r. E. F. Burian 1948 E. F. Burian: Není pozdě na štěstí?, D48, r. E. F. Burian 1948 G. B. Shaw: Svatá Jana, Dauphin, Divadlo na Vinohradech, r. Jiří Frejka 1949 W.Shakespeare: Sen noci svatojánské, Hladolet, Divadlo na Vinohradech, r. J. Frejka 1950 V. Gusev: Sláva, Studěncov, Divadlo čs. armády, r. Otto Haas 1951 Alois Jirásek: Jan Hus, Schadernich, Divadlo čs. armády, r. O. Haas 1952 S. Vurgun: Východ slunce, Mamulija, Divadlo čs. armády, r. Jan Škoda 1953 William Shakespeare: Mnoho povyku pro nic, Don Juan, Divadlo čs. armády, r. Jan Škoda 1955 J. K. Tyl: Paličova dcera, Prokop, Ústřední divadlo čs. armády, réžia J. Strejček 1957 A. Fadějev: Mladá garda, Serjoža Tulenin, Ústřední divadlo čs.armády, r. O. Haas a M. Stehlík 1960 Ilja Prachař: Svět kde se nežebrá, Slepánek, Ústřední divadlo čs. armády, r. J. Škoda 1963 Jaroslav Dietl: Nehoda, Honza, Ústřední divadlo čs. armády, r. František Štěpánek 1963 Jaroslav Hašek, Pavel Kohout: Švejk, Katz, Ústřední divadlo čs. armády, r. Pavel Kohout 1965 A. Wesker: Čtyři roční doby, Adam, Ústřední divadlo čs. armády, r. Václav Hudeček 1966 Luigi Pirandello: Člověk, zvíře a ctnost, Dr. Pulejo, Divadlo na Vinohradech, r. F. Štěpánek 1967 Pavel Kohout: August August, august, titul. rola, Divadlo na Vinohradech, r. Jaroslav Dudek 1967 Neil Simon: Podivný pár, Felix Ungar, Divadlo na Vinohradech, r. J. Dudek 1974 Neil Simon: ...vstupte!, Willie Clark, Divadlo na Vinohradech, r. F. Štěpánek

Filmografia (výber) Film thumb|upright=1.4|Vlastimil Brodský s manželkou Janou Brejchovou v Berlíne pri premiére filmu Jakub lhář (17. apríl 1975) 1937 – Svět patří nám 1946 – Nezbedný bakalář, rola: mendík, r. Otakar Vávra 1948 – Vzbouření na vsi, Venca Kurál, r. J. Mach 1949 – Vstanou noví bojovníci, Reiter, réžia J. Weiss 1953 – Tajemství krve, dr. Kozdera, réžia Martin Frič 1954 – Jan Hus, Jochlík, réžia Otakar Vávra 1955 – Jan Žižka, Jochlík, réžia Otakar Vávra 1957 – Poslušně hlásím 1957 – Florenc 13.30, Čuc, réžia M. Mach 1958 – Tři přání, Karel, réžia J. Kadár a Elmar Klos 1959 – Kam čert nemůže, Borovička, réžia Zdeněk Podskalský 1960 – Přežil jsem svou smrt, väzeň, réžia Vojtěch Jasný 1961 – Hledá se táta, žel. strážnik, réžia F. Daniel 1962 – Transport z ráje, mukl, réžia Z. Brynych 1963 – Až přijde kocour, Robert, réžia Vojtěch Jasný 1963 – Táto, sežeň štěně, Jakoubek, réžia M. Vošmik 1964 – Kdyby tisíc klarinetů, pplk. Helmuth, réžia J. Roháč a V. Svitáček 1964 – Čintamani a podvodník, Holub, réžia J. Krejčík 1965 – Bílá paní, Pupenec, réžia Zdeněk Podskalský 1966 – Lidé z maringotek, beznohý, réžia Martin Frič 1966 – Ostře sledované vlaky, Zedníček, réžia Jiří Menzel 1966 – Ženu ani květinou neuhodíš, réžia Zdeněk Podskalský 1968 – Všichni dobří rodáci 1968 – Rozmarné léto 1968 – Farářův konec 1969 – Skřivánci na niti 1969 – Světáci 1970 – Psi a lidé 1970 – Ďábelské líbánky, réžia Zdeněk Podskalský – rola: docent Richard Kostohryz 1973 – Noc na Karlštejně 1975 – Jakub lhář (nominácia na Oscara) 1977 – Zítra vstanu a opařím se čajem 1977 – Ať žijí duchové! 1981 – Tajemství hradu v Karpatech 1984 – Rozpuštěný a vypuštěný 1984 – Lucie, postrach ulice 1991 – Freonový duch 2001 – Babí léto

Televízia 1956 – Sisyfos a smrt, rola: novinár, réžia J. Matějovský 1958 – Zimní pohádka, pastier, réžia J. Bělka 1959 – Zápisky kriminalistovy, Šejnin, réžia J. Dudek 1960 – Záhady aneb s Karlem Čapkem v soudní síni, Vondráček, réžia František Filip 1960 – Jak šel Ferda do světa 1962 – Slzy, které svět nevidí, Dvojetočjev, réžia M.Frič 1963 – Uspořená libra 1964 – Obraz, Podger, réžia M. Frič 1966 – Konec velké epochy 1969 – Pan Tau 1970 – Brouk v hlavě 1971 – F. L. Věk 1974 – Zahrada 1974 – Hodíme se k sobě, miláčku? 1980 – Arabela 1981 – Počítání oveček 1983 – Návštěvníci 1983 – Tažní ptáci 1984 – Rozpaky kuchaře Svatopluka - vrchný Grab 1985 – Slavné historky zbojnické 1986 – Veselé vánoce přejí chobotnice 1989 – Utopím si ho sám 1990 – Arabela se vrací 1990 – Smrt barona Gandary 1995 – Den kdy unesli papeže

Ostatná tvorba 1957 - filmový scenár Mezi nebem a zemí – podľa scenára nakrútil potom Z. Podskalský rovnomenný celovečerný film, v hlavnej úlohe pracovníka Nováčika vystúpil Vlastimil Brodský Kniha pre deti O ničem (v spolupráci s výtvarníkom Brychta), vyd. SNDK

Literatúra Josef Balvín: Vlastimil Brodský. Orbis : Praha, 1967 Biografický slovník Slezska a severní Moravy. 16. sešit. Ostrava : Filozofická fakulta Ostravské univerzity v Ostravě ; Ústav pro regionální studia, 2007. 138 s. ISBN 80-7042-626-8, s. 22–24. František Černý: Kapitoly z dějin českého divadla, Academia, Praha, 2000, s. 270–1, ISBN 80-200-0782-2 František Černý: Měnivá tvář divadla aneb Dvě století s pražskými herci, Mladá fronta, Praha, 1978, s. 244, 255 Jindřich Černý: Osudy českého divadla po druhé světové válce – Divadlo a společnost 1945 – 1955, Academia, Praha, 2007, s. 52–3, 95–6, 104, 135, 171–2, 214, 292, 311, 376, 426, 440, ISBN 978-80-200-1502-0 Vlasta Fabianová: Jsem to já?, Odeon, Praha, 1993, s. 403, ISBN 80-207-0419-1 Eva Högerová, Ljuba Klosová, Vladimír Justl: Faustovské srdce Karla Högera, Mladá fronta, Praha, 1994, s. 448, ISBN 80-204-0493-7

Kolektiv autorů: Dějiny českého divadla/IV., Academia, Praha, 1983, s. 526–530, 536, 538–540, 631–2, 667 V. Müller a kol.: Padesát let Městských divadel pražských 1907 – 1957, vyd. Ústřední národní výbor hl. m. Prahy, Praha, 1958, s. 179

Z. Sílová, R. Hrdinová, A. Kožíková, V. Mohylová : Divadlo na Vinohradech 1907 – 2007 – Vinohradský ansámbl, vydalo Divadlo na Vinohradech, Praha, 2007, s. 83, 85, 92, 96–7, 102, 107, 115, 125, 137, 192, ISBN 978-80-239-9604-3 Ondřej Suchý, Oldřich Dudek: Ljuba jako vystřižená, Melantrich, Praha, 1986, s. 32, 82.

Marie Valtrová: Kronika rodu Hrušínských, Odeon, Praha, 1994, s. 106, 181, 325–7, 329, 384, ISBN 80-207-0485-X